Cap.

 1 I   |      reči Ondrej, "keby to už dakto iný povedal, neriekol by
 2 I   | obzerať sem-tam, či ozaj dačo dakto neuvidí."~Ondrej sa ohlási: "
 3 II  |     najviac natisnutého ľudu, dakto potichu povie: "Neverte
 4 III | naveky stratil, alebo keď bol dakto v noci prepadnutý, jeho
 5 IV  |       žiaľu rozpučí,"~zakričí dakto tak nahlas, že to celý rínok
 6 VII |       lebo Jiskra nechce, aby dakto v Horných Uhrách, kde on
 7 VII |      nie hoden, aby sa ku mne dakto uponížil? To si nemyslite,
 8 VIII|      k domu richtárovmu. Vtom dakto na ulici zakriči: "Beda
 9 IX  |      že to mnohí počuť mohli, dakto preriekol.~Milko to tiež
10 XVII|       Dlhohorský zúfa, keď ho dakto teší, pokrúti hlavou a povie: "
11 XVII|    Vtom sa dvere otvoria, dnu dakto vstúpi a dievča sa opýta: "