Cap.

 1 II   |   a od nebosiahlych vrchov široko-ďaleko; riečky pochytajú hlas ten,
 2 IV   |                         IV~Široko-ďaleko lietajú oblaky po nebi,
 3 IV   |    vetry; ale nikdy sa tak široko-ďaleko oblaky za krátky čas nerozídu
 4 IV   | škripcom taniere šúchajú a široko-ďaleko nič inšieho nepočuť, iba: "
 5 VI   |    nie viac mladí." Nebolo široko-ďaleko krajšieho dievčaťa - a teraz? -
 6 VI   |    mesta záhrady žilinské, široko-ďaleko pre svoju krásu známe; možno
 7 VI   |    tak utešená, že som jej široko-ďaleko nevidel, a veľmi milé, že
 8 VII  |    načo dáva Jiskra všetko široko-ďaleko páliť - a vojsko jeho ustavične
 9 XVIII|   ony šumia po celom okolí široko-ďaleko ako hlasy zmŕtvychvstávajúcich;
10 XVIII|   do dúpnych skál. Nepočuť široko-ďaleko ani hlasu vtáčka, ani čľupnutia