Cap.

 1 IV  | zamyslený šuhaj; zrak jeho je smutný, tvár jeho zarmútená, ale
 2 X   |    Milko býval predtým tichý, smutný a keď mu prišlo dačo vykonať,
 3 XII |  Milko zo Žiliny neodchádza a smutný je. S pánom richtárom sa
 4 XII | chtiac sa dozvedieť, prečo je smutný; ale on len stisne plecom,
 5 XIII|      začal, tak neprestal byť smutný pán richtár žilinský. Páni
 6 XIV |       ten starý Dlhohorský je smutný, víta hostí potichu, na
 7 XV  |        Starý Dlhohorský chodí smutný, vidno, že ho smrť Milkova
 8 XV  |     naostatok ale celé mesto. Smutný to bol sprievod, i starí
 9 XV  |      okolí.~Žilina je smutná, smutný je dom richtárov. Pani nemohla
10 XIX |      Na tom Milkovom hrobe si smutný vetríček povieva, vyhúda