Cap.
1 I | nezadierajte sa jeden do druhého - ja by som vám
2 I | kráľ umrel," skočí Milko do reči.~"Mlč mi, mlč," vyriekne
3 I | vyriekne Janko, "čo sa miešaš do reči? Keď na teba rad príde,
4 I | Tu sa druhí dvaja dajú do smiechu a pozerajú naň šelmovským
5 I | dobrý, či my tiež, šable do ruky vezmúc, za takým ohnivým
6 I | ti to taký mladúch hoci do ohňa skočí. Komu lepšie
7 I | pokoj, človeče," skočí mu do reči Ondrej, "keby to už
8 I | sa zas obaja druhí dajú do smiechu a pozerajú jeden
9 I | zamútiť, ide s nami ráno do kostola na modlitbu. Začne
10 I | ale počkaj len troška, keď do Žiliny prídeme, tam sa môžeš
11 I | Turkoch, a on ti hneď zaskočí do Žiliny. Len už radšej mlč,
12 II | ktorých končiare dočahujú do neba a zelená ich farba
13 II | ak sa tisnú, tak sa tisnú do krajiny. A kto ich beh zastaví?
14 II | keď prišli najvyššie osoby do paloty, zahučalo zo všetkých
15 II | vlasti zošedivená sa pokojne do hrobu kloniť bude, keď oko
16 II | nás vzbudzuje; už prišiel do Budína, sadol na trón svojej
17 II | na vedomie dávame, že My, do vôle božej sa oddávajúc,
18 II | Alžbety, ktorá ju pred rokmi do Viedne pre svojho syna,
19 II | koľko chcete. To si ja ani do päty nevezmem," hovorí jeden
20 II | valašky - počuť si nadávať do loptošov, huncútov, kujonov,
21 III | preto ustavične sa pozerá do zrkadla popod jeho stenami
22 III | Uhorskej krajiny, ak ju svet do tých čias nerozšklbe?"~"
23 III | chlapče? Sotva ti vkročí do domu, a už ti chce mnohoročnú
24 III | teraz budeš k svojmu otcovi do školy chodiť, aby si sa
25 III | Nech sa bije, kto chce, mňa do toho nič. Korunu dať Matiášovi?
26 III | Milkovu dal pre akýsi odpor do temnice zavrieť, kde aj
27 IV | rozpŕchli a mládež beží do otcovských domov zameniť
28 IV | ich múdre rady a hrnie sa do Žiliny.~Pán Dlhohorský až
29 IV | Jednotlivci nech kričia; čo nás do toho? Keď raz hlava s nami
30 IV | Horných Uhier od Prešporku až do Košíc, veľmi ľahko spozorovať
31 IV | všetci schytili a vyšli do paloty, kde boli najprednejší
32 IV | stojí pechota, akoby ju do zeme vbil, pevne, nepohnute,
33 IV | tak, že sa ostroha hlboko do boku koňom zaryje a tieto
34 IV | aby sa vám títo šuhajci do plaču pustili?" a na to
35 IV | ťa doniesol. Nuž čože ťa do Žiliny privábilo ? Či nie
36 IV | tých čias, čo ste v Žiline do školy chodili, vaše ťahy,
37 IV | znám ho -"~Medzitým vošli do izby. Milko hovorí: "Málo
38 IV | Milka očami od hlavy až do päty a riekne: "To je teda
39 IV | prenikavým hlasom, Milkovi strmo do očí hľadiac.~Milko chce
40 IV | Bubny zavreštia a dnu do izby vkročí Mária, dcéra
41 V | zámok Strečno, Váh bije do skaly ako stena dohora sa
42 V | ani len povesti nečiahajú do tých starožitných vekov,
43 V | Uhorská od Prešporku až do Košíc, poslúcha mocného
44 V | Na Strečne u Vladimíra sa do rady zišli Jiskra, Komorovský,
45 V | stojí!"~Jiskra vzal list do ruky, číta prvý - mraští
46 V | Hunyadiovca, ba že mu ešte až hen do Čiech oproti išiel: my ale
47 V | Čo sa jeho práva dotýka - do toho je mňa nič; že som
48 V | nemohol povedať?" skočí mu do reči Pankrác: "Či on to
49 V | dobre nevie, že ste vy sám do Poľska chodili ku Kazimírovi,
50 V | Fridricha, teraz už ani do úvahy neberú. Azda ste nevideli
51 V | s Jiskrom, že som skoro do podozrenia u našich upadol,
52 V | rozkaz všetkých jiskrovcov do Budína prehovoriť, kde ich
53 V | skorej Jiskru a jeho peleš do rúk dostať?' opýtal sa kráľ.
54 V | sám bez nás Fridrichovi do ochrany dáva? Či ty, či
55 V | Pankrác zas vopchá šabľu do pošvy a hoc aj ešte celý
56 VI | čelo vyjasní - pôjdeme sa do záhrady prejsť."~"Dobre,
57 VI | šuhaj o láske pošeptáva do ucha milej svojej.~Na brehoch
58 VI | bolo o nich povedať, že sa do toho čistého Váhu zaľúbili
59 VI | Jiskra ti rozkázal Žilinu do koreňa rozrúcať, bo každý
60 VI | Matiášov priateľ, ktorý nám do ruky padne, musí ísť zo
61 VI | čo on nabudoval? Kto chce do jeho šľakov vstúpiť, musí
62 VI | stolice s nami držia, akože sa do niekoho zadrapíš, nemajúc
63 VI | pozor, žeby sme dáko obaja do jamy neupadli. Ale, bratko,
64 VI | sa obzrie, pozrie panne do očí - i zostane ako skamenelý.~"
65 VI | nebude sa vám teda páčiť do mesta?"~"Bože môj, komuže
66 VI | i s pánmi von zo záhrady do Žiliny.~Vladimír ide popri
67 VI | je to - netreba pozerať do Marienkiných očí, lebo ani
68 VI | lebo ani nevieš, ako sa do nich zahľadíš a ťažko je
69 VI | sluhovia behajú z izby do izby, nosia na stôl najlepšie
70 VI | Či sa Poliaci každý deň do krajiny vrútiť nemôžu, a
71 VI | brániť? Či sa Turci zdola do krajiny nedrú a tak či netreba
72 VI | prach a gule nech sa z dom do domu rozdávajú, čistite
73 VI | odobrať, zas mu je tak ako do plaču - ~Komorovský behá
74 VI | Nato odviedli Komorovského do osobitnej izby na odpočinok.
75 VI | aspoň budeme mať príčinu do teba sa zadrieť. Vyhlásime,
76 VII | ustavične ďalej a ďalej čiaha do druhých stolíc. Aj ten Liptov,
77 VII | vykrúti fúzy, pristrojí sa do svojho dolomána, pripáše
78 VII | prípravy robia, ľudstvo sa do dedín nesprace, a predsa
79 VII | opovažujete statočnému človekovi do poctivosti stúpať?"~"Statočnému
80 VII | ste vy nechodili z dediny do dediny zemanov prehovárať,
81 VII | ešte raz tú vašu šabľu do ruky vezmite, lebo vám tak
82 VII | Vladimírovi!" A zoberú sa obaja do zámku. Po dvore ďalej a
83 VII | jeden z nich žije, keď príde do očí pozrieť nepriateľom,
84 VII | málo na to dbá, skryje sa do samotnej izby a myslí a
85 VII | ak ty budeš moja! - Čo ma do Jiskru, čo ma do celého
86 VII | Čo ma do Jiskru, čo ma do celého sveta, keď ju nemám?! -
87 VIII | kedykoľvek na Strečno pozrie, do takej divokosti upadá, že
88 VIII | Podhradie hneď na Branč a do Skalice a hneď zase do Turca,
89 VIII | a do Skalice a hneď zase do Turca, obsadzuje zámky,
90 VIII | všetko to ku Starému Hradu a do Varína sťahuje. Ale predsa
91 VIII | hlas vydali: "Dobre, dobre -do Žiliny, do Žiliny!"~Stojí
92 VIII | Dobre, dobre -do Žiliny, do Žiliny!"~Stojí Žilina medzi
93 VIII | chlapi ho vozia z okolia do mesta; slovom, všetko je
94 VIII | chlapstvo. A skutočne prichodia do Žiliny starí páni, čo už
95 VIII | poslali sme našu mládež do sveta, aby stratenú česť
96 VIII | prehováral, aby sme sa i my do takých vecí starali, do
97 VIII | do takých vecí starali, do ktorých nás nič. Načo my
98 VIII | dobrá vôľa, a načo sa my do panských veci staráme? Hľa,
99 VIII | vojdite semka." Páni vošli do ukázanej im izby, Dlhohorský
100 VIII | uviedol Pankráca prosto do chyže, kde jeho žena i s
101 VIII | Dlhohorský sa zamračí a skočí mu do reči: "Pane! Ja s vaším
102 VIII | mi vystanovíš, a keď sa do zajtra za Pankráca neprehlásiš,
103 VIII | dvíhajúc sa na pustivšie sa do plaču ženské, prehovorí: "
104 VIII | uši.~Otec pozrie dievčaťu do očú, meria ho od hlavy až
105 VIII | očú, meria ho od hlavy až do päty, krúti hlavou a spýta
106 VIII | kývne rukou a začne od slova do slova hovoriť, čo Pankrác
107 VIII | Richtár listy píše hneď do Budína, hneď do Prešporku,
108 VIII | píše hneď do Budína, hneď do Prešporku, hneď na Starý
109 VIII | bude: ,Sláva Pankrácovi!' Do Budína píše, aby sa čím
110 VIII | skorej Žiline pomoc poslala; do Prešporku píše dlhý list,
111 VIII | čím najskôr i s Trenčanmi do Žiliny navrátil.~Pani richtárka
112 VIII | teraz hlavu svoju pred vami do prachu klonil, ktorý nič
113 VIII | sa Vladimír tajne vkradol do mesta a ich domu, že žiadal
114 IX | vojska, ktoré sa tak skoro do radu postavili, ako čo by
115 IX | z rebríkov, šabľami rúbu do nich, puškami pália ako
116 IX | z druhej strany ako divý do najväčších a najhustejších
117 IX | máme rozkazy čím skorej ísť do Žiliny a odtiaľ na nepriateľov
118 IX | ozve jeden, "my máme ísť do Žiliny a tuná nepriateľ
119 IX | prenasledovať budeme. Poďte do Žiliny, volám vás v mene
120 IX | sa jeho zástup tratí a sa do záhuby nesvornosťou rúti,
121 IX | sa k nim pripojujú a idú do Žiliny vo meno božie.~Už
122 IX | hoc jej to predsa ľudia do očú hovoria. Váh si mumle
123 IX | skoro v Žiline." A zase sa do premýšľania zaberá mládenec
124 IX | dobre je, dobre," i beží do mesta.~Kde sa vzali, tu
125 IX | droždí. Pán richtár vojde do izbice nad bránou, pozerá,
126 IX | vystrájal, až kým sme prišli do Trenčianskej. Tu vidiac
127 IX | bo načože by bol prišiel do Žiliny?"~"Verím, verím,"
128 IX | skočí zase starý Dlhohorský do reči: "Tak je to - už to
129 X | neodpovedá vediac, že čo si otec do hlavy vezme, od toho neodstúpi,
130 X | Vrútočania vedia chlapcom tak do očú napľuvať, že viacej
131 X | musím ja sám Vladimírovi do očú pozerať, Nitra a Trenčín
132 X | Hrade, maj si Trenčín až do Podhradia, ale to ti povedám:
133 X | pol. Vyslal potom poslov do Turca, dával svojim vodcom
134 X | Milko nezradil a sa otcovi do náručia nehodil."~"Ach,
135 X | tak černie. Prišiel chýr do Žiliny, že Milko zostal
136 X | že starý Pankrác odišiel do Nitrianskej a dobré nebo
137 X | mysliac, že ich tento na to do Žiliny priviedol, aby potom
138 X | mládenec, čo nedávno vstúpil do brán žilinských, spadlo
139 X | skočil na rínok, hodil očima do oblokov domu pána richtárovho.~
140 X | Milko, pojíma ho so sebou do richtárovho domu. Páni pripasujú
141 X | sa im dačo nespáči, hneď do náruživosti upadajú a nechávajú
142 X | rozkazy, píše listy i otcovi i do Turca, porozposiela poslov
143 X | ty čo, ale naozaj! Pôjdeš do Turca, budeš vodcom celej
144 X | usporiada svoje veci a uháňa do Turca, do okrúhleho Turca.~
145 X | svoje veci a uháňa do Turca, do okrúhleho Turca.~Milko zostal
146 X | dač porozprávať. Prišiel do svetlice, kde obyčajne rodina
147 X | pilnosti a prísnosti; ale ako do izby vstúpil, opúšťalo ho
148 X | bielučkú rúčku, pozrie mu do čiernych očiek a povedá: "
149 X | ako jedno slabé dievča do ohľadu brať," hovorí potichu
150 X | Milkovi sa dnes otvorila brána do raja lásky.~
151 XI | ustavične hrnú zakryté vozy do Žiliny, Milko dá zvážať
152 XI | zbožie a rozličnú živnosť do mesta, všetko to potrebujúce,
153 XI | nepotrebuje, lebo keď sa do zámku dakoľko ľudí zamkne,
154 XI | pohol sa s veľkou silou do Trenčína a napadol Turiec.
155 XI | napadol Turiec. Ale ani do Turca, ani do Trenčína nie
156 XI | Turiec. Ale ani do Turca, ani do Trenčína nie je ľahko prísť,
157 XI | ľudstvo hore Fatrou, ale do Turca, hoc je aj malý, keď
158 XI | od Fatry odtiahnuť nazad do Liptova.~Ale Komorovský
159 XI | nemárni čas, ale sa hneď pustí do roboty. Starý Hrad je len
160 XI | strova, všetko je to vyvozené do Žiliny a Komorovský sa rúti
161 XI | svojho vojska, druhú pošlúc do Žiliny, aby sa spojila s
162 XI | stade pozerá Komorovskému do očú.~Divné je to, čo sa
163 XI | Pankrác síce málo prichádzal do Turca a tak ho i málo ľudí
164 XI | očakávať. Milko píše listy do Nitry otcovi, posiela poslov
165 XI | jazda beží za Milkom prosto do ohňa, prosto do mečov. Komorovský
166 XI | Milkom prosto do ohňa, prosto do mečov. Komorovský lieta
167 XI | ale on nič nepočúva, nič do ohľradu neberie, len si
168 XI | koňa a ako zlý duch sa rúti do šabieľ a kopíj Turčanov,
169 XI | svojim cestu a naozaj berie do horúca Turčanov, že skoro
170 XI | zvesene držanou, vstúpil do mesta; oči sa mu lisnú,
171 XI | k obrane na Starý Hrad a do Varína, prosí Dlhohorského,
172 XI | zaskočí bystro ako jeleň do domu richtárovho, že ani
173 XI | spoločnosti a zaprela sa samotná do izby, akoby sama so sebou
174 XII | Jiskra posiela mnoho ľudstva do Trenčína, nejeden človek
175 XII | hneď na Starý Hrad, hneď do Turca, hneď zase na Podhradie,
176 XII | pánom richtárom sa zatvára do svojej izbice a obaja sú
177 XII | vtrhol so stopäťdesiattisíc do Bosny a dal zoťať jej kráľa,
178 XII | smutným okom, zahalí sa do širokého bieleho plášťa
179 XII | ne-zažmúril, chytrým krokom stúpa do svojho tábora. Poznať už
180 XII | ľudské, štípe tvár a fúka do očú, že slzy z nich padajú.
181 XII | sa a pozerá, či už skoro do tábora dôjde. Z jeho držania,
182 XII | Jazdec skočil z koňa, dal ho do rúk stráži a odchodil pešky
183 XII | odchodil pešky s Vladimírom do šíreho poľa. Obaja spočiatku
184 XII | žiadosti s vami vstúpiť do priateľského zväzku."~"Tak?
185 XII | zmraštiac čelo, prvý raz pozrel do tváre neznámeho Vladimír
186 XII | bližšie spojiť, hoc nás do týchto čias naše zásady
187 XII | nazdal, že sa to dostane do ušú Márii. Vidno, že cíti,
188 XII | Milko pozrel Vladimírovi do očú, zapálil sa, ako čo
189 XII | Mlč, mlč! Nač si prišiel do môjho tábora? V mojej si
190 XIII | opustil. Milko už málo behá do Turca, málo na Starý Hrad,
191 XIII | odstránim z Považia a pôjdem do Budína slúžiť kráľovi až
192 XIII | Budína slúžiť kráľovi až do mojej smrti -"~"Vy nesmiete
193 XIII | Ale Marienka sa pustí do plaču i vraví: "Zanecháš?
194 XIV | hlavný nepriateľ jeho sám do zahynutia rúti; predstavte
195 XIV | mnoho rokov číhal, odrazu sa do sídla jeho zamotáva: tak
196 XIV | človek najpríhodnejšie nôž do srdca zapichnúť. - Hej,
197 XIV | proti Turkom, ja by som bol do ostatnej kvapky krvi bránil
198 XIV | ustavične odchádza okolo Strečna do Turca. Vozy so zbrojou sa
199 XIV | koľko len môžu, posielajú do Budína. Peniaze posiela
200 XIV | Páni a panie prichádzajú do Žiliny k Dlhohorskému, bo
201 XIV | striebre vyobliekaný, pricválal do mesta, družičky obliekli
202 XIV | družičky obliekli Marienku do bielych šiat od hlavy až
203 XIV | bielych šiat od hlavy až do päty, sadli si všetci za
204 XIV | hľadať pomoc atď. A keď sa už do chuti nahovoril, takto zakončil
205 XIV | Vladimír, vladár Strečna zámku, do stavu manželského vstúpiť,
206 XIV | kývne rukou, panie odišli do bočnej izby, kde sa Mária
207 XIV | Dlhohorská s paniami ku pánom do izby, vedúc za ruku Máriu.
208 XIV | nemohli? Keď ste sa vedeli do týchto čias premôcť, budete
209 XIV | Hostia sa potom zabrali do rozprávok. Jeden rozpráva
210 XIV | podnapitom gajdošovi, čo spadol do vlčej jamy, a za ním čľup
211 XIV | vlčisko, začal gajdovať až do rána, kým ho ľudia nevytiahli;
212 XIV | nikto neprichádza; len keď do tretieho razu zavolal, ukázali
213 XIV | Milko chce skočiť na koni do kompy, ale prievozníci volajú: "
214 XIV | strčí ho Milkovi prosto do srdca. Milko padá na zem
215 XIV | prievozník, začne rúbať do sluhu, až padne, a onen
216 XV | žilinské otvoria, skočí dnu do mesta a cvalom na rínok
217 XV | prepadli a pichli pánovi do pŕs volajúc: ,Vladimír nás
218 XV | a rozkázal im chytro ísť do mesta pre vozy.~Plakali
219 XV | radí, aby sa Milko položil do Starohradskej krypty ku
220 XV | ticho zaznievali, akoby dušu do neba sprevádzať chceli.~
221 XV | a páni spustili truhlu do kvetmi vyloženej jamy. Hudba
222 XV | prichádzali, hádžuc zem s plačom do jamy, a nebolo tam treba
223 XV | musela sedieť pri Márii, do horúčky upadnuvšej. Dlhohorský
224 XV | Dlhohorskému a prosto sa vrúti do izby, kde Mária leží. Dlhohorský
225 XV | otvorí dvere a násilne do izby vstúpi.~Pravda, že
226 XVI | kedy-tedy zablúdilý poľovník sa do týchto svetov zatúla. Za
227 XVI | pre strigy, každá škára do skaly bola vchod do dier
228 XVI | škára do skaly bola vchod do dier černokňažníkov a drakov.
229 XVI | Ona zas často prichádzala do dedín a čo si zažiadala,
230 XVI | hlavienku spod kozuba a ide von do pitvorca. Otvorí dvere a
231 XVI | tŕním dotrhaný. Vstúpi do začadenej izby, ktorú slabé
232 XVI | v dákej podzemnej diere, do ktorej svetlo božie nikdy
233 XVI | stará vdova, ktorú svet do svojho spolku prijať nechce."~"
234 XVI | Muž umrel, ja som chcela do dediny, ale ma svet nechcel
235 XVI | ste vy hádam nepozerali do čiernych očí?"~"Ja nepozeral? -
236 XVI | všetko trápenie; všetky muky do pŕs jeho a ony ho budú za
237 XVI | trasie hlavou a pozerá mu do očú a zase na dlaň. Vladimír
238 XVI | Marta sa zohla, utiahla sa do kúta a stadiaľ pozerala
239 XVI | postihlo. Tu máš zelinku, do ktorej som len tri malé
240 XVII | nevidel; na zámkoch ho niet, do Žiliny nechodí, ľuďom sa
241 XVII | sa vzal Vladimír. Vstúpil do chyže a ako jeleň skočil
242 XVII | hýbať, život sa navracal do jej slabých údov -~Od dakoľko
243 XVII | Vladimír prichádza každý deň do Žiliny, veselí sa, ako čo
244 XVII | Vladimír, a ten Vladimír berie do náručia moje dieťa, ostatnú
245 XVII | pribehla i pani Dlhohorská do izby. Z jednej strany stojí
246 XVII | otca i matku a poď so mnou do sveta, kde nás ani vtáča
247 XVIII| škeria sa na obete, čo im do pazúrov padnúť majú. Kedy-tedy
248 XVIII| nebeské.~Ľudia sa skrývajú do domova zvery sa uťahujú
249 XVIII| domova zvery sa uťahujú do dúpnych skál. Nepočuť široko-ďaleko
250 XVIII| tmavšie od tej noci vstupujú do mysle jeho. Či Mária nebola
251 XVIII| nej hrudy rúbu Vladimírovi do hlavy. On sa rozsrdí, povznesie
252 XVIII| povznesie holý svoj meč a zatne do šišaka priblíživšiemu sa
253 XIX | sťať a Mateja odvliekol do zajatia do Prahy.~ rákoš -
254 XIX | Mateja odvliekol do zajatia do Prahy.~ rákoš - zhromaždenie
255 XIX | ju preto r. 1440 odniesť do Viedne do rúk svojho švagra
256 XIX | 1440 odniesť do Viedne do rúk svojho švagra Fridricha
|