Cap.

1 V  |  Jiskra Brandýssky! Počul si, videl si, čo sa stalo. Prečo sa
2 VII|       to kedy statočný človek videl?" spytuje sa jeden zeman
3 XII|    Každý ohliadal list, každý videl na ňom kráľovskú pečať a
4 XII| popustil uzdu svojmu citu, že videl pred sebou človeka nie obecného
5 XII|      nad stavom Vladimírovým, videl, že sa s ním nič začať nedá.
6 XV |     Milkovej, ktorého som rád videl ako vlastného syna." A potom
7 XV |       jej rozpráva všetko, čo videl, a istí, že Vladimír rozkázal
8 XVI|  hodina, keď som ich prvý raz videl. Stará! Zabil som Milka
9 XVI|       akoby v ohni na kozúbku videl lietať priateľských duchov.~