Cap.
1 I | stoji malý domec, v ňom si ešte traja veselí šuhajci
2 I | sedia a v horlivom rozhovore si čas krátia, takže ani jednému
3 I | je sobota, kde treba, aby si človek troška odpočinul,
4 I | ty čo sám mlčíš? - Len by si ty, prosím ťa pekne, druhým
5 I | Počkajte len troška." A tu si Janko čiapku málo za ucho
6 I | Veď ja nedbám, robte si, čo chcete, ale ty, ty tuná,
7 I | králikom?"~"Ale nelámže si, ty hriešna duša, na tom
8 I | budeže sa to rúbať!"~"Dajže si ty pokoj, človeče," skočí
9 I | inšieho nechce tým, len aby si mu ju pripomenul; veď ja
10 I | viem, že to takí ľudia, ako si ty, radi majú, keď im človek
11 I | by sa to nepáčilo?"~"Len si neder jazyk na daromnicu,"
12 I | odpovedá. A Janko, podoprúc si bradu oboma rukami, naňho
13 I | včera zabudol povedať? Len si pomysli: tamto ten, čo sa
14 I | na Ave Maria prišlo, to si tak zo srdca vzdychol, akoby
15 I | Ondrej sa ohlási: "To si darmo tam hľadal, čo si
16 I | si darmo tam hľadal, čo si hľadal - ale počkaj len
17 I | lebo veru zle bude."~"Dajže si pokoj, synko! No len no,
18 I | synko! No len no, však si rád, že sme ti to nadštrkli.
19 I | nadštrkli. A čo sa stavíš, že by si to ani za groš nedal, že
20 I | dal by som ti groš, keby si sa len toľko ráz neopakúval;
21 I | o tom treba myslieť, ako si od Turkov spomôžeme."~"Ba
22 I | Turkov premôžeš."~"Ale čo si myslíš, Ondrej," odpovie
23 II | ponúka pána Jiskru, aby si, akožto najvyšší kapitán
24 II | skúsenejší radu viedli. Zasadol si teda hlavný išpán za vrchstola,
25 II | ktorá pred ním leži, utrie si ústa, vykrúti fúzy a takto
26 II | korunovať dal; umienili sme si teda predoznámenú korunu,
27 II | položí papier na stôl, sadne si a pozrie dookola. Hlavný
28 II | dane sa rozpísali a každý si, koľko možno, svojho poddanstva
29 II | pozrie na Jiskru a sadne si dolu. Zôkol-vôkol je ticho -
30 II | odpovie druhý prvému, "urobte si, čo chcete, a keď pravdu
31 II | zhromaždenie sa rozchádza.~"Môžete si vy vravieť, uzavierať, kričať,
32 II | kričať, koľko chcete. To si ja ani do päty nevezmem,"
33 II | len sa choď biť - choďte si, keď sa vám páči."~Tretí: "
34 II | Komorovský i Pankrác mlčal. Len si choďte; ja budem držať s
35 II | odpovie tretí, "nač by si to človek hlavu lámal, keď
36 II | pána, ani kráľa. Človek si berie, čo chce, robí, čo
37 II | fokoše a valašky - počuť si nadávať do loptošov, huncútov,
38 II | kriminálny proces!" - a kto by si to všetko zapamätal a rozoznal
39 III | zemania sa naň hnevali, lebo si ich Pankrác nevážil mysliac,
40 III | milý, od každého ctený. Ľud si ale teraz myslel, že je
41 III | Starý Hrad.~Celé okolie si tiež vyprávalo o mladom
42 III | stranu lapá.~"Dobre, že si tu, synko," hovorí Pankrác
43 III | že sa ma ľudia boja, že si ma ľudia vážia a viac nič?
44 III | žiadosti až tak ďaleko. Keď si zaslúžim a krajina moje
45 III | naruby obrátiť! No a čo si si za zlaté zámky v povetrí
46 III | naruby obrátiť! No a čo si si za zlaté zámky v povetrí
47 III | Matiášovi."~"Tak?! Veru si si pekné kúsky vyvolil!
48 III | Matiášovi."~"Tak?! Veru si si pekné kúsky vyvolil! Slúžiť
49 III | otcovi do školy chodiť, aby si sa naučil, ako treba žiť
50 III | Matiáš i Szilágyi padnú - len si choďte - uvidíte, čo vám
51 IV | oblaky po nebi, hlboko-vysoko si podúvajú vetry; ale nikdy
52 IV | oslobodiť mohli. A keby si teraz Jiskra našu väčšiu
53 IV | mladí zhromaždení.~Na rínku si dvanásti muzikanti hrajú;
54 IV | muzikanti hrajú; okolo nich si hŕba poskakuje. Vpravo stojí
55 IV | nepohnute, kdežto medzitým si kone na pravej strane poskakujú
56 IV | Áno."~"Zapamätal som si od tých čias, čo ste v Žiline
57 IV | hlasom ticho vypovie: "Spomeň si, dievča moje drahé, tu i
58 IV | tu chladným zostať. Mária si stala k obloku, pozerala
59 V | hlavu svoju dohora, akoby si z celého sveta nič nerobila,
60 V | inak - celým životom som si bol dôsledný, aj teraz tým
61 V | Uhorskej chce mať pokoj; k tomu si vezme Matiáš jeho dcéru
62 V | krajiny jeho odtrhnú, z druhej si Fridrich hodný kus odštikne,
63 V | vyskočiac zakričí Pankrác. "Kde si vzal ten list?"~Komorovský
64 V | kráľovské prísahy!"~"Kde si vzal ten list? - To nepísal
65 V | počet zo slov svojich - kde si vzal ten list? Lebo na spasenie
66 V | svojom chrbte nenosí, ak si ruky moje v tvojej krvi
67 V | s úsmecnom. "Ktovie, či si ho sám ta neposlal - veď
68 V | Jiskra Brandýssky! Počul si, videl si, čo sa stalo.
69 V | Brandýssky! Počul si, videl si, čo sa stalo. Prečo sa mi
70 V | istý Jiskra ti káže, aby si priam na Starý Hrad odišiel."~"
71 VI | ako lastovička, spievala si, ani sama nevediac o čom,
72 VI | biedna je. Otec smúti a láme si na tom hlavu, čo sa jeho
73 VI | vravia všeličo. Celý svet si hlavu láme, celý svet háda,
74 VI | obidve z domu vybrali.~Váh si tečie veselo medzi brehmi
75 VI | preskakujú; hučí, ako čo by si veselú pesničku spieval;
76 VI | Ale teraz len veríš, že si ty skutočným pánom na Strečne?"~"
77 VI | stoličnom dobre na to dívať, ako si tam preoblečený mumlal: ,
78 VI | to pekne počúvať, ako ste si tam pred radným domom nadávali!
79 VI | spytuje sa Vladimír, "a predsa si proti pánovitosti Pankrácovej
80 VI | nedbám, len ťa prosím, aby si dal pozor, žeby sme dáko
81 VI | nám nezbýva -"~"Obzrieme si trochu Žilinu, ako je ohradená,
82 VI | uhlí sedel, a predsa, keď si pomyslí, že sa má od nej
83 VII | drieku strieborný pás, šabľu si naň zavesí, ostrôžkami pobrinkuje,
84 VII | ku mne dakto uponížil? To si nemyslite, lebo ma v dobrej
85 VII | Bože, Bože!" A vtom si hlboko vzdychne, oči rukami
86 VIII| od ohňa. Medzitým vykrúti si fúzy, položí čiapku na hlavu,
87 VIII| čiapku na hlavu, pripáše si meč a behá samojediný hneď
88 VIII| oklamal ho i Jiskra - aspoň si on tak myslí. S Matiášom
89 VIII| Komorovského skladá a pomysliac si na tohoto, hneď zubami škrípe,
90 VIII| hlava sa pyšne vypína, vetry si hrajú s jeho striebornými
91 VIII| nepremoženým, pokiaľ žiť bude, nech si aspoň svet rozpráva, že
92 VIII| stíska im ruky, vysukuje si šedivé fúzy, hladká si bradu
93 VIII| vysukuje si šedivé fúzy, hladká si bradu a povie: "No, páni
94 VIII| Objíma i otca i matku a nezná si rady od radosti. O čom sa
95 VIII| oči otvára, diví sa, každý si hlavu láme nad tým, čo sa
96 VIII| všetkých obživuje. Chlapi si zase lámu hlavy, ako richtár
97 VIII| len jedno je pravda, že si každý ľahšie oddychuje ako
98 VIII| s dcérkou zhovára, sedia si samy v izbici a hoc i viac
99 VIII| obracia k obloku, rúčkami si rozpálenú tvár zakrýva,
100 IX | troška ukazuje, ako čo by si nebo po dlhom spaní oči
101 IX | mestských, biela zástava si pyšne povieva v rukách jeho
102 IX | Žilinu rozváľať, pretože si ona zo zemanov nič nerobí,
103 IX | Daj pokoj, brat môj, nerob si veľké nádeje. Akože sa v
104 IX | nevedeli vydržať a neznali si uctiť svojich vodcov, stojme
105 IX | ľudia do očú hovoria. Váh si mumle pesničky večerné,
106 IX | ani ľudia nevedia čo, len si šepce, len si šepce ako
107 IX | nevedia čo, len si šepce, len si šepce ako chlapci, keď sa
108 IX | prská, potkýna sa, akoby si už dávno nebol odpočinul,
109 IX | ste len boli videli! Keď si pomyslím, ako mi pri lúčení
110 IX | vypovedal Dlhohorský, "a čože si nedali rozkázať?"~"To veru
111 IX | byť kráľom pre seba a že si nikomu rozkazovať nedá."~"
112 X | postavy, ten otec a syn. Otec si sedí pri okrúhlom dubovom
113 X | teraz zamračený, podopiera si starú hlavu oboma rukami
114 X | to mu tak svedčí, že by si človek bez toho starého
115 X | z Trenčína odstránil, že si ty s Komorovským držal."~"
116 X | nehovor mi to, lebo hoc aj si i krv moja, nevyjdeš živý
117 X | neprisahám, otec, lebo som si beztoho predsavzal Komorovského,
118 X | prenasledovať."~"A písal si ty listy od Viedne Dlhohorskému?"~"
119 X | len oheň a smrť.~"Sadni si, chlapče, ku mne, uč sa
120 X | nepriateľmi zachádzať. Sadni si, sadni, nepôjdeš viac k
121 X | neodpovedá vediac, že čo si otec do hlavy vezme, od
122 X | a v Turci.~"Hahaha! Ten si myslí, že to len tak ľahko
123 X | ako jej ja rozkážem, čo by si to tam človek z dakoľko
124 X | mi hlava dokola ide, keď si len naňho spomeniem."~"Áno,
125 X | zostaň na Starom Hrade, maj si Trenčín až do Podhradia,
126 X | sa a nič nerieknuc, sadla si k obloku, i smútila, že
127 X | sa nesie pán Milko a tak si bystro pozerá dovôkola,
128 X | pána v Trenčíne svedčí. Ale si aj môže pozerať, môže si
129 X | si aj môže pozerať, môže si aj hore viesť, bo je už
130 X | obrániť, ako sám kráľ. Ide si po uliciach, po rínku mesta,
131 X | tak čože mu chybí? Čože si má žiadať? - Ale predsa
132 X | predsa mu chybí dačo, hádam si predsa dačo žiada, čo, pravda,
133 X | čo prvej hovorili; páni si vysukujú fúzy a pyšne hlavami
134 X | Rakús s ním prišli vojaci si len tak pobrnkávajú šabličkami,
135 X | pobrnkávajú šabličkami, len si tak pokreskávajú ostrôžkami.
136 X | hovoril: "Ej, Milko, čiže si za chlapa! Tak sa mi zdá,
137 X | víťazského zápalu. Milko si už sám slobodnejšie vedie,
138 X | nám ty máš rozkazovať? Veď si ty ešte menej ako my." A
139 X | nestalo. Ale teraz? Teraz si Milko hore vedie, nie z
140 X | tak ľahko stať nemôže, ako si on to predstavuje, predsa
141 X | ako bude, tak bude, ale ja si ťa musím z hrdla striasť,
142 X | Dlhohorský bol v meste.~Bol si síce Milko predsavzal, že
143 X | Nehovorte tak, Marienka! Oddávna si žiadalo oko moje spočinúť
144 X | vám vysloviť mohli, ako si vás nadovšetko vážim a ako
145 XI | Liptova.~Ale Komorovský si našiel druhú cestu. Cez
146 XI | i málo ľudí poznalo, ale si každý rozpráva o jeho skutkoch.
147 XI | Ondrej Bacho s Turčanmi si od poludnia zastane na výškach
148 XI | nepriateľa potešiť! - Nikto si to ani nemyslel, ani nepredstavoval,
149 XI | ani nepredstavoval, že si ten mladý Milko tak hersky
150 XI | Turčanov ako besný, seká si cestu a prosto na Žilinu
151 XI | svojho vranka, pán Záturecký si švihá šablicou ponad hlavu,
152 XI | obrátil na východ, a sám si stanúc na čelo svojich bojovníkov,
153 XI | do ohľradu neberie, len si robí dlhým mečom cestu a
154 XI | metie okolo seba mečom a keď si už urobil slobodné miesto,
155 XI | napracovalo. Na jeho čele si pyšne na bielom koni poskakuje
156 XI | ten Milko, čo na ňom sedí, si tak hersky vedie! S holou
157 XI | bojiska poodvážať, a sám si zaskočí bystro ako jeleň
158 XI | sebou bola spokojná - Milko si priskočí ku svojej dievčine,
159 XI | mňa hanbiť nemusíš."~"Keď si ty taký," odpovie tichým
160 XI | sa nič nestane. A čo by si na to povedala, keby Milko
161 XI | Milko z bitky utekal? Či by si sa zaňho nehanbila? Či mi
162 XI | vždy na teba myslel?"~"Veď si myslel - veď som videla,
163 XI | myslel - veď som videla, ako si sa ani na svoju Máriu, stojac
164 XI | bol, ako ten dlhý čas, čo si sa v Rakúskej bavil. Ach,
165 XII | všetci pohromade a zasadli si za stôl, začal Dlhohorský
166 XII | otca pre Strečno, ktoré si, na ňom len kapitánom súc,
167 XII | na Budín vystrojím."~Páni si pomysleli, prehovorili dve,
168 XII | ku Vladimírovi, Milko ale si vyprosil, aby tú celú vec
169 XII | tie pevné múry, no maľuje si v duši svojej mnoho obrazov,
170 XII | Nač som ťa zhliadol? Ty si ma odvrhla, a ja nemôžem
171 XII | sviežim ranným povetrím. Šuhaj si sedí na koníku a popúšťa
172 XII | spytuje sa Žilinčan.~"Ty si zo Žiliny a neznáš Máriu?"
173 XII | Človeče, ja ťa mám znať! Ty si sám Pankrác - a luháš opytujúc
174 XII | potom jej povie: ,Vezmi si, čo žiadaš,' i položí jej
175 XII | ti bude hádam milšie, bo si skrze neho ku Strečnu prišiel."~"
176 XII | zanechá. Pravda, musel by si v jeho mene vládnuť, ale
177 XII | jednako ti to zostane, čo si od neho bezprávne dostal."~"
178 XII | Komorovského. Daj mi Máriu, vezmi si všetko, a ja budem spokojný ."~
179 XII | nestojí!"~"Mlč, mlč! Nač si prišiel do môjho tábora?
180 XII | do môjho tábora? V mojej si moci, a tak počúvaj moje
181 XIII| sviežosť odrazu. A prečo? Sama si na to odpovedať nevie. Sedí
182 XIII| to odpovedať nevie. Sedí si len, sedí, ale smutné myšlienky
183 XIII| ľavú ruku na šitie, pravicu si položí na čelo, akoby ju
184 XIII| myšlienky trápia, z ktorých si sami počet vydať nevedia.
185 XIII| sa nato zhovárali, dlho si pošeptávali, ako čo by dávno
186 XIII| sama bys' tak urobila, keby si mnou bola. Stopäťdesiattisíc
187 XIII| lásky našej prosil, aby si vykúpila Považie, lebo chvíle
188 XIII| Milko zavolá:~"Odhodlaná si, odhodlaná si, Mária moja!
189 XIII| Odhodlaná si, odhodlaná si, Mária moja! Vedel som ja
190 XIV | XIV~Predstavte si, ako sa tešia duchovia v
191 XIV | vnivoč obracajú; predstavte si, ako sa človek teší, keď
192 XIV | zahynutia rúti; predstavte si, ako sa čert raduje, keď
193 XIV | presvedčenie priviedlo. Vladimír si, ako predtým, pýta správu
194 XIV | starý známy, ľudstvo jeho si zdravká s vojakmi Pankrácovými
195 XIV | chýrov roznáša a ženičky si o ničom inšom nerozprávajú,
196 XIV | môj, ty nemáš svedomia. Čo si to urobil? Mohol si sám
197 XIV | Čo si to urobil? Mohol si sám ísť proti Turkom, ja
198 XIV | hovorí: "Maj sa dobre, urob si, ako chceš, ale nepovedz,
199 XIV | chceš, ale nepovedz, že si nemal priateľa, čo by ti
200 XIV | hlavy až do päty, sadli si všetci za stôl krem pána
201 XIV | Pytač vstal hore, pohladil si fúzy i začal dlhú reč hovoriť,
202 XIV | človeku samotnému i ako si musí hľadať pomoc atď. A
203 XIV | zakončil reč svoju: "Tak si umienil i pán Vladimír,
204 XIV | zabávajúc sa a zdravkajúc si. Dlhohorský odíde na stranu
205 XIV | odpovedal mládenec a obidvaja si padli okolo krku. Potom
206 XIV | hosťom, hovoril: "Pomyslite si, páni moji, pán Pankrác
207 XIV | vraví Dlhohorský, "vezmite si aspoň dakoho so sebou, nebezpečno
208 XIV | akoby sa radoval. Pomysli si, ako je zarmútenému človekovi
209 XIV | pane, zosadnite a chyťte si koňa, lebo inak dobre neprejdeme."
210 XV | sluhom sedlať kone, sám si vysadne na bieleho a letí
211 XV | starec začne horekovať: "Teda si tak márne zahynula, ty duša
212 XV | tvoje ustávania!" A kľakol si i pomodlil sa za jeho dušu.
213 XV | praotcom, ale Dlhohorský si myslí: "Chcel bys', aby
214 XV | opýta sa Vladimíra: "A ktože si ty?"~"Tvoj oddanec, srdce
215 XVI | prichádzala do dedín a čo si zažiadala, to jej ľudia
216 XVI | horách a po tŕňoch, a nemôže si oči vykľať, aby ani to slnečné
217 XVI | že žije. - A stará, kto si ty?"~"Ja som úbohá opustená
218 XVI | čoho žiť, vystavali sme si tu kolibu, zbierali sme
219 XVI | sa len, uspokoj. Zajedz si trochu, a potom hneď budeme
220 XVI | rob, čo môžeš. Rob, čo si sľúbila."~"Nieže, nie tak
221 XVI | Vladimír už vychytil ruku; sám si pozrel na šváry, sám čítal
222 XVI | ktoré majú znivočiť to, čo si povedala. Hoj, Vladimír
223 XVII| Sotva Milka pochovali, už si ľud o ňom mnoho rozpráva,
224 XVII| naň opytovať a krem toho si ho ani vidieť nežiada, ba
225 XVII| dieťa svoje. Zdá sa, že si Vladimír z toho nič nerobí.~
226 XVII| paniu začína sen moriť, bo si dávno už neodpočinula; len
227 XVII| uzdravená. Nikto nevie ako, ale si to celé mesto rozpráva,
228 XVII| otec hnevá?"~"On povedá, že si vraj dákehosi človeka zabil,
229 XVII| viacej nepočula. Len ty si potešenie moje."~"Hej, duša
230 XVII| moja nezastihne!" Mária si zakryla tvár a plakala;
231 XVII| muž môj? - Upokoj sa - veď si ty nikdy taký nebýval."~"
232 XVII| Mária, "on to nezaslúžil, ty si krem toho privolil k nášmu
233 XVII| Mária zostala sama. Sadla si k obloku a tam premýšľala,
234 XVII| až sa mrkať začalo. Mária si len sedí a premýšľa, až
235 XVII| sily obra prevyšuje. Ty si mu darovala srdce svoje;
236 XVII| Nevstanem, neoddýchnem si, nepustím ťa skorej, kým
237 XVII| Vladimír a zavolá: "Áno, ty si vyvolila Vladimíra, zajtra
238 XIX | hrob jeden skrýval, aby si jeden druhému krivdy svoje
239 XIX | žalovali.~Na tom Milkovom hrobe si smutný vetríček povieva,
240 XIX | zrozumiteľný duši. A ten šumot si hudie smutné pesničky o
241 XIX | nezídete sa ani po smrti, lebo si ty vypila tri kvapky z jeho
242 XIX | Pre dvorské intrigy, že si robí nárok na uhorský trón,
|