Cap.
1 I | iba kde-tu sa ešte žiara z oblokov kyvoce a osvecuje
2 I | krátia, takže ani jednému z očí nevidno, že by sa mu
3 I | smiechom Ondrej.~"Nerob posmech z nášho Matiáša," ohlási sa
4 I | šuhaj, dočkaj, uvidíš, čo z neho bude. - To ti je chlap,
5 I | za dákym, čo sa bojí ruku z vrecka vyňať? Hach, chlapci!
6 I | svedomia bol zhodil. Zavzdychol z hlbokosti srdca svojho a
7 II | veselo. Pán Jiskra sa vrátil z cesty i so svojou družinou,
8 II | svojou družinou, záležajúcou z pánov Hornej krajiny a z
9 II | z pánov Hornej krajiny a z jeho českých vodcov. On
10 II | privítal. - Teraz prišli páni z celého Trenčína počuť vôľu
11 II | tešia, že už raz človek z uhorského koreňa na trón
12 II | spojený, takže títo, už z rodinných ohľadov, krajinu
13 II | hrnie i von vychádza; páni z okolia prichádzajú na koňoch
14 II | Odrazu všetko utíchne. Z domu pána richtára mestského
15 II | vyvolenému kráľovi. Kto sa z vás nerozpamätá na Varnu?
16 II | pamäť sila Mohameda? Kto z vás nevie, že je kráľ náš
17 II | tíši - vezme jeden papier z hŕby, ktorá pred ním leži,
18 II | začne: "My, Matiáš Prvý, z božej milosti kráľ uhorský
19 II | slávnej Trenčianskej stolice. Z vôle božej a podľa zákonného
20 II | grófa Svätojurského, grófov z rodu Frankopanovského a
21 II | vyvolili - a to pánbohvie z akých kútov sveta pozbieraní
22 II | máte dačo oproti."~Ticho.~"Z pomoci božej sa teda uzaviera
23 II | slávnej stolici a každý z nás je povinný o jeden týždeň
24 II | keď viem krem toho, že z toho nič nebude. Či ste
25 II | tiež toho chceme! Vivat!"~Z toho sa strhne krik a zvada.
26 III | hovorí Pankrác svojmu z Nitry prišlému Milkovi, "
27 III | v pokoji žiť. A čože mám z toho, že sa ma ľudia boja,
28 III | uzná, nedbám, hoc aj budem z pomoci božej povýšený; ale
29 III | ako ty vravíš, čože bude z nás jednotlivcov? Či my
30 III | nie je viac ako hocktorý z Pankrácovcov alebo hocktorý
31 IV | i staré by sa rado hneď z prvej ruky dozvedelo, ako
32 IV | išpán, Dlhohorský a dakoľko z hlavných stoličných pánov
33 IV | Boh zná, čo ten zase kuje! Z jeho ľudí a prívržencov
34 IV | Onehdajší výjav, keď sme z kongregácie vychádzali,
35 IV | kongregácie vychádzali, mi dákosi z hlavy nejde," odpovie hlavný
36 IV | jeho hodnosti a tak som ja z jeho strany, ako Jiskra
37 IV | a všetko sa to mrví ako z povinnosti.~"Zahrajte mi,
38 IV | naši predstavení bohviečo z neho sľubovali, a teraz
39 IV | richtára zočil, hybko skočil z koňa, poklonil sa mu a prosil
40 IV | zo stolice neposielali. Z dakoľko krátkych slov môjho
41 IV | nepošlú; tí dvaja neviem z akej príčiny, môj otec preto,
42 IV | na mňa," i vyšiel prudko z izby a jasná slza sa mu
43 IV | a povzdychuje; poznať to z celého držania jeho, že
44 V | skale oproti Starému Hradu, z druhej strany Váhu, stojí
45 V | hlavu svoju dohora, akoby si z celého sveta nič nerobila,
46 V | a k tomu dakoľko vodcov z najbližších okolí; a predsa
47 V | prísnou. Komorovský mu sedí z jedného, Pankrác z druhého
48 V | sedí z jedného, Pankrác z druhého boku; vidno, že
49 V | kališníctva;pápež ho vytvoril z cirkvi, cisár Fridrich nie
50 V | Hunyadi? Kto má s ním držať? - Z jednej strany Turci kus
51 V | jednej strany Turci kus z krajiny jeho odtrhnú, z
52 V | z krajiny jeho odtrhnú, z druhej si Fridrich hodný
53 V | Fridrich hodný kus odštikne, z tretej sa Garaiovci, Cillovci
54 V | Jeho úmysel je teda, ako to z jeho skutkov a slov je vidno,
55 V | vycvičené vojsko a keď sa dolu z vašich hôr spustíte, zaujmete
56 V | zachytíš, lebo Ján Jiskra z Brandýsa pomstu prisahá
57 V | zaškrípe Pankrác a šabľu z pošvy ťahá, "i ty, sluha,
58 V | Lebo ako sa Ján Jiskra z Brandýsa volám -"~Jiskra
59 V | Dopovedal a prudko sa odstránil z izby a zo Strečna.~
60 VI | páči." A s tým sa obidve z domu vybrali.~Váh si tečie
61 VI | hlasom preraziť chceli. Jeden z nich vraví: "Vidíš, Vladimírko,
62 VI | komuže by sa to chcelo z takého pekného miesta, ale
63 VI | osvietený; sluhovia behajú z izby do izby, nosia na stôl
64 VI | kapitán, prach a gule nech sa z dom do domu rozdávajú, čistite
65 VII | nariekajú, keď ich diví vojaci z domov vyháňajú, starí ľudia
66 VII | tisíce ľudstva zháňa, zemania z Jiskrovej strany ustavične
67 VII | Komorovský posiela vojsko z Liptova, doráža na Vladimíra,
68 VII | predsa nevie, načo ho to z pokojného žitia vyhnali.~"
69 VII | Ej, nechže vás tu daktorý z Čechov nezastihne, lebo
70 VII | nedržali? Či ste vy nechodili z dediny do dediny zemanov
71 VII | Hunyadiovcaml som držal - chodil som z dediny na dedinu i s mojím
72 VII | a smútok. A ten žiaľ im z očú vyzerá, lebo od mladi
73 VII | ako mravce, kým len jeden z nich žije, keď príde do
74 VII | prečo, Vladimír ale uteká z ich spolku. Komorovského
75 VIII | divokosti upadá, že mu každý z cesty uteká.~Pankrác vidí,
76 VIII | na múry, chlapi ho vozia z okolia do mesta; slovom,
77 VIII | sme za Matiáša kráľa. Kto z vás nezná Pankráca? On je
78 VIII | zavolá pán Bacho, starý pán z dolného vidieka, ktorý prišiel
79 VIII | tak je to," vraví jeden z prítomných, "dávno som ja
80 VIII | nečakal dlho, už bol dávno von z paloty.~Pán richtár vypočúval
81 VIII | Pomoc iste príde, naši sa z Rakús navrátia, a potom
82 VIII | navrátia, a potom bude Žilina z pomoci božej predok viesť
83 VIII | Beda nám, beda nám!" Ľudia z domov vychádzajú, kričia
84 VIII | pozerajú. Pankrác skočí z koňa, uviaže ho na mreže,
85 VIII | Počul som, že sa ta vybral z dobrej vôle."~"Dobre: Dlhohorský,
86 VIII | nepovediac ani slova, vyjde z izby, odviaže koňa, vyhodí
87 VIII | pomedzi zástupy ľudstva von z mesta ako strela -~Dlhohorský
88 VIII | Pankrácovho. Tak by sme mali z jednej strany pokoj, ba
89 VIII | a predsa sa môže človek z nepriateľskej pasce vytiahnuť."~
90 VIII | predsa im výjav s Pankrácom z hlavy nevychádza. Matka
91 VIII | neočakávane i otca i mesto z nesnádok vytiahnuť, krúti
92 VIII | vstúpi - Vladimír. Obe dobre z nôh od strachu nespadli,
93 VIII | že mu krv skoro cícerkom z tváre padala, hovoriac: "
94 IX | múrom valí. Tí strieľajú z dakoľko dlhých švihavíc,
95 IX | múry, tamtí zostreľujú dolu z múrov žilinských mešťanov
96 IX | hlavy, zrážajú ich pikami z rebríkov, šabľami rúbu do
97 IX | ako blesk. Veľa ich padá i z jednej i z druhej strany.
98 IX | Veľa ich padá i z jednej i z druhej strany. Vladimír
99 IX | prvému zástavnikovi zástavu z ruky, zavolajúc: "Za mnou,
100 IX | kompami a na nich sa prevážajú z pravého boku ustavične kopy
101 IX | sú zas Pankrácovi ľudia z Nitrianskej stolice.~Vladimír
102 IX | mnou, za mnou!" Skočí dolu z múru a hodí sa na prvého
103 IX | bielom koni, behá, skáče z miesta na miesto, miznú
104 IX | všetkých, a to chlapstvo tak z chuti ide za ním, ako šuhaj
105 IX | strelami. Vladimír sa zas ženie z druhej strany ako divý do
106 IX | čo robíte?" zakričí jeden z Vladimírovej strany. "Nám
107 IX | zavolá druhý, "čo je to? Veď z nás azda nikto od kráľa
108 IX | ľudstvo potom často robí z nevedomosti proti ich úmyslom.~
109 IX | dosť. Komorovský prišiel z Liptova a s Vladimírom z
110 IX | z Liptova a s Vladimírom z mocne ohradených zámkov
111 IX | To sa vracajú Trenčania z výpravy Matiášovej na Viedeň.
112 IX | mori, kýva hlavou akoby z ľútosti a vypovie: "Duše
113 IX | voľky-nevoľky vzdychne, i z úst jeho sa vykradne tichučko
114 IX | My sme to, Trenčania z Matiášovej strany."~"Kto
115 IX | Milka. Márii vypadne šitie z ruky, matka sa usmeje, Dlhohorský
116 IX | či sa vyberie dáky človek z neho?"~"Hej, pán richtár,
117 IX | teraz hodný, čože bude potom z neho, keď dorastie? Ej,
118 IX | potom povedali, čo to bude z Uhorskej krajiny."~"Dal
119 IX | dávno s hlavným išpánom z neho tešili. Ale čože nejde
120 IX | som len to vravela, že mu z očú a tváre bolo vidno,
121 X | mu poletujú po pleciach a z očú, na starca sa prenikave
122 X | otec, i bez tvojej vôle z Trenčína odstránil, že si
123 X | krv moja, nevyjdeš živý z tejto izby. Chlapče, prisahaj
124 X | že živá duša nezostane z Komorovského ľudu."~To bolo
125 X | čo by si to tam človek z dakoľko mešťanov robil,
126 X | spadlo mu mnoho starostí z hlavy, a preto ju tak hore
127 X | že veru mu verní zostali, z Rakús s ním prišli vojaci
128 X | skočil k nemu, zosadol z koníka a stisol mu ruku.
129 X | čo by to," povie jeden z prítomných, "teraz vy jeden
130 X | si Milko hore vedie, nie z pýchy, nie z precenenia
131 X | vedie, nie z pýchy, nie z precenenia síl svojich,
132 X | bude, ale ja si ťa musím z hrdla striasť, lebo by zo
133 X | vašom a na všetkom, všetkom, z čoho vás Boh stvoril."~Mária,
134 XI | vstave dobyť. Pán Ondrej z Turca mnoho zásoby i ľudí
135 XI | ale čože vykoná? Nič. A z Turca, z toho malého, okrúhleho
136 XI | vykoná? Nič. A z Turca, z toho malého, okrúhleho Turca,
137 XI | búri, že by sa tak rada z pádu nepriateľa potešiť! -
138 XI | len naraz padajú skaly z múrov mestských na hlavy
139 XI | hlavy jeho bojovníkov, guľky z pušiek hviždia, horúca voda
140 XI | za ním sa ponáhľajú. Dosť z mesta strieľajú, dosť skálím
141 XI | muž Vladimír, farba zmizla z jeho líc a vpadnuté oči
142 XI | Máriu?!" a s tým skočí dolu z múru, až sa zem zatrasie,
143 XI | pán Dlhohorský, dievčatá z oblokov červenými i bielymi
144 XI | pochovať mŕtvych, zbroj z bojiska poodvážať, a sám
145 XI | to povedala, keby Milko z bitky utekal? Či by si sa
146 XI | srdce moje! Vezmi mi jedno z týchto dvoch, tak ma nemáš
147 XI | Mária, keby sa všetci ľudia z vašej ľúbosti tak tešili
148 XI | ostatný anjel pokoja a šťastie z domu Dlhohorského.~
149 XII | nejeden človek tiež prichádza z Liptova. Nikto nevie, kde
150 XII | dakoľko dňami dvaja poslovia z Budína s listy, tí sú ešte
151 XII | páni so Žilinou držiaci z Trenčianskej stolice. Oni
152 XII | odolať. Matiáš kráľ ide z pomoci božej na Turka a
153 XII | tu sa také slová vyderú z pŕs jeho: "Nač som ťa zhliadol?
154 XII | i letia jedna za druhou z výsosti nebeskej. Slnce
155 XII | hlasom a utiekla v okamihu z celého Považia, akoby ju
156 XII | Oko zhliadne, ako sa hory z pár nočných vymáhajú, ako
157 XII | svojho tábora. Poznať už z toho prudkého kroku, že
158 XII | tvár a fúka do očú, že slzy z nich padajú. Vladimír príde
159 XII | už skoro do tábora dôjde. Z jeho držania, z očú a tváre
160 XII | tábora dôjde. Z jeho držania, z očú a tváre mu poznať, že
161 XII | Dobre. Poďme teda von z tábora."~Jazdec skočil z
162 XII | z tábora."~Jazdec skočil z koňa, dal ho do rúk stráži
163 XII | nie milé počúvať, vidno z jeho zapálenej tváre, ačpráve
164 XII | Komorovský a Mária! Čo mi je z Komorovského, keď Márie
165 XII | bezprávne dostal."~"Čo mi je z tvojho Strečna? Nechcem
166 XIII | dakoľko týždňov zmizla i z jeho pozoru i z líc i z
167 XIII | zmizla i z jeho pozoru i z líc i z jeho celého držania.
168 XIII | z jeho pozoru i z líc i z jeho celého držania. Každý
169 XIII | oblaky smutných myšlienok z čela jeho. Tak to ide hodina
170 XIII | posledných slovách dve veľké slzy z očú vytisli. "No len sa
171 XIII | milovať bude. Ja sa odstránim z Považia a pôjdem do Budína
172 XIII | smrti -"~"Vy nesmiete odísť z Považia. A či myslíte, že
173 XIII | rozlúčim." A vtom vyšli obaja z Milkovej izbice von.~Vo
174 XIII | mladých také myšlienky trápia, z ktorých si sami počet vydať
175 XIV | myslí a cíti; len hlas, z pŕs jeho sa vymyknuvší,
176 XIV | Hahaha! Neujdeš ty viac z Považia. Ten môj chlapec
177 XIV | majú. Ondrej Bacho, prišlý z Turca, prenasleduje Milka
178 XIV | živosti. Na otázku otcovu, či z dobrej vôle dáva ruku Vladimírovi,
179 XIV | oddavač stiahol prsteň z Máriinho prsta a strkol
180 XIV | zhodil Dlhohorský plášť z pleca a vedúc ho popod ruku
181 XIV | strmeni držiac; vtom vyskočí z kompy jeden z prievozníkov,
182 XIV | vtom vyskočí z kompy jeden z prievozníkov, vytiahne spoza
183 XIV | sa robí, vytiahne šabľu z pošvy, pretne hlavu zločincovi,
184 XV | sa obzrie, vidí - a dobre z koňa nespadne. Kôň zastal,
185 XV | vlasy na hlave jeho. Vtom z blízkosti od mŕtveho Milka
186 XV | celkom zatečenú, a jeden z nich vyvolá: "Veď je to
187 XV | prikrytá truhla. Na súkne z oboch strán viseli címery
188 XVI | Žiaden človek ani len triesku z terchovských hôr nespálil,
189 XVI | kúte od cesty stál starý z dosák zbitý stôl, okolo
190 XVI | úbohá stará stvora - ja sama z almužny žijem."~"Chleba,
191 XVI | mladá, nemali sme s mužom z čoho žiť, vystavali sme
192 XVI | Hovor! Bo ti dušu vytrasiem z tvojho zoschnutého tela."~"
193 XVI | maličký, nuž som mu hádala z dlane a povedala: ,Strež
194 XVI | postavu. "A vy ste dali z lásky k nej zabiť jej milého?
195 XVI | chlieb a zjedol ho, napil sa z krčiažka vody a stúpil naprostred
196 XVI | nič neodpovediac, vstala z kúta, vzala z poličky zväzok
197 XVI | neodpovediac, vstala z kúta, vzala z poličky zväzok zelín a dala
198 XVI | poličky zväzok zelín a dala mu z nich jednu. "Tu máš zelinu
199 XVII | pobožný, že ešte aj po smrti z hrobu vstáva a prichádza
200 XVII | naučila nosiť. Tak to ide z hodiny na hodinu.~Vladimír
201 XVII | uzdravenie, bo ona slabne z hodiny na hodinu viac a
202 XVII | Zdá sa, že si Vladimír z toho nič nerobí.~Už je neskoro
203 XVII | okamihu neodstrániš. Hybaj mi z domu, kým ťa pomsta moja
204 XVII | Dlhohorského? - Ostatné dieťa z jeho rodu v náručí vraha!"~"
205 XVII | dieťa svoje, ono miluje z celej duše Vladimíra!"~"
206 XVII | moje dieťa, ostatnú dušu z rodiny mojej! Starý Dlhohorský
207 XVII | pani Dlhohorská do izby. Z jednej strany stojí rozhnevaný
208 XVII | predtým nikdy nevidela, z druhej plačúca dcéra; nevie,
209 XVII | dievčaťom? Veď len teraz vstalo z nemoci! Čože sa ti stalo,
210 XVII | Dopovedal, zobral sa a vyšiel z izby. - Matka sa trasie,
211 XVII | Vladimír neurobil všetko z ľúbosti k tebe?"~"Ach, verím
212 XVII | od tvojich nôh, neodíde z mesta tohoto, kým neprídu
213 XVII | večer vyjdi preoblečená z mestskej brány; neďaleko
214 XVII | zostali."~Povedal a vyletel z izby.~
215 XVIII| temné, ako nikdy. Kedy-tedy z nich i zhora i zdola zahurtuje,
216 XVIII| stojí, a prisahá, že sa ani z miesta nepohne, bo nech
217 XVIII| blíži, Vladimír vytiahol z pošvy ťažký meč, nazdávajúc
218 XVIII| zem hučí a povytrhúvané z nej hrudy rúbu Vladimírovi
219 XVIII| vyhrnú spod neho, krv vyskočí z rozštiepenej hlavy a - jazdec
220 XIX | si ty vypila tri kvapky z jeho krvavého srdca."~ ~~
221 XIX | Jiskrovej strany.~Pankrác - z Mikuláša, v polovici 15.
222 XIX | Veľkého, syna Karola Róberta z Anjou, kráľa uhorského (
|