Cap.

1 IV  |       Už odchádzajú všetci - odpusťte - azda vás tu zadržujem?
2 VI  |     nedávno tiež poznať. Ale odpusťte -" chytro, ako čo by sa
3 VI  |    richtárku, i prehovoril: "Odpusťte, vzácna pani - mnoho práce -
4 VIII| dcérou bývala, a preriekol: "Odpusťte, pán môj - dom je preplnený." ~"
5 X   |    čiernych očiek a povedá: "Odpusťte mi, Marienka moja, že som
6 XIII|      u Vladimíra vykonali."~"Odpusťte mi, odpusťte, otec môj,
7 XIII|     vykonali."~"Odpusťte mi, odpusťte, otec môj, že som vám to
8 XIV |  spytuje sa ho pán richtár.~"Odpusťte mi, nemôžem tu ďalej zostať."~"