Cap.

1 I    | podoprúc si bradu oboma rukami, naňho potmehúdskym zrakom pozerá
2 X    |    hlava dokola ide, keď si len naňho spomeniem."~"Áno, tak je.
3 X    |    priateľa svojho, zďaleka len naňho pozerajúceho, skočil k nemu,
4 X    |         seba, a tak ešte pozrie naňho ostatný raz, usmieva sa,
5 XI   |         usmievavo víta, ale tak naňho okom pozerajúc, akoby mu
6 XVII |         pred tvárou živého Boha naňho." - Dopovedal, zobral sa
7 XVII |       osedlaný koň čakať. Sadni naňho a utekaj hore Váhom, tam
8 XVIII|   stíhajú, to hádam Mária pohon naňho poslala. A na tú myšlienku