Cap.

1 III |          ktoré svoje dávne časy zabudnúť nemôže, a preto ustavične
2 IV  |        na ktoré nikto v krajine zabudnúť nemôže. I kňazom mnoho na
3 VI  | zahľadíš a ťažko je potom na to zabudnúť, na čo sa človek zahľadel -~
4 XII |   odvrhla, a ja nemôžem na teba zabudnúť. Noc i deň sú svedkovia
5 XII |        teba robí, že v tom chce zabudnúť žiale svoje."~Tmavá noc
6 XVI |  zaviatie vetra nepočul; nemôže zabudnúť, že žije. - A stará, kto
7 XVII|         kľaje - a ja ťa nemôžem zabudnúť." Vtom sa dvere otvoria,