Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library
Alphabetical    [«  »]
jednu 6
jedným 3
jedovaté 1
jeho 211
jej 69
jelen 3
jelenov 1
Frequency    [«  »]
222 z
216 len
214 s
211 jeho
196 za
184 ked
181 ani
Ján Kalinciak
Milkov hrob

IntraText - Concordances

jeho

    Cap.
1 I | a počkaj len, čo sa za jeho časov robiť bude. Jeho otec 2 I | za jeho časov robiť bude. Jeho otec rúbal Turkov, ako nato 3 I | krajinu na ruby obrátiť; a syn jeho, uvidíte, nebude horší. 4 II | sa raduje nad povýšením jeho. - A prečo by sa neradovala? 5 II | porozumie ľudu svojmu, a ľud jeho jemu. A aký je to stav Krajiny 6 II | bol Matiáš Hunyadi, syn jeho sestry, na trón pozdvihnutý 7 II | pánov Hornej krajiny a z jeho českých vodcov. On bol pánu 8 II | úplne presvedčený, že je jeho najsvätejšou povinnosťou 9 II | aby sa všetko podľa vôle jeho riadilo, že sa ale svedčí, 10 II | na časy Hunyadiho a smrť jeho? Komu neprichádza na pamäť 11 II | vyvolili? Szilágyi ho vyvolil - jeho vojaci ho vyvolili - a to 12 II | vyčistili? Či to teraz i s jeho synom urobiť nemôžeme? A 13 III | pozerá do zrkadla popod jeho stenami a skalami hučiaceho 14 III | báli Starého Hradu, lebo čo jeho pán zažiadal, to sa stať 15 III | dakto v noci prepadnutý, jeho dom podpálený a všetko, 16 III | mocný Jiskra? A po smrti jeho Pankrác, a syn Pankrácov 17 III | nie."~Pankrác zastal; ale jeho oči nabehli krvou a celý 18 III | trasie. Môžbyť, že keby Milko jeho synom nebol, by ani nežil, 19 IV | ledva dopočuli stolice jeho ustanovenie, aby sa každý 20 IV | zná, čo ten zase kuje! Z jeho ľudí a prívržencov ešte 21 IV | vítať Matiáša, uznal ho v jeho hodnosti a tak som ja z 22 IV | hodnosti a tak som ja z jeho strany, ako Jiskra vždy 23 IV | čakali, aby sme sa dáko od jeho rozkazov oslobodiť mohli. 24 IV | preukážeme mu, že my i bez jeho pomoci dačo vyvedieme."~" 25 IV | zahraj, Cigán!" - Ale hlas jeho je prislabý, lebo je 26 IV | že sa ponáhľal, bo kôň jeho bol číra pena. "Kde je Dlhohorský?"~ 27 IV | dačo inšieho tak zarazilo jeho kamarátov, že sa ho Ondrej 28 IV | bol Dlhohorský. Priatelia jeho zostali stáť ako oparení. 29 IV | zbohom" zaznelo na prsiach jeho. Netreba tam slov, netreba 30 IV | mladý zamyslený šuhaj; zrak jeho je smutný, tvár jeho zarmútená, 31 IV | zrak jeho je smutný, tvár jeho zarmútená, ale odhodlaná. 32 IV | poznať to z celého držania jeho, že zanecháva kraj rodný, 33 V | alebo Pankrác, ale pánovitý jeho obličaj a dvoje prenikavých 34 V | čítať na tvári a v očiach jeho.~Na Strečne u Vladimíra 35 V | živé hore dvíhajú, robia jeho celú postavu vážnou a prísnou. 36 V | k tomu si vezme Matiáš jeho dcéru za ženu - a ktože 37 V | zemanček ako druhý - a kde jeho kráľovstvo? Fridrich sa 38 V | strany Turci kus z krajiny jeho odtrhnú, z druhej si Fridrich 39 V | keď sa Hunyadiovcovi a jeho strane vzpierate; lebo Uhorská 40 V | Hunyadiovec je od Szilágyiho a jeho vojska vyvolený, a tak nie 41 V | pána Jiskru odoláme nápadom jeho. Počuli sme síce, že Jiskra 42 V | pozdraviť a odkázať mu, že ja od jeho pomoci a skúsenosti vojenskej 43 V | Jiskra odpovie: "Čo sa jeho práva dotýka - do toho je 44 V | toho je mňa nič; že som ja jeho domu slúžil, to je pravda, 45 V | Viedeň a mnoho ľudstva sa na jeho rozkazy v Budíne zišlo, 46 V | moju sužujú, vylapať.' - Jeho úmysel je teda, ako to z 47 V | úmysel je teda, ako to z jeho skutkov a slov je vidno, 48 V | odstránil; teraz vojsko jeho nemá vodcu, on je neskúsený, 49 V | Hlavný išpán hneď obznámil jeho milosť pána kráľa so stavom 50 V | som vám ja bol hovoril. Jeho milosť kráľovská sa veľmi 51 V | veľmi nahnevala na Jiskru a jeho prívržencov, i doložila 52 V | ako čím skorej Jiskru a jeho peleš do rúk dostať?' opýtal 53 V | dáky spôsob zmocniť mohol.' Jeho milosť pán kráľ vám teda, 54 V | predmenovaného Jiskru i s jeho hlavnými spojencami či živých, 55 V | neprisahali, že všetko v jeho mene konať budeme? Ha?! - 56 VI | láme si na tom hlavu, čo sa jeho dieťaťu stať mohlo. Matička 57 VI | milej svojej.~Na brehoch jeho sa tiahnu od samých múrov 58 VI | Jiskrom zostane; ale po jeho smrti, či sa to všetko nerozpadne, 59 VI | on nabudoval? Kto chce do jeho šľakov vstúpiť, musí byt 60 VI | zvieme, čo myslí, a ako to s jeho vecami stojí."~Vtom sa priblížili 61 VI | druhí, najviac nepriatelia jeho, súdia, že i seba, i mesto, 62 VII | široko-ďaleko páliť - a vojsko jeho ustavične ďalej a ďalej 63 VII | priateľom, a keď sa im o jeho priateľstve naj sladšie 64 VII | nikým nič nehovorí, oko jeho temno na jednu stranu pozerá, 65 VII | rukou podopretú, oko jeho pozerá odovretým oblokom 66 VIII | vyzvedačov, že Vladimír chce i jeho i Žilinu zhubiť, ale on 67 VIII | nepristával a ako boli veľké jeho žiadosti, tak i jeho náruživosti, 68 VIII | veľké jeho žiadosti, tak i jeho náruživosti, jeho výstupy, 69 VIII | tak i jeho náruživosti, jeho výstupy, kdekoľvek sa obrátil.~ 70 VIII | na okolné vrchy a hory. Jeho šedivá hlava sa pyšne vypína, 71 VIII | vypína, vetry si hrajú s jeho striebornými vlasmi, oko 72 VIII | striebornými vlasmi, oko jeho sa blyští povedomím, že 73 VIII | Pankráca prevládal. Ale prsia jeho? Hej, tie cítia, že je 74 VIII | celom širokom svete. A syn jeho? O tom dávno nič nepočul, 75 VIII | mohla podieť sláva a panstvo jeho, keby kapitáni po turčianskych, 76 VIII | Jiskra odpadol od kráľa; jeho vodcovia nám vyhrážajú preto, 77 VIII | neprihotované, lebo mládež jeho išla krv prelievať za Matiáša 78 VIII | všetko, čo sa vravelo, tvár jeho bola spokojná, ani sa neusmieval, 79 VIII | Pankráca prosto do chyže, kde jeho žena i s dcérou bývala, 80 VIII | zanechal otca, stratil lásku jeho a hádam i všetko svoje dedičstvo, 81 VIII | Uvidíte, čo je Vladimír a sila jeho, čo je ten Vladimír, ktorý 82 VIII | Žilinu, keď Marienka láskou jeho nepohrdne. "Ale my sme za 83 VIII | Žiliny na Strečno a koník jeho zhýbal hlavou, prskal a 84 IX | nemohlo uhovieť, ktovie, či to jeho pýcha a či čo bolo. Odrazu 85 IX | si pyšne povieva v rukách jeho a ťažký meč sa len tak kúpe 86 IX | sa nepriateľ približuje. Jeho vojsko sa obráti od mesta 87 IX | vrhne, tak všetko padá pred jeho strelami. Vladimír sa zas 88 IX | priam celý svet zbúra a jeho spolu so sebou zahrabe.~" 89 IX | hnevá preto, že ľudstvo jeho meno Jiskrovo za väčšie 90 IX | Jiskrovo za väčšie uznáva ako jeho vôľu. - Ale tak to býva, 91 IX | je smutno nad tým, že sa jeho zástup tratí a sa do záhuby 92 IX | Považím ide zástup a na čele jeho mládenec; koník pod ním 93 IX | Trhlo to mládencom, ruka jeho sa zdvihla ako na privítanie, 94 IX | voľky-nevoľky vzdychne, i z úst jeho sa vykradne tichučko meno 95 IX | koníkovi, koník zastane a pán jeho sa obzrie za druhými. Došli 96 IX | koníku Milko Pankrác a celý jeho zástup.~Bolo to radosti 97 IX | vážnejších pánov a panie. V dome jeho je veselo. Dlhohorský mladol 98 IX | musím povedať. Po smrti jeho sám Matiáš mňa vymenoval 99 X | Matiášovi a Jiskrovi, ale otec jeho o ničom počuť nechce. Pankrác 100 X | Pankrác hovorí krátko, slová jeho iba pomstou a nenávisťou 101 X | a nenávisťou kypia, reči jeho len oheň a smrť.~"Sadni 102 X | Pankrác nechce viac, aby syn jeho bol palatínom, ale aby bol 103 X | nikto ho neprevýši, ako jeho otca nikto neprevýšil."~" 104 X | nezvykol, nikomu neveril a syn jeho je známy horlivec strany 105 X | Uhorskej, môže kráľovi v jeho ustavičných vojnách slávu 106 X | keď dakedy i neposlušnosť jeho úmysly hubila, radšej mlčal, 107 X | druhú stranu, rozložil mu jeho povinnosti a povedal mu, 108 X | povinnosti a povedal mu, že i jeho príchod v Turci oznámil 109 X | sa všetko pohybuje, či sa jeho rozkazy plnia, lebo stojí 110 X | stojí na vážnom mieste, na jeho hlave mnoho starostí leží, 111 X | izby vstúpil, opúšťalo ho jeho predošlé odhodlanie, i nevedel 112 X | pohliada na šuhaja, a ten jeho pohľad , hoc bol len zboku, 113 X | čo v ňom Milko zahliadol. Jeho oči sa po druhý raz zišli 114 XI | ľavý breh Váhu je preplnený jeho ľudom a husté, večierkom 115 XI | Liptovom, všetko počúva jeho rozkazy. On tam viac nemá 116 XI | Turca, hoc je aj malý, keď jeho zemianstvo na jednej veci 117 XI | a Komorovský sa rúti na jeho steny, dobýja ho vo dne 118 XI | nie je to tak ľahko na jeho múry sa vyškriabať. Komorovský 119 XI | ale si každý rozpráva o jeho skutkoch. K tomu nemal Pankrác 120 XI | Turiec čerstvý, jednomyseľný, jeho statky a držania neboli 121 XI | nepriateľov spustošené, jeho smelosť a odhodlanosť nebola 122 XI | vyhrnie sa rovno na pole a na jeho čele Milko Pankrác.~Vladimír 123 XI | Vladimír sa prihrnul k Žiline, jeho vojsko je mocné, dobre ozbrojené, 124 XI | Komorovský lieta na koni, jeho Česi hľadia chladným okom 125 XI | ta hýbe a potom mužstvo jeho o múry opreté, začne na 126 XI | múrov mestských na hlavy jeho bojovníkov, guľky z pušiek 127 XI | Komorovský ešte predsa stojí, jeho bojovný ľud síce zredol, 128 XI | bojovný ľud síce zredol, ale jeho starí Česi ešte stoja, majú 129 XI | k samému mestu. Dosť ho jeho skúsení vojaci prehovárali, 130 XI | Vladimír, farba zmizla z jeho líc a vpadnuté oči strašne 131 XI | ním ako dlhá reťaz čaty jeho.~Tak sa spojil Vladimír 132 XI | šťastlive napracovalo. Na jeho čele si pyšne na bielom 133 XI | poskakuje Milko Pankrác. Koník jeho sivý je celý krvou dostriekaný, 134 XI | ponáhľa. Pri obloku stojí jeho Marienka, ako ruža na púšti 135 XI | Veď som ti rozprávala o jeho rečiach, ostatný raz mne 136 XII | dopriate nebolo zahubiť jeho starého odporníka, iba jemu 137 XII | Trenčianskej stolici, že ona za jeho slávu a právo žije a umiera, 138 XII | Pankrácovom vládnuť bude, po smrti jeho ale jemu celkom pod tou 139 XII | nami držal a i sám pomoc jeho milosti kráľovi poslal? 140 XII | Vladimír verí tomu hlasu, jeho myseľ nemožnosti nepozná. 141 XII | také slová vyderú z pŕs jeho: "Nač som ťa zhliadol? Ty 142 XII | ľudského citu nezná, že je jeho radosťou krv ľudská a pohľad 143 XII | skoro do tábora dôjde. Z jeho držania, z očú a tváre mu 144 XII | je Vladimír, čo je láska jeho. Potom sa hádam jej tvrdé 145 XII | nie milé počúvať, vidno z jeho zapálenej tváre, ačpráve 146 XII | išiel zamyslený popri boku jeho. Ale sa Milko skoro spamätal 147 XII | zanechá. Pravda, musel by si v jeho mene vládnuť, ale po jeho 148 XII | jeho mene vládnuť, ale po jeho smrti, dám ti to na písme, 149 XIII | druhí ani v meste, ani v jeho dome sa dozvedieť nemôžu, 150 XIII | dakoľko týždňov zmizla i z jeho pozoru i z líc i z jeho 151 XIII | jeho pozoru i z líc i z jeho celého držania. Každý to 152 XIII | smutných myšlienok z čela jeho. Tak to ide hodina za hodinou 153 XIII | ustanovíme, ale žiadosť jeho je taká, že nám ju sotva 154 XIII | šťastným urobiť, a čo šťastie jeho osobe donesie, za to je 155 XIII | to Mária urobí, že bude jeho ženou, a možno ho ešte i 156 XIII | robiť; keď ale odídeme za jeho rozkazom, padne Žilina pod 157 XIV | keď sa hlavný nepriateľ jeho sám do zahynutia rúti; predstavte 158 XIV | číhal, odrazu sa do sídla jeho zamotáva: tak budete vedieť, 159 XIV | prehováranie Komorovského, nie ale jeho presvedčenie priviedlo. 160 XIV | ale tie mraky, čo sa na jeho čele rozprestreli, inakšie 161 XIV | smiech. Smiech je znakom jeho náruživého srdca, pýchy 162 XIV | a cíti; len hlas, z pŕs jeho sa vymyknuvší, prezradzuje 163 XIV | prezradzuje rozdráždenosť jeho. "Hrúza nebeská!" kričí, " 164 XIV | ako starý známy, ľudstvo jeho si zdravká s vojakmi Pankrácovými 165 XIV | opustil priateľ mladosti jeho, ktorý vedel o všetkých 166 XIV | všetkých tajomstvách duše jeho. Poznať, že trpí, lebo sa 167 XIV | lebo sa schýlila vysoká jeho postava a tvár jeho zbledla. 168 XIV | vysoká jeho postava a tvár jeho zbledla. Ale naraz zdvihol 169 XIV | krem pána Dlhohorského a jeho panej, mnoho starostí na 170 XIV | manželského vstúpiť, a ja, ako jeho pytač, prosím vás, pán Dlhohorský, 171 XIV | Ale predsa vidno na tvári jeho, že sa premáha. - Mária 172 XIV | akoby i on premýšľal, čo to jeho pán hlavu ovesuje. Ale koník 173 XIV | padne, a onen vysadnúc na jeho koňa, uteká cvalom hore 174 XV | nespadne. Kôň zastal, pán jeho zbledol, striasol sa a skočil 175 XV | kľakol si i pomodlil sa za jeho dušu. Sluhovia pricválali 176 XV | neopovážia rušiť modlitbu jeho, bo ako ústa jeho šepcú, 177 XV | modlitbu jeho, bo ako ústa jeho šepcú, tak sa trasú vlasy 178 XV | sa trasú vlasy na hlave jeho. Vtom z blízkosti od mŕtveho 179 XV | k nemu, prikladá ucho k jeho ústam i počúva, ako tieto 180 XV | zložia rúčky a modlia sa za jeho dušu.~V dome pána richtára 181 XV | statočnú dušu, aké boli jeho obete. Pani richtárka sa 182 XV | ženy, ani detí; ale dietky jeho sa zdali byť všetci prítomní. 183 XV | čiernu truhlu, akoby v nej i jeho, i celej Uhorskej krajiny 184 XV | Milka, rozpráva každému o jeho dobrej duši, o jeho stálosti 185 XV | každému o jeho dobrej duši, o jeho stálosti a obetiach. Marienka 186 XV | všetko nešťastie na hlavu jeho bolo spadlo; pozerá na hynúcu 187 XVI | pozrie na prišlého a skoro sa jeho pozoru zľakne, bo okom zaškúlil 188 XVI | trápenie; všetky muky do pŕs jeho a ony ho budú za živa zožierať - 189 XVI | zožierať - hahaha, pre lásku jeho."~"Teda vás rada nevidí?" 190 XVI | sa stará Marta, pozrúc na jeho zúfalú postavu. "A vy ste 191 XVI | čo by všetka kry v žilách jeho zastala, uchytí starú za 192 XVI | preklína Vladimíra pre lásku jeho, ona umiera a nemiluje Vladimíra." 193 XVI | pri stole. Trápenie duše jeho bolo veľké, zmysly napnuté, 194 XVI | bližšie k ohňu. - Marta drží jeho ruku v svojej pravici, pozerá 195 XVI | mieša prstom ľavej ruky po jeho dlani, ukazuje dačo, zastavuje 196 XVII | ako v Žiline; každý ľutuje jeho mladosť, jeho dobrotu, ale 197 XVII | každý ľutuje jeho mladosť, jeho dobrotu, ale ešte väčšmi 198 XVII | by bol radšej, aby dieťa jeho umrelo, ako by sa malo stať 199 XVII | pomoci iba u Boha." Žena jeho je skoro bez seba; očakávajú 200 XVII | prahu starý Dlhohorský. Jeho zvesená hlava sa hore zodvihne, 201 XVII | hlava sa hore zodvihne, oko jeho zahorí podivným ohňom, dych 202 XVII | Dlhohorského? - Ostatné dieťa z jeho rodu v náručí vraha!"~"Ach, 203 XVII | môjmu toľko ako dieťa a jeho zabil Vladimír, a ten Vladimír 204 XVII | zbierala; mrak zastrel čelo jeho a jeho šedivá hlava vyzerala 205 XVII | mrak zastrel čelo jeho a jeho šedivá hlava vyzerala v 206 XVIII| nebo na brehoch Váhu. Kôň jeho sa vzpína, prská; ktovie, 207 XVIII| tej noci vstupujú do mysle jeho. Či Mária nebola vyzradená? 208 XVIII| keď je oklamaná - láska jeho.~Dupotom-hupotom sa dačo 209 XVIII| štrnganie šable a búrlivá duša jeho sa rozleje v zúfanlivý výkrik: " 210 XIX | ľavicou ju od neho, pravicou jeho od nej odstraňuje i volá: " 211 XIX | si ty vypila tri kvapky z jeho krvavého srdca."~ ~~ Poznámky:~


Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC
IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License