Cap.
1 I | človek troška odpočinul, keď sa celý týždeň v škole namoždí
2 I | čo sa miešaš do reči? Keď na teba rad príde, potom
3 I | uvidíte, nebude horší. Čo? Veď keď sa ti taký šarvanec k dačomu
4 I | ľudia, ako si ty, radi majú, keď im človek len to meno povie,
5 I | netárali! A čo mi dáš, keď ti ešte viac poviem? - Ondrej,
6 I | a pokojne odriekal; ale keď ti mu už na Ave Maria prišlo,
7 I | ale počkaj len troška, keď do Žiliny prídeme, tam sa
8 I | Dajte teraz pokoj pletkám, keď o tom treba myslieť, ako
9 II | duchov, bo nastane deň, keď polmesiac s rozvlnenými
10 II | kričia, že to veru nič, keď chlapci na tróne sedia,
11 II | radnom dome je ticho, Iba keď prišli najvyššie osoby do
12 II | pokojne do hrobu kloniť bude, keď oko videlo vašu statočnosť
13 II | pravda. Ja nejdem na vojnu."~"Keď sa vám nepáči," odpovie
14 II | urobte si, čo chcete, a keď pravdu máte, obzrite sa,
15 II | prevolávam, aby ste sa ozvali, keď máte dačo oproti."~Ticho.~"
16 II | sa choď biť - choďte si, keď sa vám páči."~Tretí: "No
17 II | si to človek hlavu lámal, keď viem krem toho, že z toho
18 III | ňom aspoň dačo rozprávať, keď vám všetko nemôžem. ~Od
19 III | človek slabému poklonkovať, keď tento tak tancovať musí,
20 III | zlým; zemania šomrali a keď sa dáky človek v okolí naveky
21 III | okolí naveky stratil, alebo keď bol dakto v noci prepadnutý,
22 III | raz už i ty dačo začneš. Keď som ja bol mladý, vtedy
23 III | žiadosti až tak ďaleko. Keď si zaslúžim a krajina moje
24 III | prišiel. Čo ti je zo sveta, keď len druhým žiješ a nie sebe?" ~"
25 III | nie sebe?" ~"Otec, otec, keď padne krajina, ak ju svet
26 III | Či my tiež nezhynieme, keď celok zahynie?"~"Mlč, synko! -
27 III | ochrancovi a priateľovi?"~"Otec! Keď ti je priateľ, teda vykonaj
28 III | korunu našu. Otec! Osloboď, keď môžeš, krajinu našu od vojny
29 IV | svojimi myšlienkami na svetlo, keď je všetko hotové a prevarené."~"
30 IV | prevarené."~"Onehdajší výjav, keď sme z kongregácie vychádzali,
31 IV | kričia; čo nás do toho? Keď raz hlava s nami drží, musia
32 IV | prehlásili, takže Jiskra, ktorý, keď sa tak vysloviť mám, je
33 IV | našich vecí utiahol. Ale i keď to urobí, dobre, preukážeme
34 IV | kozičky,~čo sa utopila, keď vodičku pila,~tú mi zahraj,
35 IV | tak škrípe husľami, ako keď škripcom taniere šúchajú
36 IV | Nech sa vojna rúbe smelo."~"Keď sa rúbe, nech sa rúbe, až
37 IV | nitrianskych prišli. "Ale Janko! Keď sa to tak rúbe, a nás dorúbe
38 IV | reči, tam ho je plno, ale keď už príde na skutky, tam
39 V | on nie horší od nich, že, keď Boh dá, aj on sa stane strašným
40 V | musí. Hej, ale časy prídu, keď sa mu krídla rozviažu a
41 V | že to nikdy tak nebývalo, keď sa na ňom takí slávni hostia
42 V | Matiášovi, a neťahám ho nazad. Keď oni svoje nazad vezmú -
43 V | a my sa kde podejeme, keď na to všetko pokojne hľadieť
44 V | práva a spravodlivosti, keď sa Hunyadiovcovi a jeho
45 V | máte vycvičené vojsko a keď sa dolu z vašich hôr spustíte,
46 VI | veselá ako to slniečko, keď sa nad Považím pohráva,
47 VI | Dobre, mamička moja, keď sa ti tak páči." A s tým
48 VI | po skalkách ako chlapci, keď šibenice preskakujú; hučí,
49 VI | dolu dolinami ako orol, keď kolesá krúti a ločká a ločká
50 VI | tajomne a tak vábivo, ako keď krásny šuhaj o láske pošeptáva
51 VI | inšie, iba ho podpáliť, keď ho človek k dačomu užiť
52 VI | inak Žilinu dobýjať, iba keď je Strečno tvoje, to starý
53 VI | akože ale k dačomu prídeš, keď stolice s nami držia, akože
54 VI | hriešny človek, k dačomu, keď inému nevezmeš? A práve
55 VI | Tatier, rozumie sa, že len keď starý zomrie. Pankrác musí
56 VI | mnoho práce majú, i vtedy, keď by sa o svojich susedov
57 VI | takého pekného miesta, ale keď rozkazujete -" prehovorí
58 VI | i milé slová jej povedá, keď ale Mária naň pozrie, strasie
59 VI | osika pred tichým vetrom, keď sa usmeje, on sa zapáli,
60 VI | sa usmeje, on sa zapáli, keď k nemu prerečie: pomúti
61 VI | nemôžete, ako nás to bolí, keď celá krajina hynie."~"Ale
62 VI | Matiášom spojený, ale čože, keď ho zase necháva a nikde
63 VI | na druhých obzerať nemá, keď mu dačo povinnosť káže."~"
64 VI | ak len vy chcete."~"A keď vy chcete, my vám s našou
65 VI | na uhlí sedel, a predsa, keď si pomyslí, že sa má od
66 VII | šuhajci hynú, deti nariekajú, keď ich diví vojaci z domov
67 VII | je najlepším priateľom, a keď sa im o jeho priateľstve
68 VII | zlodeji na plné truhly; a keď sa idú Komorovskému žalovať,
69 VII | fúziská vysukujúc.~"Hahaha! Keď vám to raz, teda to mne
70 VII | vedieš? Či dačo vykonáme? Ale keď príde zámky vydobýjať, to
71 VII | kým len jeden z nich žije, keď príde do očí pozrieť nepriateľom,
72 VII | čo ma do celého sveta, keď ju nemám?! - Bože, Bože!"
73 VIII | syn zahynie, kde chce a keď chce - ale otec zostane
74 VIII | vstane, pozrie dookola a keď všetko utíchne, začne hovoriť: "
75 VIII | Dávno sa už minuli tie časy, keď sme my všetci za Krajinu
76 VIII | ešte v takýchto časoch, keď vám, keď celej stolici záhuba
77 VIII | takýchto časoch, keď vám, keď celej stolici záhuba hrozí,
78 VIII | nezamračil, a len potom, keď sa všetko utíšilo, vstal
79 VIII | človek inak nevyjde, len keď sa k jednej, lebo k druhej
80 VIII | kričí, kým ho nezhliadne, a keď ho zazrie, čuší a trasie
81 VIII | Syna mi vystanovíš, a keď sa do zajtra za Pankráca
82 VIII | veľa ráz rúčkami zalomila, keď otec na jej reči hlavou
83 VIII | preletí i radosť po jej tvári, keď vidí, že sa otec usmieva
84 VIII | lebo nič dobre nepočuť, len keď sa už dlho naradili, ozve
85 VIII | je náš telom i dušou, a keď ho my za nášho vodcu vyvolíme,
86 VIII | aby sa s Pankrácom spojil, keď predtým tak bol proti nemu,
87 VIII | sľubujúc šanovať Žilinu, keď Marienka láskou jeho nepohrdne. "
88 IX | vôľu. - Ale tak to býva, keď vodcovia nikomu nepovedia,
89 IX | Či ho nestratíte celkom, keď sa rozdvojíte a roztratíte?
90 IX | nikto sa na ne nepustí, keď Vladimíra všetci spolu prenasledovať
91 IX | nesvornosť naša. No ale keď tí nevedeli vydržať a neznali
92 IX | len si šepce ako chlapci, keď sa sami so sebou zhovárajú.
93 IX | zápal prelieta líce, zvlášte keď poslednej na šťastný príchod
94 IX | by ste len boli videli! Keď si pomyslím, ako mi pri
95 IX | čože bude potom z neho, keď dorastie? Ej, pán Dlhohorský,
96 IX | sú všetci istí, ale čože, keď nás je málo."~"Nič sa nebojte,
97 IX | verím," zavolá Milko, "keď vy povedáte."~"A mne neveríte?"
98 X | bo mi hlava dokola ide, keď si len naňho spomeniem."~"
99 X | vodcu stojí za Pankráca. Keď sa ti to páči, polož svojho
100 X | tom žilinskom rínku, ale keď ho predtým moc bolo, teraz
101 X | stadiaľ mohli uhádnuť, že keď skočil na rínok, hodil očima
102 X | tom žilinskom rínku, ale keď ho predtým moc bolo, teraz
103 X | menej ako my." A teraz, keď Milko vraví, že iba spojené
104 X | predtým tichý, smutný a keď mu prišlo dačo vykonať,
105 X | prosil, napomínal, radil a keď dakedy i neposlušnosť jeho
106 X | nepovstalo, vediac, že ľudia, keď sa im dačo nespáči, hneď
107 X | neodporuje Milkovi, iba keď tento dovráva, začne i on
108 X | zatúžili pery moje za okamihom, keď by vám vysloviť mohli, ako
109 XI | dostatku nepotrebuje, lebo keď sa do zámku dakoľko ľudí
110 XI | do Turca, hoc je aj malý, keď jeho zemianstvo na jednej
111 XI | Dlhohorským a s pánmi sa radí. A keď sa už dosť naradili, dosť
112 XI | metie okolo seba mečom a keď si už urobil slobodné miesto,
113 XI | príhodnejší čas zanechať, a to keď sa páni zo Žiliny rozpŕchnu,
114 XI | páni zo Žiliny rozpŕchnu, keď Turčania domov odídu, lebo
115 XI | víťazstvom, nad dnešnou slávou.~A keď už prišli na ten žilinský
116 XI | za mňa hanbiť nemusíš."~"Keď si ty taký," odpovie tichým
117 XII | pozornosť nevzbudila; a keď už boli všetci pohromade
118 XII | a podpis: Mathias rex. A keď sa už tí páni napozerali,
119 XII | vlasti mojej spomôžené. A keď Vladimír na nič nepristane,
120 XII | nožičkami ako straka jazykom, keď na kole zarapoce, hádže
121 XII | môže dač na Márii záležať, ked Žilinu zahubiť chceš, bo
122 XII | pamäti. Spýta sa teda: "A keď Žilinu nedobyješ?"~"Teda
123 XII | Čo mi je z Komorovského, keď Márie nemám?"~"Môže byť,
124 XII | začal hovoriť: "Vladimír! Keď chceš, môžeš i Strečno mať,
125 XII | svete nechcem, len Máriu, a keď tú mám, všetkého ostatného
126 XIII | sotva bude možno vyplniť, a keď sa nevyplní, Vladimír je
127 XIII | my tiež tak nezhynieme? Keď trpieť musíme, teda trpme,
128 XIII | načo by ste ju zanechávali, keď by ste tým nič nevykonali
129 XIII | celá krajina, a my s ňou, keď sa všetýkmi silami nevzoprieme.
130 XIII | Nie, duša moja, lebo keď sa ty sama na to nepodvolíš,
131 XIII | nikto ťa siliť nemôže; ale keď to neurobíš, padne alebo
132 XIII | Považie, alebo vlasť naša. Keď my ostaneme v Trenčíne,
133 XIII | Boh vie, čo sa bude robiť; keď ale odídeme za jeho rozkazom,
134 XIII | toto nešťastie odo mňa, keď môžeš," trasúcim sa hlasom
135 XIV | sa tešia duchovia v noci, keď vzbúrené živly o polnoci
136 XIV | si, ako sa človek teší, keď sa hlavný nepriateľ jeho
137 XIV | si, ako sa čert raduje, keď duša, za ktorou mnoho rokov
138 XIV | zostalo málo ľudstva, bo načo, keď ho netreba? Komorovský má
139 XIV | Dlhohorského nebolo výmienky. Keď sa páni zišli, Vladimír
140 XIV | svätým až na dnešný deň; a keď sa už dosť naspomínal i
141 XIV | musí hľadať pomoc atď. A keď sa už do chuti nahovoril,
142 XIV | k ničomu siliť nebudem; keď sa mu páči, teda nič proti
143 XIV | ho na prst Vladimírovi; keď ale pytač prsteň Vladimírov
144 XIV | Mária sa obzrela po izbe a keď jej zdvihnutý prsteň na
145 XIV | zostať."~"Čo by ste nemohli? Keď ste sa vedeli do týchto
146 XIV | pohárom na pohár štrngajúc. Keď sa všetci zhovárajú, tak
147 XIV | ho zadržať nemôžu. "No, keď nechcete zostať," vraví
148 XIV | zarmútenému človekovi okolo srdca, keď pri svetle mesiaca ďalekú
149 XIV | preberajú očami, akoby driemali, keď mesiačik za oblaky zachádza.~
150 XIV | Ale nikto neprichádza; len keď do tretieho razu zavolal,
151 XV | štrngá kantárom i strmeňmi, a keď sa ťažké vráta žilinské
152 XV | tento letí pokojne, a len keď už k prievozu dochádza,
153 XV | druhí sluhovia natriasali a keď nič ďalej nepreriekol, zdalo
154 XV | druhý, "a tak sa hneval, keď ho pán preč odvolal."~Dlhohorský
155 XV | rozkázal zabiť Milka. A keď jej povedal, že Milkovo
156 XVI | sa medzi ne dostane, len keď kedy-tedy zablúdilý poľovník
157 XVI | psota ľudí sem vyhnala, keď sa na brehoch Váhu už kde
158 XVI | odňali. Ľud sa triasol, keď kto len spomenul terchovské
159 XVI | neopovážil tam dobytok pásavať. Keď od tej strany vietor zavial,
160 XVI | povedajú, že ich matky, keď ešte boli deti, strašievali
161 XVI | nikto k nej nešiel, len iba keď už všetka nádeja v pomoc
162 XVI | som úbohá opustená vdova. Keď som bola mladá, nemali sme
163 XVI | dedine počula. Tak je to - keď bol Milko maličký, nuž som
164 XVI | nemajú trápenia i hnevajú sa, keď sa človek len o tom nazdáva."~"
165 XVI | nepozeral? - Prekliata hodina, keď som ich prvý raz videl.
166 XVI | dakoľko triesok na kozub a keď sa zahoreli, pritiahla ho
167 XVI | je šťastie a nešťastie. Keď sa ten prostredný k palcovému
168 XVI | spojí, nieto viac pomoci; keď sa ale k prstovému chýli,
169 XVI | o ktorých sa im sníva, keď zaspia a ich nešťastie postihlo.
170 XVII | pochovali, veľmi zostarel a keď príde k svojmu jedinému
171 XVII | dieťaťu, plače nad ním, keď sa trápi, a baví sa s ním,
172 XVII | trápi, a baví sa s ním, keď príde k sebe. Pani Dlhohorská
173 XVII | Už starý Dlhohorský zúfa, keď ho dakto teší, pokrúti hlavou
174 XVII | svojej neveste, ačkoľvek keď otcovi rozprávam, že ma
175 XVII | krv búri v žilách mojich, keď ho len počujem - hu - také
176 XVII | on je prachom bez života, keď ho ty pohľadom svojím neožiariš."~"
177 XVII | odstrčí od svojho dieťaťa. "Keď ťa peklo tvojho svedomia,"
178 XVII | tvojho svedomia," volá, "keď ťa pomsta nebeská ešte zničiť
179 XVII | otca, a nie Vladimíra; a keď naopak urobíš, Vladimír
180 XVIII| trúchlivo. Ale i v noci, keď mesiačik svieti, býva ľahko
181 XVIII| býva ľahko človeku; no keď je noc tmavá, to sa duša
182 XVIII| nepohne, bo nech zahynie, keď je oklamaná - láska jeho.~
183 XIX | ticho na tom Milkovom hrobe, keď vetrík umorený v svojom
184 XIX | za zapadnuté časy. - A keď o polnoci človek citlivej
|