Cap.
1 V | neobmedzenej poddanosti dostal. Vladimír je ešte nie taký povestný
2 V | požaduje tvrdú podrobenosť, a Vladimír je muž ešte len štyridsaťročný,
3 V | páni, ako sa vám to páči?"~Vladimír sa ozve: "Pravdu má Fridrich,
4 V | vetrom zbúrená jedľa. "Hore, Vladimír, hore Strečno! Váš pán vám
5 V | nezná ako mňa," odpovie Vladimír.~"Hrúza nebeská!" zaškrípe
6 VI | Ale, Komorovský," spýta sa Vladimír, "kedyže už prestaneš ľudí
7 VI | miesto zaujať?" spytuje sa Vladimír, "a predsa si proti pánovitosti
8 VI | tento príchod veľmi neteší; Vladimír zas sa obzrie, pozrie panne
9 VI | vraví Komorovský. "Tu pán Vladimír zo Strečna - hádam už známy,
10 VI | sa len podľa mena známe."~Vladimír sa len teraz spamätal, pozrel
11 VI | von zo záhrady do Žiliny.~Vladimír ide popri Marienke. Nevie,
12 VI | sa s Komorovským zhovára. Vladimír sedí vedľa Márie, ktorá
13 VI | i tu bokom, sa usmieva. Vladimír je bez seba, očami po nej
14 VI | povstávajú a odchádzajú domov. Vladimír je rád, že sa môže s Máriou
15 VI | tiež nie dneská hotový a Vladimír rozkazuje dakoľko tisíc
16 VII | pánu Vladimírovi, lebo je Vladimír menom Jiskrovým za hlavného
17 VII | Strečno prísť, kde sa ten Vladimír proti Matiášovi strojí?"~"
18 VII | majú? Na koho? - To vie Vladimír.~Ani páni, ani české vojsko
19 VII | znajú, že to o Žilinu ide. A Vladimír? Hoj, to je slávny vodca,
20 VII | Žilinu!" a ani nevie prečo, Vladimír ale uteká z ich spolku.
21 VII | sa ponáhľal na Budín; ale Vladimír málo na to dbá, skryje sa
22 VII | dedinách sa rozchádzajú a Vladimír sa od nich neodberá, sedí
23 VIII | od svojich vyzvedačov, že Vladimír chce i jeho i Žilinu zhubiť,
24 VIII | zhadzuje, lebo ho oklamal Vladimír, oklamal ho i Jiskra - aspoň
25 VIII | nechce, on ho tiež zradil ako Vladimír, on zahanbil slávu a veľkosť
26 VIII | od neho poodpadúvali ako Vladimír? Či on môže byť všade odrazu?
27 VIII | Pankrácovi, ale čože chce Vladimír? Čo chce Komorovský? Či
28 VIII | nie daromné, bo čo by sa i Vladimír i Pankrác tak strojili proti
29 VIII | na dvere a dnu vstúpi - Vladimír. Obe dobre z nôh od strachu
30 VIII | nebeské! Uvidíte, čo je Vladimír a sila jeho, čo je ten Vladimír,
31 VIII | Vladimír a sila jeho, čo je ten Vladimír, ktorý teraz hlavu svoju
32 VIII | otcovi a vyprávali mu, že sa Vladimír tajne vkradol do mesta a
33 VIII | srdce.~Práve vtedy letel Vladimír von zo Žiliny na Strečno
34 IX | spaní oči pretieralo, a už Vladimír sedí na koni, vojsko sa
35 IX | všetko stojí na nohách. Vladimír rozkáže, zakričí, bubny
36 IX | jednej i z druhej strany. Vladimír pod múrmi volá, kričí netrpezlivo,
37 IX | ľudia z Nitrianskej stolice.~Vladimír už stojí na múroch mestských,
38 IX | kúpe v krvi Žilinčanov. Vladimír rúbe a šepce: "Poď pozerať,
39 IX | Poď pozerať, Mária, či Vladimír nestojí slovu svojmu?" -
40 IX | volajú: "Pankrác, Pankrác!" Vladimír sa obzrie a zakričí: "Hviezdy
41 IX | padá pred jeho strelami. Vladimír sa zas ženie z druhej strany
42 IX | odhadzujú zbroj, ale Pankrác a Vladimír len rúbu, len sa premávajú;
43 IX | nikdy bitku neprehral, a Vladimír nedbá, čo priam celý svet
44 IX | a pozerá jedna na druhú. Vladimír sa hnevá, ale nie preto,
45 IX | ktorej ani Pankrác, ani Vladimír nič nevykonal, obaja sa
46 IX | českých a nimi rozkazoval Vladimír. Ale nebolo to ešte na tom
47 IX | hubil a navnivoč obracal. Vladimír často vtrhúval na pravý
48 IX | Ľahko vás veru premôže Vladimír dvoch-troch so svojimi starými
49 XI | všetko je pripravené.~Ale ani Vladimír nedáva na seba čakať. Predtým
50 XI | strečnianskych horách, takže sa ani Vladimír ku Komorovskému zblížiť
51 XI | jeho čele Milko Pankrác.~Vladimír sa prihrnul k Žiline, jeho
52 XI | surma nastala všeobecná. Vladimír páli, rúbe Turčanov ako
53 XI | vyrútil sa proti Trenčanom.~Vladimír sa predral až k samému mestu.
54 XI | dosť skálím hádžu, ale Vladimír na to nedbá, ani sa len
55 XI | hýbe, akoby šeptal: "Mária! Vladimír ide Žiline ohnivým mečom
56 XI | to už nebol ten pekný muž Vladimír, farba zmizla z jeho líc
57 XI | Hviezdy nebeské!" volá Vladimír, "Komorovskému? A Vladimír
58 XI | Vladimír, "Komorovskému? A Vladimír neuvidí svoju Máriu?!" a
59 XI | Ale nič to nespomohlo, Vladimír kliesni svojim cestu a naozaj
60 XI | mŕtvoly ako vietor preletel Vladimír a za ním ako dlhá reťaz
61 XI | čaty jeho.~Tak sa spojil Vladimír s Komorovským. Trvala tá
62 XI | dlhý, dlhý čas, až predsa Vladimír s Komorovským odtiahnuť
63 XI | matke hovorených. Vidíš, Vladimír pre mňa Žiline pokoja nedá,
64 XII | prečo sa i Komorovský i Vladimír od Žiliny stratili.~Ale
65 XII | odporníka, iba jemu samému. A Vladimír sa vďačne ponáhľa na Žilinu.~
66 XII | Vladimíra s Komorovským. Vladimír, ako znáte, odpadol od môjho
67 XII | vlasti mojej spomôžené. A keď Vladimír na nič nepristane, to poručeno
68 XII | Už neďaleko Žiliny stojí Vladimír. Komorovský sám zostal v
69 XII | sú ešte nie prihotovené, Vladimír teda zastal na šírom poli
70 XII | otočená, po tretí raz pozerá Vladimír na jej vysokú vežu. Ale
71 XII | dozrieť nemôže.~Už je noc a Vladimír v dlhom bielom plášti zahalený
72 XII | tvoj život a tvoja smrť." A Vladimír verí tomu hlasu, jeho myseľ
73 XII | nazdáva, i ty sa nazdávaš, že Vladimír žiadneho ľudského citu nezná,
74 XII | nezná ani svet ani ty, že to Vladimír pre teba robí, že v tom
75 XII | dym dohora vyvíjať začína. Vladimír blúdi sám po poli, pozerá
76 XII | že slzy z nich padajú. Vladimír príde až k táboru, prezerá
77 XII | až k prvým strážam, kde Vladimír stojí. Povie, že ide zo
78 XII | Tak? Zo Žiliny?" povedá Vladimír a potom obrátiac sa k prišlému
79 XII | jazdcovi, prehovorí: "Ja som Vladimír, čo žiadate?"~Prišlý jazdec
80 XII | No nie je to čudná vec, Vladimír je celý premenený, oko mu
81 XII | spočiatku mlčali, až sa Vladimír ohlásil: "No, čože máte
82 XII | A či on môže myslieť, že Vladimír, utratiac tam všetko, so
83 XII | trpkými slovami sa ho opytuje Vladimír.~"Ja myslím, že ste v Žiline
84 XII | ty Máriu?" pýtal sa posla Vladimír, prudko ho za ruku lapiac.~"
85 XII | pozrel do tváre neznámeho Vladimír a zavolal: "Človeče, ja
86 XII | čias naše zásady delia. Vladimír, ja ťa znám a viem, ktorú
87 XII | nesmie zhynúť! Na to prisahá Vladimír. Ona mňa odvrhla v pýche
88 XII | odvrhla v pýche svojej; Vladimír chce pokoriť Žilinu, chce
89 XII | by zvedieť musela, čo je Vladimír, čo je láska jeho. Potom
90 XII | jej tvrdé srdce obmäkčí."~Vladimír hádam preto popustil uzdu
91 XII | múrmi."~"Ale mi je to divné, Vladimír, že ty taký otužený muž
92 XII | spamätal i začal hovoriť: "Vladimír! Keď chceš, môžeš i Strečno
93 XII | tebe náležať bude. Urob to, Vladimír, urob a oslobodíš sa od
94 XII | a to takým hlasom, že sa Vladimír zastavil a zavolal: "Nemôžeš?! -
95 XII | nepovedz, že ťa ona miluje!"~"Vladimír, len ma počuj. ja som prišiel
96 XIII | Dobre, teda vám poviem. Vladimír je hotový ešte i dnes odpadnúť
97 XIII | vyplniť, a keď sa nevyplní, Vladimír je hotový vo svojom šialenstve
98 XIII | to, otec môj. Viete, že Vladimír vlasti nemá, žiadne rodinné
99 XIII | A prídu Česi a s nimi aj Vladimír - a my zahynieme."~"A prídu
100 XIII | ale nie inak, len ak sa Vladimír s nami spojí; Vladimír ale
101 XIII | sa Vladimír s nami spojí; Vladimír ale nič inšieho nežiada,
102 XIII | Čože teda chce odo mňa Vladimír?"~"Vladimír je človek nepokazený,
103 XIII | chce odo mňa Vladimír?"~"Vladimír je človek nepokazený, on
104 XIV | prišlým. Milko píše otcovi, že Vladimír oľutoval odpadnutie svoje,
105 XIV | presvedčenie priviedlo. Vladimír si, ako predtým, pýta správu
106 XIV | zas veci majú v Žiline. Vladimír chodí po meste ako starý
107 XIV | neopustím Matiáša a vlasť!"~Vladimír je obyčajne veselý, krúti
108 XIV | bojovníkmi, bo i Milko i Žilina i Vladimír toľko, koľko len môžu, posielajú
109 XIV | Peniaze posiela i Milko i Vladimír na pomoc Matiášovi kráľovi,
110 XIV | Matiášovi kráľovi, bo sa Vladimír silne pripojil k Milkovi
111 XIV | výmienky. Keď sa páni zišli, Vladimír na koni, celkom v zlate
112 XIV | svoju: "Tak si umienil i pán Vladimír, vladár Strečna zámku, do
113 XIV | zatriasli od strachu, len Vladimír stál sám medzi nimi ako
114 XIV | hospodár s ním negazduje. Iba Vladimír chybí, nikto nevie, kde
115 XIV | to pichnuté, pochváli nás Vladimír." Sluha Milkov to počuje,
116 XV | pánovi do pŕs volajúc: ,Vladimír nás pochváli, lebo je dobre
117 XV | Nebudeš nikdy zaťom mojím, Vladimír! To prisahám na mŕtvole
118 XV | všetko, čo videl, a istí, že Vladimír rozkázal zabiť Milka. A
119 XV | slávne pochovanie usmrtených. Vladimír radí, aby sa Milko položil
120 XV | životom.~Na Považí je ticho. Vladimír drží silne s Pankrácom i
121 XV | nevesta moja? Hahaha," zakričí Vladimír. "Veru zaspala na večnosť."
122 XV | oddanec, srdce moje, tvoj Vladimír."~"Vladimír?" zdĺhavo vyriekne
123 XV | srdce moje, tvoj Vladimír."~"Vladimír?" zdĺhavo vyriekne Mária. "
124 XV | zdĺhavo vyriekne Mária. "Aký Vladimír? Či nie ten, čo mi o ňom
125 XV | zatvorila i zaspala zase. Vladimír hádže okolo seba očima,
126 XVI | Chleba, chleba daj, stará, bo Vladimír blúdi tri dni a tri noci,
127 XVI | som už mnohých vyliečila."~Vladimír stiahol tvár, uškľabil sa
128 XVI | Kdes' počula o tom, že Vladimír kázal Milka zabiť? Hovor!
129 XVI | Vladimíra. A prečo? preto; že ju Vladimír miloval. Haha, ona umrie,
130 XVI | miloval. Haha, ona umrie, a Vladimír bude žiť. Pošle všetko trápenie;
131 XVI | umiera? Či je nie pravda?"~Vladimír sa zastaví, trhne sa odrazu,
132 XVI | Po slovách týchto oslabol Vladimír a hodil sa na lavicu pri
133 XVI | hahaha!"~"Odpočinie?" vyskočí Vladimír a zakričí: "Odpočinie? Stará,
134 XVI | hneď budeme premýšľať."~Vladimír uchytil chlieb a zjedol
135 XVI | Marta. "Sem daj ruku! Tak!"~Vladimír jej vytrčil ruku; Marta
136 XVI | mu do očú a zase na dlaň. Vladimír sa stal netrpezlivým a zavolal: "
137 XVI | dopovedala ostatné slová a Vladimír už vychytil ruku; sám si
138 XVI | to, čo si povedala. Hoj, Vladimír bude šťastný, bude šťastný!"
139 XVI | zahvízdal, stromy zašumeli, Vladimír sa uškľabil a povedal: "
140 XVI | krížom-krážom po nebi a Vladimír ako beží, tak beží so zelinkou
141 XVII | ide z hodiny na hodinu.~Vladimír sa dakde podel. Skoro od
142 XVII | kde sa vzal, tu sa vzal Vladimír. Vstúpil do chyže a ako
143 XVII | dieťa svoje. Zdá sa, že si Vladimír z toho nič nerobí.~Už je
144 XVII | dávno už neodpočinula; len Vladimír sa hýbe a strežie nemocnú
145 XVII | ustavične Vladimíra spomína. Vladimír prichádza každý deň do Žiliny,
146 XVII | Toho sa ty neboj, skorej Vladimír zahynie, ako teba opustí.
147 XVII | Hej, duša moja, nemá ani Vladimír iného potešenia krem teba;
148 XVII | nehovor ani slova -"~A Vladimír nehovoril ani slova, ale
149 XVII | toľko ako dieťa a jeho zabil Vladimír, a ten Vladimír berie do
150 XVII | jeho zabil Vladimír, a ten Vladimír berie do náručia moje dieťa,
151 XVII | rozostaviť stráže a nevyjde Vladimír viacej zo Žiliny, lebo ho
152 XVII | hlavu a začne hovoriť: "Vladimír, potecha moja, poď ku svojej
153 XVII | Mária i zavolala: "Utekaj, Vladimír môj, utekaj - otec ťa nenávidí -
154 XVII | ho tiež nezanechávaš? Či Vladimír neurobil všetko z ľúbosti
155 XVII | moje trasie od strachu."~Vladimír mlčal za krátku chvíľku;
156 XVII | zakazuje, a tvoja byť nemôžem."~Vladimír sa jej hodí k nohám, schytí
157 XVII | svojim i prosí: "Mária! Vladimír kľačí pred tebou, čo toľko
158 XVII | Vladimíra; a keď naopak urobíš, Vladimír nevstane od tvojich nôh,
159 XVII | vyrástla?"~Radostne vyskočí Vladimír a zavolá: "Áno, ty si vyvolila
160 XVII | hore Váhom, tam neďaleko ťa Vladimír očakávať bude, tam sa zídeme,
161 XVIII| ani dychu ľudského.~Len Vladimír stojí zamračený ako to nebo
162 XVIII| ťažkosť pánova nepokojí, bo je Vladimír celý v oceli oblečený. Stojí
163 XVIII| v oceli oblečený. Stojí Vladimír na brehoch Váhu sám a sám
164 XVIII| búrenie živlov. Čas uchádza - Vladimír darmo čaká a myšlienky tmavšie
165 XVIII| Blesk na nebi zahorí a Vladimír vidí liskot zbroje, blesk
166 XVIII| moja!" - Jazdec sa blíži, Vladimír vytiahol z pošvy ťažký meč,
167 XVIII| letí na zem a vidno, ako Vladimír božou strelou zastihnutý
|