Cap.

1 II  |    kriku a preklínaní.~Vtom naraz zahučí: "Vivat hlavný išpán,"
2 XI  | nevie, ako sa to stalo, len naraz padajú skaly z múrov mestských
3 XIII|  túžili, až sa Marienka zas naraz zarmúti, ovesí hlávku a
4 XIV |    a tvár jeho zbledla. Ale naraz zdvihol hlavu, oko sa mu
5 XV  |      ale ona len ticho spí. Naraz otvoriac oči a uzrúc Vladimíra,
6 XVII|     len sedí a premýšľa, až naraz sklopí hlavu a začne hovoriť: "