Cap.
1 I | keď sa ti taký šarvanec k dačomu priberie, nuž len
2 I | povzbudzujúc ľud kresťanský k vojne oproti neverným. A
3 I | Ondrej, ty!" obrátiac sa k tomuto, pokračuje: "Či vieš,
4 II | i od Rakús, i od Poľska. K tomu nemal byť dom kráľovský
5 II | aby voľba kráľa vypadla k najväčšiemu osohu krajiny.~
6 II | a pokojný, ale i múdry. K tomu je Žilina mesto silné
7 II | má nás všetkých spojovať k cieľu jednému - k žitiu
8 II | spojovať k cieľu jednému - k žitiu za vlasť našu a k
9 II | k žitiu za vlasť našu a k vernosti k vyvolenému kráľovi.
10 II | vlasť našu a k vernosti k vyvolenému kráľovi. Kto
11 II | a tak azda ešte i slabý k odvráteniu nešťastia od
12 II | že podľa zákona a obyčaje k utvrdeniu hodnosti kráľovskej
13 II | čím skorej aj ich pomoc k vojsku, pod vedením milého
14 II | možno, svojho poddanstva k sebe pripojil, lebo mnoho
15 II | Prichádzajú obaja títo velikáši k rozpustilým zemanom, súc
16 III | Ale, synko, všetko to tebe k dobrému, bo čo bys' ty nemohol
17 III | Každý nech sám hľadí, ako by k dačomu prišiel. Čo ti je
18 III | Viac ani slova, teraz budeš k svojmu otcovi do školy chodiť,
19 IV | aby sa každý dvadsiaty muž k vojsku pripojil, a už sa
20 IV | koníky i letia ako gule k Dunaju, k Budínu. Húfy ľudstva
21 IV | letia ako gule k Dunaju, k Budínu. Húfy ľudstva sa
22 IV | kresťanstva. Kňazi podpaľujú ľud k vojne a hoc aj nie proti
23 IV | Jiskra našu väčšiu lásku k uhorskej vlasti než k nemu
24 IV | lásku k uhorskej vlasti než k nemu za nevďak vykladal
25 IV | A ja som užil tento čas k tomu, aby som vás napomenul,
26 IV | Dlhohorský, obrátiac sa k Márii, predstaví jej Milka
27 IV | Otče, všetko sa hýbe k odchodu a radi by ešte s
28 IV | zjavných výlevov, kde duša k duši hovorí v nemote svojej
29 IV | chladným zostať. Mária si stala k obloku, pozerala za krásnym
30 IV | odhodlaná. Často sa obracia k tým stranám, ktoré zanecháva,
31 V | Jiskra, Komorovský, Pankrác a k tomu dakoľko vodcov z najbližších
32 V | Uhorskej chce mať pokoj; k tomu si vezme Matiáš jeho
33 V | čo mu povinnosť a láska k Čechom káže."~"A ten Matiáš,"
34 V | zanechať - ba čo viac, ešte i k nepriateľom našim prejsť!
35 V | Komorovský neodpovedá, len číta: "K Budínu sme šťastne prišli.
36 V | zemianstvo s ním držiace; k tomu rozpovedal mu i všetko
37 V | prívržencov, i doložila spolu k tomu: ,Musím tú naničhodnú
38 V | pokoril Jiskrovi a takto sa k nemu prihovoril: "Jiskra
39 VI | podpáliť, keď ho človek k dačomu užiť chce. Jiskra
40 VI | chúďatá, ako sa to nevinne k tebe hrnuli a za teba dobre
41 VI | silný a bohatý; akože ale k dačomu prídeš, keď stolice
42 VI | niekoho zadrapíš, nemajúc k tomu žiadnej príčiny? A
43 VI | prídeš, hriešny človek, k dačomu, keď inému nevezmeš?
44 VI | stojí."~Vtom sa priblížili k záhradám. Komorovský sa
45 VI | Priblížila sa teda i s dcérkou k parkanu a vrátila poklonu
46 VI | peknom mieste stretnúť, práve k pánu richtárovi idúc."~"
47 VI | Komorovský, že ste sa práve k nám vybrali - čo nám je
48 VI | usmeje, on sa zapáli, keď k nemu prerečie: pomúti sa,
49 VI | preklať, ale zase sa obráti k Dlhohorskému i vraví: "Tak
50 VI | vám s našou pomocou vždy k službám stojíme, len povedzte
51 VI | Dlhohorský a obrátiac sa k zhromaždeným úradským, zavolá: "
52 VII | na koňa a letí na Strečno k pánu Vladimírovi, lebo je
53 VII | zaujal Prešporok a blížil sa k Budínu. Narástlo toho vojska
54 VII | Vladimíra opýtať."~"Poďme, poďme k Vladimírovi!" A zoberú sa
55 VIII | inak nevyjde, len keď sa k jednej, lebo k druhej pripojí.
56 VIII | len keď sa k jednej, lebo k druhej pripojí. Že by Žilina
57 VIII | zbor krátkou rečou, svojich k smelosti a vytrvanlivosti
58 VIII | to všetci pristali a idú k domu richtárovmu. Vtom dakto
59 VIII | ako vietor. Už sa zblížil k richtárovmu domu, kde páni
60 VIII | pánov ani nepohliadnuc, k Dlhohorskému. Tento sa pokloní
61 VIII | odpovie richtár a obrátiac sa k druhým pánom, hovorí: "Prosím
62 VIII | hlavou na ženské, obráti sa k richtárovi a vraví: "Dlhohorský,
63 VIII | stojí za Milka, že sa on k otcovi neobráti a zostane
64 VIII | utichuje, úrad mestský sa hrnie k richtárovi, starí ľudia
65 VIII | neodpovedá, len sa obracia k obloku, rúčkami si rozpálenú
66 VIII | dcéra bežali preľaknuté k otcovi a vyprávali mu, že
67 IX | Jiskrom silili Vladimíra k útoku, ale nič ho nepohlo
68 IX | Na Žilinu!" a všetko sa k múrom valí. Tí strieľajú
69 IX | spustošený kraj, hneď na ľudí, čo k nim pristali.~Zastalo smutne
70 IX | Trenčíne rozišiel. Daktorí až k Bystrici došli a tam sa
71 IX | nesvornosťou rúti, i ozve sa k nemu: Nič to, brat môj Milko,
72 IX | i mladí, páni i panie sa k nim pripojujú a idú do Žiliny
73 IX | domoch rozdelil a richtár k sebe zavolal, ako obyčajne,
74 IX | Milko a obracajúcemu sa k panej a Márii ľahký zápal
75 IX | mladému hneď uverí, roveň k rovni sa hneď pripojí."~
76 X | si, sadni, nepôjdeš viac k Jiskrovi - Pankrác nechce
77 X | ty to máš na päť prstoch. K tomu i Žilina Pankrácov
78 X | ustanovenie a vyvolal ich k poslušnosti synovi svojmu. -
79 X | V rozkoši svojej prišla k otcovi a riekla: "Vidíš,
80 X | nič nerieknuc, sadla si k obloku, i smútila, že jej
81 X | naňho pozerajúceho, skočil k nemu, zosadol z koníka a
82 X | domu. Páni pripasujú šable k boku a hrnú sa k Dlhohorskému
83 X | pripasujú šable k boku a hrnú sa k Dlhohorskému uvítať Milka - -~
84 X | ešte ďalej, ako by mali k dielu pristúpiť; ale starý
85 X | zavolá hlavnejších vodcov k sebe, rozdáva rozkazy, píše
86 X | naostatok Milko pristúpi k dievčaťu, chytí ho lahodne
87 XI | hotoval na Starom Hrade, čo je k vojne potrebné, a teraz
88 XI | zblížiť nemôže, ani tento k tamtomu. Komorovský sa besnie,
89 XI | kto zvedel, priblížil sa k Varínu. Bolo to odrazu balamuty
90 XI | Celý Turiec sa priznáva k strane Pankrácovej a nieto
91 XI | rozpráva o jeho skutkoch. K tomu nemal Pankrác ani príčiny
92 XI | Pankrác.~Vladimír sa prihrnul k Žiline, jeho vojsko je mocné,
93 XI | zlosti Starý Hrad a prirazil k Vladimírovi, ačpráve mu
94 XI | vojak tak ľahko nepristúpi k udatnému šedivému Čechovi,
95 XI | Komorovský posiela poslov k Vladimírovi, aby sa, zanechajúc
96 XI | Vladimír sa predral až k samému mestu. Dosť ho jeho
97 XI | posiela čiastku ľudstva k obrane na Starý Hrad a do
98 XI | dvoje na svete: vernosť k Matiášovi a teba, srdce
99 XI | jednom okamihu nemôžem i teba k srdcu tisnúť i biť sa za
100 XII | moji! Spoločná potreba nás k tomu doviedla, aby sme všetko
101 XII | jej kráľa, teraz sa blíži k Uhorskej krajine. Zo všetkých
102 XII | padajú. Vladimír príde až k táboru, prezerá stráže a
103 XII | bojovných šatách oblečený k nepriateľskému táboru. Koník
104 XII | svojom koníku, priletí až k prvým strážam, kde Vladimír
105 XII | Vladimír a potom obrátiac sa k prišlému jazdcovi, prehovorí: "
106 XII | ho pozná, ale predsa sa k nemu priznať nemôže. No
107 XII | v Žiline?"~"Mňa posiela k vám Pankrác, kapitán žilinský,
108 XII | čo žiadaš,' i položí jej k nohám Žilinu, by zvedieť
109 XIII | Márii? Nie. Či zbrojí mesto k vojne? Nie - on sedáva v
110 XIII | sám. Málokto sa opováži k nemu prichádzať; Marienka
111 XIII | rozveseliť nemôže. Príde dnu k nemu Dlhohorský a opýta
112 XIII | Žilinu, aby ju potom za dar k nohám Marienky položiť mohol.
113 XIII | rodinné záväzky ho nepútajú k zemi našej; nie je teda
114 XIII | moja! Veľká je láska moja k tebe, ale väčšia je k uhorskej
115 XIII | moja k tebe, ale väčšia je k uhorskej vlasti. Ja svoju
116 XIV | Pankrácovej vidiac, že ho k tomu nesvedomitosť a prehováranie
117 XIV | Vladimír silne pripojil k Milkovi i Dlhohorskému.
118 XIV | panie prichádzajú do Žiliny k Dlhohorskému, bo majú dnes
119 XIV | začal od Adama a prišiel hen k Panne Márii a všetkým svätým
120 XIV | vôla božia! Ja moje dieťa k ničomu siliť nebudem; keď
121 XIV | premáha. - Mária prišla k sebe a oddávky sa skončili.
122 XIV | pleca a vedúc ho popod ruku k hosťom, hovoril: "Pomyslite
123 XIV | klania a chodí od jedného k druhému, pohárom na pohár
124 XIV | od brehu a prosto plávali k prichádzajúcim. Pribili
125 XV | hore Váhom, až kým nepríde k Varínu. Dlhohorský sa všade
126 XV | letí pokojne, a len keď už k prievozu dochádza, schytí
127 XV | smrťou pasujúceho. Skočí k nemu, natriasa ho, až otvorí
128 XV | nepočuť. Dlhohorský sa zhýbne k nemu, prikladá ucho k jeho
129 XV | zhýbne k nemu, prikladá ucho k jeho ústam i počúva, ako
130 XV | syna." A potom obrátiac sa k sluhom, zakázal im toto
131 XV | Žiliny, pohybujúc sa až k varínskemu prievozu. Najprv
132 XV | ktorom ležala čierna, až k samej zemi čiernym súknom
133 XV | sprevádzať chceli.~Prišli až k hrobu. Už kopa ľudstva bola
134 XV | na rúčky a doniesli ju až k samému hrobu. Kňazi zaspievali
135 XV | modlili, ruka sa dvíhala k nebu. Ale potom prvý sa
136 XV | Príde s treskom-pleskom k Dlhohorskému a prosto sa
137 XVI | skoro nikdy nepreniklo až k samej zemi, lebo košaté
138 XVI | machom obrastená, steny sa k rozvaleniu nachyľovali,
139 XVI | každý od nej bočil, nikto k nej nešiel, len iba keď
140 XVI | len potom sa zbližovali k nej trasúci sa ľudia, prosiac
141 XVI | ľudia, prosiac o pomoc, k jej chalupe, na čo im ona
142 XVI | svedomie trápi, obráťte sa k Bohu."~"Rozum ma bolí srdca
143 XVI | A vy ste dali z lásky k nej zabiť jej milého? A
144 XVI | telo od mnoho dní zomdlené; k tomu ho tak zmorili posledné
145 XVI | oddychovať.~Marta priskočí k nemu, potrie mu žily na
146 XVI | pritiahla ho ešte bližšie k ohňu. - Marta drží jeho
147 XVI | nešťastie. Keď sa ten prostredný k palcovému šváru priblíži
148 XVI | viac pomoci; keď sa ale k prstovému chýli, bude človek
149 XVI | chýli, bude človek dlho žiť. K tomu prídu oči, bo ony povedajú,
150 XVI | hovorila, "pred Bartomilom ma k nej hadisko priviedlo, čo
151 XVII | veľmi zostarel a keď príde k svojmu jedinému dieťaťu,
152 XVII | baví sa s ním, keď príde k sebe. Pani Dlhohorská obstaráva
153 XVII | posteli, hneď ku pánovi, hneď k panej. Pani ho privíta,
154 XVII | ju ale uzrie Mária, letí k nej plačúc, a matka ju pritisne
155 XVII | plačúc, a matka ju pritisne k sebe a vraví obrátená k
156 XVII | k sebe a vraví obrátená k mužovi: "Čože robíš s tým
157 XVII | ty si krem toho privolil k nášmu spojeniu; nač ho teraz
158 XVII | Mária zostala sama. Sadla si k obloku a tam premýšľala,
159 XVII | neurobil všetko z ľúbosti k tebe?"~"Ach, verím ti, verím -
160 XVII | nemôžem."~Vladimír sa jej hodí k nohám, schytí ju za ruku
161 XVII | schytí ju za ruku a pritisne k ústam svojim i prosí: "Mária!
162 XVIII| mohla. Či ona privolila k úteku? Ha, nepovedala ani
163 XVIII| nezradila? Či sa len tak k nemu nestavala, aby ho zahubiť
164 XVIII| strelou zastihnutý padá mŕtvy k Márii - na Milkovom hrobe. -
|