Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library
Alphabetical    [«  »]
uši 1
ušklabil 2
ušú 1
už 160
užil 1
užit 1
úžitkom 1
Frequency    [«  »]
181 ani
167 vladimír
164 k
160 už
158 ho
157 od
149 by
Ján Kalinciak
Milkov hrob

IntraText - Concordances


    Cap.
1 I | domov, ač práve hlásnik jedenástu hodinu odhlásil.~ 2 I | ani jeden nespomína, že by bolo treba ísť domov, lebo 3 I | treba ísť domov, lebo čo človek doma robiť o tak 4 I | rozprávať, však beztoho dnes nič robiť nebudeme. 5 I | Daj ty tomu radšej pokoj; vidíme, že ti to nejde - 6 I | Dočkajte len, veď sa skoro pôjde na Turka; počul 7 I | na Turka; počul som, že pápežskí vyslanci okolo 8 I | do reči Ondrej, "keby to dakto iný povedal, neriekol 9 I | na očiach vidím, že bys' len rád počul od druhého, 10 I | sa hovorí? - No, Milko! je to raz s tebou zle," 11 I | odriekal; ale keď ti mu na Ave Maria prišlo, to 12 I | hneď zaskočí do Žiliny. Len radšej mlč, lebo sa sám 13 I | Janko: "Ale, chlapci, čas je , aby sme sa domov poberali."~" 14 II | tom meste, v tej Žiline dávno tak hlučne nebolo 15 II | oči zatvoril, Jiskra je starý a Szilágyi nie mladý; 16 II | pripravivších, a zabúda na Belehrad, ktorý bol len 17 II | chlapa. Tamtí sa tešia, že raz človek z uhorského koreňa 18 II | krvou spojený, takže títo, z rodinných ohľadov, krajinu 19 II | páni zas privádzajú svojich v Tatrách zošedivených vojakov. 20 II | nádeju v nás vzbudzuje; prišiel do Budína, sadol 21 II | na seba prijímame, ako to skrze poslov slávneho kráľovstva 22 II | Hej, pán brat, nehovorte teraz proti decisii! Či 23 III | III~Starý Hrad je teraz len smutné zrúcanisko, ktoré 24 III | veru teší - predsa, raz i ty dačo začneš. Keď som 25 III | nezaslúžim," rozkríkne sa otec, " ti to svet voľakde tak hlavu 26 III | Sotva ti vkročí do domu, a ti chce mnohoročnú prácu 27 III | Milko jeho synom nebol, by ani nežil, lebo ľudia 28 IV | muž k vojsku pripojil, a sa všade veľké prípravy 29 IV | zbrojou, lebo je treba, aby sa raz Uhorská krajina na nohy 30 IV | odhodlanosť. Pánu Dlhohorskému sa sníva o časoch slávnych 31 IV | Deň všeobecného zídenia sa blíži. Hlavný išpán prišiel 32 IV | Ja ako nevládny starec len doma zostať musím, a 33 IV | Cigán!" - Ale hlas jeho je prislabý, lebo je Cigán 34 IV | tam ho je plno, ale keď príde na skutky, tam o ňom 35 IV | ani slychu. Ale sa hádam len pochlapí a aspoň teraz 36 IV | vaše ťahy, ačkoľvek je to dávno, a dákosi nás nenavštivujete."~" 37 IV | náš."~"Znáte azda, že som dávno doma nebol - ale Žilina 38 IV | zostala -"~"Pravda, je tomu štyri roky, čo ste ju zanechali."~" 39 IV | dohovoriac, chytro obráti reč: " odchádzajú všetci - odpusťte - 40 IV | svojej zrozumiteľným hlasom. od rokov ľudia i Milkovi 41 V | bojovného Jiskru. Aspoň to je možno čítať na tvári a v 42 V | Strečno prišli.~Jiskra je človek starý, nos orličí, 43 V | druhého boku; vidno, že dávno o jednom predmete 44 V | počúvajú.~Jiskra hovorí: "No , bratko, akokoľvek, ja nemôžem 45 V | kráľovstvo? Fridrich sa dal korunovať - čo chce 46 V | Ladislava a Fridricha, teraz ani do úvahy neberú. Azda 47 V | nedopovedal a Komorovský odstúpil na stranu; Pankrác 48 VI | spýta sa Vladimír, "kedyže prestaneš ľudí na ľudí huckať? 49 VI | na svete, lebo akokoľvek on predsa vždy len Jiskrom 50 VI | Pankrácovej tak horlil."~"Hm! Ty máš Strečno, čo bys' ty 51 VI | panstva domáha."~"Čo je ako, nedbám, len ťa prosím, aby 52 VI | záhradám. Komorovský sa oddávna prizeral na pána 53 VI | Vladimír zo Strečna - hádam známy, veď ste beztoho susedia."~" 54 VI | je to nemilé, že oddávna jeden druhého tak nemilobohu 55 VI | odpovie richtár, "i ja oddávna nad tým plačem. 56 VI | hynie."~"Ale čo ste nám to dávno nepovedali? Istotne 57 VI | teraz, pán Dlhohorský, teraz len veríte, že sa vaše žiadosti 58 VII | všetko na kapitánov zveruje -~ je večer, krásny, utešený 59 VII | samotnej izby a myslí a myslí -~ je večer, krásny, utešený 60 VII | plný hostí, pánov a vojska, všetci na Strečne, po 61 VIII | kapitána na daktorom zámku, a ho zajtra zase zhadzuje, 62 VIII | jeho? Hej, tie cítia, že je starý, že je osamotnený 63 VIII | Pankrác ešte neprichádza; začíajú byť mešťania netrpezliví, 64 VIII | do Žiliny starí páni, čo na Viedeň ísť nemohli, poddaní 65 VIII | Slávne zhromaždenie! Dávno sa minuli tie časy, keď sme 66 VIII | bojovávali, dávno je to tomu, čo sa krajina na stránky 67 VIII | zavolajú hlasy zboku. "Či my len nič nemôžeme? Či 68 VIII | žilinské nie dosť pevné? Či my nič nevládzeme, čo sme starí?"~" 69 VIII | Ale ten nečakal dlho, bol dávno von z paloty.~ 70 VIII | vašich na uzde, lebo je to raz darmo: kto je nie zeman, 71 VIII | len ďalej letí ako vietor. sa zblížil k richtárovmu 72 VIII | ak váš syn nepríde, možno aj zahynul."~"Hrúza nebeská!" 73 VIII | dobre nepočuť, len keď sa dlho naradili, ozve sa Dlhohorský 74 VIII | všetko lepšie vedia, ony Pán Boh vie čo pohovorili, 75 VIII | čo pohovorili, bo sa im aj o svadbe sníva. Môžu 76 IX | nenávisťou naplnenému. Dlho, dlho stáli vojská pod Strečnom, 77 IX | spaní oči pretieralo, a Vladimír sedí na koni, vojsko 78 IX | začína a pod múrmi žilinskými možno rozoznať české oceľové 79 IX | Nitrianskej stolice.~Vladimír stojí na múroch mestských, 80 IX | Ale sotva to dopovedal, ležal mŕtvy na zemi.~"Ale 81 IX | zavolá: "Či ste nestratili ducha, vy málodušní, doteraz 82 IX | do Žiliny vo meno božie.~ mrká. Slnce zašlo pomaly 83 IX | prská, potkýna sa, akoby si dávno nebol odpočinul, pán 84 IX | sa, koníček môj, veď sme skoro v Žiline." A zase 85 IX | druhými. Došli i ostatní, ale nemlčali tak ako predtým, 86 IX | nemlčali tak ako predtým, sa im rozviazali jazyky, 87 IX | približuje, Žilina im je pred očima.~Prišli pekne, 88 IX | vzali, tu sa vzali, ale bolo plno ľudí po uliciach 89 IX | odpovie Milko, "Matiáš je teraz hodný, čože bude potom 90 IX | Dlhohorský, "veď sme sa dávno s hlavným išpánom 91 IX | Viedni."~"Padol? - Teda som iba sám v Trenčianskej stolici 92 IX | Dlhohorský do reči: "Tak je to - to starí, čo by sme komu 93 X | Budeš mojím vodcom v Turci, máš na Znieve miesto prihotované. 94 X | Odkáž jej len slovo, a ti pod nohami leží. Žilina 95 X | si aj hore viesť, bo je teraz tak dostatočný Žilinu 96 X | po rínku mesta, ale je nie viac ten zarmútený mládenec, 97 X | Trenčíne nezahynie, bo ju on odkiaľ napomáhať; a tak 98 X | Sláva Milkovi!" - Mešťania zabudli na tie reči, čo 99 X | za nás všetkých."~"Teda všetko viete? Ja som vám 100 X | tak to všetko išlo veselo; je dom žilinského richtára 101 X | víťazského zápalu. Milko si sám slobodnejšie vedie, 102 X | sám slobodnejšie vedie, viac neprosí ako predtým, 103 X | týmito slovami: "No, chlape, teraz všetko pôjde, už teraz 104 X | už teraz všetko pôjde, teraz len veríš, že dačo 105 X | povinnosti a povedal mu, že i jeho príchod v Turci oznámil 106 X | samojediný v izbici. Dosť sa napracoval, napísal, navravel, 107 X | síce Milko predsavzal, že na všetky sny mladosti zabudne 108 XI | pánmi sa radí. A keď sa dosť naradili, dosť nahovorili, 109 XI | okolo seba mečom a keď si urobil slobodné miesto, 110 XI | Žilinčania zľakli, bo to nebol ten pekný muž Vladimír, 111 XI | nad dnešnou slávou.~A keď prišli na ten žilinský rínok, 112 XI | nevieš, čo som ja za teba vytrpela."~"Ktože ti to 113 XII | XII~ sa to hádam nikdy neprestane 114 XII | pozornosť nevzbudila; a keď boli všetci pohromade a 115 XII | Szilágyi je zajatý a hádam aj zahynul v rukách tureckých, 116 XII | podpis: Mathias rex. A keď sa páni napozerali, načítali, 117 XII | Vladimírom zhovárať bude.~ neďaleko Žiliny stojí Vladimír. 118 XII | ktoré oko dozrieť nemôže.~ je noc a Vladimír v dlhom 119 XII | do svojho tábora. Poznať z toho prudkého kroku, že 120 XII | vyťahuje sa a pozerá, či skoro do tábora dôjde. Z 121 XIII | celého držania. Každý to dobre vie, že sa s Máriou 122 XIII | že sa tak opustil. Milko málo behá do Turca, málo 123 XIII | akože? Rozmysleli ste sa ? Veďže milen povedzte, 124 XIII | Rozmysleli ste sa už? Veďže mi len povedzte, čo ste u Vladimíra 125 XIII | nie mne? A potom viete, skoro dač začínať treba."~" 126 XIII | pošeptávali, ako čo by dávno boli za okamihom týmto túžili, 127 XIII | prestala plakať, zdá sa, že privykla načúvať smutné 128 XIV | na dnešný deň; a keď sa dosť naspomínal i Evu i 129 XIV | hľadať pomoc atď. A keď sa do chuti nahovoril, takto 130 XIV | ani kraja. Odbila polnoc, je neskoro po nej. Páni 131 XIV | duše tu nevidno, lebo je skoro ráno a prievozníci 132 XIV | riekne chechtavo: "Hahaha! tebe viacej ani Mária, ani 133 XV | XV~Svitlo ráno. dávno pred vrátami stojí 134 XV | musí byť známa, musel ju neraz odmerať, bo pred domom 135 XV | letí pokojne, a len keď k prievozu dochádza, schytí 136 XV | ja bolesť opisoval, však leží bez seba v ťažkej nemoci, 137 XV | chceli.~Prišli k hrobu. kopa ľudstva bola nazhromaždená 138 XV | Dlhohorský vo svojom žiali ani nemyslí na vojnu a Matiáša 139 XV | kamarátky, ani otca, ani matku. zúfajú nad jej životom.~ 140 XVI | Terchová; ale či Terchová za Matiáša kráľa tam stála, 141 XVI | keď sa na brehoch Váhu kde pratať nemali. Tie hory 142 XVI | nej nešiel, len iba keď všetka nádeja v pomoc ľudskú 143 XVI | zelín?"~"V mene božom som mnohých vyliečila."~Vladimír 144 XVI | čo to hovoríš? Či vedia i hory i lesy o mojom nešťastí? 145 XVI | netrpezlivým a zavolal: "Či bude skoro koniec?"~"Dočkaj, 146 XVI | ostatné slová a Vladimír vychytil ruku; sám si pozrel 147 XVI | čítal v nich, akoby sa bol dávno bádaniu a strigôňstvu 148 XVII | panuje na Považí. Ľudia skoro zabúdajú na chvíle 149 XVII | Sotva Milka pochovali, si ľud o ňom mnoho rozpráva, 150 XVII | nesie kríž svoj, bo sa ho naučila nosiť. Tak to ide 151 XVII | viac, a nič jej nespomáha.~ starý Dlhohorský zúfa, keď 152 XVII | pokrúti hlavou a povie: "Nieto pomoci iba u Boha." Žena 153 XVII | Vladimír z toho nič nerobí.~ je neskoro v noci. Dlhohorský 154 XVII | začína sen moriť, bo si dávno neodpočinula; len Vladimír 155 XVII | teda vystupuje jednou nohou v hrobe stojaci starec a 156 XVII | nepočuť, to nevidieť, lebo je tma, sa naostatok zdĺhavým, 157 XVIII| úprimne zmýšľala, či by dávno tu nebola? Tak je, 158 XIX | zašlými časmi, bo ľudia zabudli na zahynutú lásku, 159 XIX | za zašlými časmi, ktoré ľudia zabudli -~A hoc je 160 XIX | zašlých časoch, na ktoré ľudia zabudli.~Obecný človek


Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC
IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License