Cap.

  1 I   |          Viete vy čo?" povie na to Milko, "nezadierajte sa jeden
  2 I   |         Ale ten kráľ umrel," skočí Milko do reči.~"Mlč mi, mlč,"
  3 I   |          nášho Matiáša," ohlási sa Milko. "Hoci je on mladý šuhaj,
  4 I   |           nepáči," horlivo odsekne Milko, "sedieť za pecou, kde ťa
  5 I   |            chodí?" zvedavý prevetí Milko, "povedz. A čo sa ty nazdávaš
  6 I   |         pozerajú jeden na druhého. Milko, či vie, či nevie, čo oni
  7 I   |       jazyk na daromnicu," odsekne Milko, "môže sa komukoľvek čokoľvek
  8 I   |             o čom sa hovorí? - No, Milko! Už je to raz s tebou zle,"
  9 I   |          chlapci, darmo netárali," Milko na to s polovičatým úsmechom
 10 I   |        mlčte, vravím vám," prehodí Milko, "lebo veru zle bude."~"
 11 I   |               Ba dajme tomu pokoj, Milko, veď ja viem, ako ty Turkov
 12 I   |           myslíš, Ondrej," odpovie Milko," veď som sa s ňou nezhováral."~"
 13 I   |          poberali."~"Dobre, dobre. Milko, dobrú noc; nech sa ti pekne
 14 III |            podávajú. A vskutku bol Milko dobré dieťa, človek tichý,
 15 III |   nerozšklbe?"~"Otec môj," odpovie Milko, "nejdú moje žiadosti až
 16 III |            trasie. Môžbyť, že keby Milko jeho synom nebol, už by
 17 IV  |          žarty na stranu," odpovie Milko, bo to on na koni priletel,
 18 IV  |             Ak Boh dá," odsekol mu Milko a na hrdom sivkovi odcválal
 19 IV  |        oparení. Zdalo sa im, že sa Milko celkom premenil. Začali
 20 IV  |            tak posmešne privítali.~Milko, priam ako richtára zočil,
 21 IV  |            Medzitým vošli do izby. Milko hovorí: "Málo mám času,
 22 IV  |      Milkovi strmo do očí hľadiac.~Milko chce hovoriť, ale práve
 23 IV  |          Dlhohorský vybehne vonká, Milko sa zapáli ako pivónia; Mária
 24 IV  |           dakoľko ráz navštívili."~Milko pozerá na ňu prenikavo a
 25 IV  |          začervenajúc sa ako ruža.~Milko, akoby mu bolo obrovskej
 26 V   |           páni:~"Pánu Dlhohorskému Milko Pankrác."~"Milko, môj syn?!
 27 V   |      Dlhohorskému Milko Pankrác."~"Milko, môj syn?! Hrom a peklo!"
 28 VIII|           tým nezapredáme? - Nie - Milko je náš telom i dušou, a
 29 VIII|         strany robiť bude."~"Vivat Milko Pankrác!" zavolá zhromaždenie.~"
 30 IX  |            od vás odlúčiť."~"To je Milko Pankrác," odpovie jeden. "
 31 IX  |            mohli, dakto preriekol.~Milko to tiež započul, ale sa
 32 IX  |          omrzený.~"Musím," odpovie Milko, "či neviete, že máme rozkazy
 33 IX  |        domov!" zavolá celý zástup. Milko zas vážne pozrie dokola
 34 IX  |         došli a tam sa roztratili. Milko zostal skoro samotný; len
 35 IX  |           k nemu: Nič to, brat môj Milko, veď ešte uvidíme, čo vykonáme;
 36 IX  |           a hľa -"~"Netrať nádeju, Milko, bude to ešte všetko dobre."~"
 37 IX  |    pozostalí páni, "poďme, poďme!" Milko sa uklonil, pohol rukou
 38 IX  |      strany."~"Kto je váš vodca?"~"Milko Pankrác."~Vrátnik odišiel,
 39 IX  |            bránou vstúpi na koníku Milko Pankrác a celý jeho zástup.~
 40 IX  |            sa i poznáme," odpovedá Milko a obracajúcemu sa k panej
 41 IX  |          Ej, pán richtár," odpovie Milko, "Matiáš je už teraz hodný,
 42 IX  |         jednota naša," povie na to Milko. "Nezľaknite sa, pán richtár,
 43 IX  |              Verím, verím," zavolá Milko, "keď vy povedáte."~"A mne
 44 X   |   Vladimíra ?"~"Ach, otec," riekne Milko, "ja som prišiel za odpustenie -"~"
 45 X   |            boli city otcovské, ale Milko je s tým spokojný, sám sa
 46 X   |     Pankrác nechce nikomu slúžiť."~Milko na tieto reči nič neodpovedá
 47 X   |           či som ti nepovedala, že Milko Žilinu vyslobodí?"~"Ticho,
 48 X   |           ešte nikto nevie, či nás Milko nezradil a sa otcovi do
 49 X   |           nevrav také smutné reči. Milko iste Žilinu nezradí, a -"~
 50 X   |         Prišiel chýr do Žiliny, že Milko zostal pánom na Starom Hrade,
 51 X   | prehovárania, tretí sa obávajú, že Milko, zostanúc mocným, nebude
 52 X   |            na rínku volajú: "Vivat Milko, sláva Milkovi!"~Bolo to
 53 X   |          nôžkami hrdo sa nesie pán Milko a tak si bystro pozerá dovôkola,
 54 X   |       pokreskávajú ostrôžkami. Pán Milko sa klania, podáva ruky starým
 55 X   |            zasmial a hovoril: "Ej, Milko, čiže si za chlapa! Tak
 56 X   |          pokušiteľ!" a to hovoriac Milko, pojíma ho so sebou do richtárovho
 57 X   |          samostatné držanie; na čo Milko usmejúc sa, odpovedá: "Prosím
 58 X   |          sily a víťazského zápalu. Milko si už sám slobodnejšie vedie,
 59 X   |        menej ako my." A teraz, keď Milko vraví, že iba spojené sily
 60 X   |          vraví, že i on tak myslí. Milko býval predtým tichý, smutný
 61 X   |       nestalo. Ale teraz? Teraz si Milko hore vedie, nie z pýchy,
 62 X   |      Trenčín zase zjednotiť, ktorý Milko radí. Páni tiež na tom stoja,
 63 X   |     počínania, a s tým sa rozišli.~Milko zostal sám s Dlhohorským,
 64 X   |       všetkej svojej dobrej vôli." Milko stisne ruku starcovi a sľúbi
 65 X   |          Nitre hovorené, vyplnia?"~Milko stisol plecom a pokývajúc
 66 X   |          ešte trochu žartovať, ale Milko vážne obrátil reč na druhú
 67 X   |            rukou ukazuje, čomu iba Milko rozumie, vyjde, usporiada
 68 X   |         Turca, do okrúhleho Turca.~Milko zostal samojediný v izbici.
 69 X   |           bol v meste.~Bol si síce Milko predsavzal, že už na všetky
 70 X   |         odkiaľ začať, až naostatok Milko pristúpi k dievčaťu, chytí
 71 X   |        prezradiť nemohli, čo v ňom Milko zahliadol. Jeho oči sa po
 72 XI  |            zakryté vozy do Žiliny, Milko dá zvážať zbroj, zbožie
 73 XI  |       Žiline a v okolí, nad ktorým Milko vládne.~Komorovský bol hotový
 74 XI  |      predtým, nepriateľa očakávať. Milko píše listy do Nitry otcovi,
 75 XI  |       rovno na pole a na jeho čele Milko Pankrác.~Vladimír sa prihrnul
 76 XI  |         bitky so svojimi mešťanmi; Milko s trenčianskym ľudstvom,
 77 XI  |           to odrazu ako súdny deň. Milko sa prosto valí na prichádzajúceho
 78 XI  |    nepredstavoval, že si ten mladý Milko tak hersky počínať bude;
 79 XI  |    strieľajú, tým ohnivejšie rúbu. Milko sa uhol ku Váhu, pechota
 80 XI  |       horúca voda sa leje a spredu Milko pichá koníka, pán Rutkay
 81 XI  |            v tak maličkom meste? - Milko dá na víťazstvo trúbiť.~
 82 XI  |           na bielom koni poskakuje Milko Pankrác. Koník jeho sivý
 83 XI  |         dačo na nich pálilo. A ten Milko, čo na ňom sedí, si tak
 84 XI  |            milá vec na to pozerať. Milko dáva rozkazy svojim, posiela
 85 XI  |           so sebou bola spokojná - Milko si priskočí ku svojej dievčine,
 86 XI  |          hľadíš, duša moja," povie Milko, "veď som ti hádam neublížil?
 87 XI  |            si na to povedala, keby Milko z bitky utekal? Či by si
 88 XI  |           za Matiáša kráľa."~"Ale, Milko, predsa bys' mohol viacej
 89 XI  |  usmievavým na ňu pozrúc, opýta sa Milko.~"Či nevieš nič o Vladimírovi?
 90 XI  |  Nestrachuj sa, dieťa moje! Pokiaľ Milko žije, nič sa ani tebe, ani
 91 XI  |        díva na šťastie ľudské! Oj, Milko, oj, Mária, keby sa všetci
 92 XII |       upevnenie a ohradenie mesta; Milko lieta na koníku hneď na
 93 XII |           čože sa to odrazu stalo? Milko zo Žiliny neodchádza a smutný
 94 XII |           vyslovovať. Naostatok sa Milko pozdvihol a vravel: "Páni
 95 XII |         vyslanstvo ku Vladimírovi, Milko ale si vyprosil, aby tú
 96 XII |         hovorí, bo sa celý trasie. Milko naň pozerá hneď útrpným,
 97 XII |            spolu ukradli? Hahaha!"~Milko sa prestrašil nad stavom
 98 XII |            popri boku jeho. Ale sa Milko skoro spamätal i začal hovoriť: "
 99 XII |             a ja budem spokojný ."~Milko pozrel Vladimírovi do očú,
100 XIII|           diví, že sa tak opustil. Milko už málo behá do Turca, málo
101 XIII|            ide hodina za hodinou a Milko sa rozveseliť nemôže. Príde
102 XIII|           rečou zarazil a zbledol, Milko ale pokračoval ďalej: "Verte,
103 XIII|           nám sväté."~"Nevravteže, Milko môj, nevravte také reči,
104 XIII|          nej robí. Vtom vstúpi dnu Milko a dlho na ňu pozerá, kým
105 XIII|      hlávku a jej oči slzy zalejú. Milko pozrie na ňu a hlasitejšie
106 XIII|         hlasom prosí dievča, na čo Milko zavolá:~"Odhodlaná si, odhodlaná
107 XIV |          listom zo Žiliny prišlým. Milko píše otcovi, že Vladimír
108 XIV |         vždy pridŕžať sa Pankráca. Milko podpísal v mene otcovom
109 XIV |             Ondrej môj," zažalostí Milko," "nebuď taký neľútostivý,
110 XIV |          zo stola a zanechal izbu. Milko zostal sám, ale vskutku
111 XIV |           hrnú za bojovníkmi, bo i Milko i Žilina i Vladimír toľko,
112 XIV |          Budína. Peniaze posiela i Milko i Vladimír na pomoc Matiášovi 
113 XIV |         starostí na hlave majúcej. Milko sa smutne na nich prizeral
114 XIV |          im chce ísť na odpočinok. Milko sa začne prvý poberať. Dosť
115 XIV |        Hrad, hoc je i nie ďaleko." Milko dosť odporoval, ale naostatok
116 XIV |       mesiačik za oblaky zachádza.~Milko sa nesie hore Váhom na koníku
117 XIV |  prichádzajúcim. Pribili ku brehu; Milko chce skočiť na koni do kompy,
118 XIV |           Milkovi prosto do srdca. Milko padá na zem volajúc: "Mária,
119 XV  |         čiernej studenej zemi leží Milko zabitý. Starý Dlhohorský
120 XV  |         prichádza na um, čo im bol Milko za živa. Plakali za ním
121 XV  |            zahynula, keby ju nebol Milko toľko ráz vyslobodil, a
122 XV  |  usmrtených. Vladimír radí, aby sa Milko položil do Starohradskej
123 XV  |       hoden je taký víťaz, ako bol Milko, ležať tam, kde dakedy krv
124 XV  |         ako obyčajne, nemal chudák Milko ani matky, ani ženy, ani
125 XV  |            Či nie ten, čo mi o ňom Milko vravel, že ma vrúcne miluje?"~"
126 XVI |        počula. Tak je to - keď bol Milko maličký, nuž som mu hádala
127 XVI |            pánom pravdu hovoriť. A Milko predsa pre čierne oči zahynul
128 XVII|            tys' dieťa moje, ale aj Milko bol srdcu môjmu toľko ako
129 XIX |            okrúhly kopec: tam leží Milko a pri ňom Marienka richtárova.