Cap.
1 I | dávno slnce zahaslo; svetlá po domoch pohasínajú, iba kde-tu
2 I | Teda dobre. Budeme každý po poriadku jednu rozprávku
3 I | A šuhajci sa roztratili po uliciach Nitry.~
4 II | Váh, také sa nesú hlasy po zelenom Považí.~A na tom
5 II | teraz porozposielal písma po všetkých stoliciach, v ktorých
6 II | Jiskra so svojimi pánmi po pravom, vicišpáni a stoličný
7 II | vicišpáni a stoličný úrad po ľavom boku; úrad žilinský
8 II | hlavný išpán!" ozvalo sa po palote. Stoličný notarius
9 II | hodnosti kráľovskej hneď po vyvolení kráľa korunovanie
10 II | tam druhý a tak sa rozišla po celej palote. Hlavný išpán,
11 II | začnú nadievať a preháňať po Žiline. "Vivat Szilágyi!
12 III | námestníkom mocný Jiskra? A po smrti jeho Pankrác, a syn
13 IV | Široko-ďaleko lietajú oblaky po nebi, hlboko-vysoko si podúvajú
14 IV | výprave Matiášovej na Viedeň po krajine rozišla, ledva dopočuli
15 IV | slniečko, obzerajúcich sa po oblokoch domov, bo sú tam
16 IV | zaškripia na husliach, až sa to po celom meste ozvalo, zavreštia
17 IV | na bubnoch, až sa len tak po okolí rozliehalo. A to pekné,
18 IV | dačo za mestom, zadupoce po uliciach žilinských, zadupoce
19 IV | neslýchanou túžbou zvieralo.~Po brehu Váhu cvála bystrým
20 V | málo na posluhu, vojsko je po okolí a po zámkoch roztratené,
21 V | posluhu, vojsko je po okolí a po zámkoch roztratené, takže
22 V | takže ono nič nevie, čo sa po svete robí.~Pekná, krásna
23 V | stoja na stoloch, a zbroj po stenách rozvešaná tak sa
24 V | vodcovia okolo starého Jiskru. Po druhých stoloch sú rozkladené
25 V | strely, vrásky na čele i po tvári a na temene ostatok
26 V | hore, poobzerá sa ešte raz po všetkých a začne čítať:~"
27 V | krajina ačpráve pro forma po smrti jedného panovníka
28 V | dom, takže som sa ja sám po smrti Ladislava podľa práva
29 V | krajina od Prešporku až po Košice len jedného pána,
30 V | ktorej Strečno stojí, až po hranice horúceho pekla čiaha,
31 VI | líčku zahynul ako pamiatka po nemilých ľuďoch. Matka sa
32 VI | svojimi, bystro poskakuje po skalkách ako chlapci, keď
33 VI | pekne rozkvitajú.~Dolu Váhom po brehu sa ku žilinským záhradám
34 VI | len Jiskrom zostane; ale po jeho smrti, či sa to všetko
35 VI | sa panská stolica držala. Po meste sa všelijaké povesti
36 VI | Vladimír je bez seba, očami po nej hádže i milé slová jej
37 VII | ešte dlho takto čakať máme, po strelskej materi? Či to
38 VII | zoberú sa obaja do zámku. Po dvore ďalej a po izbičkách
39 VII | zámku. Po dvore ďalej a po izbičkách sedia starí vojaci,
40 VII | skloniť, vylievajú krv svoju po skalách tatranských a po
41 VII | po skalách tatranských a po poliach Uhorskej krajiny.
42 VII | to rúbu mečom, to trepú po hlavách železnými kiahnicami,
43 VII | oka nezažmúri, celé dni sa po horách a poliach túla, všetko
44 VII | už sú všetci na Strečne, po susedných zámkoch a po dedinách
45 VII | po susedných zámkoch a po dedinách sa rozchádzajú
46 VIII | zbroj dolu skladať; pozerá po okolí, skrčí čelo, vyskočí
47 VIII | panstvo jeho, keby kapitáni po turčianskych, trenčianskych
48 VIII | žiada poslušnosť, píše listy po stolici pánom kráľovskej
49 VIII | Mešťania sa rozchádzajú po domoch, páni zemania sa
50 VIII | richtára zhŕňajú, tľapkajú ho po pleciach, padajú mu okolo
51 VIII | byť." Ale preletí i radosť po jej tvári, keď vidí, že
52 VIII | Mária, začervenajúc sa až po uši.~Otec pozrie dievčaťu
53 VIII | Dlhohorský a celé zemianstvo!"~Po meste je veľká radosť, smelí
54 VIII | ale bavil pri nich, lebo po krátkych určitých slovách
55 VIII | určitých slovách a práve po tak určitých odpovediach,
56 IX | príduc domov, začal behať po Strečne, kázal sa zbrojiť,
57 IX | ukazuje, ako čo by si nebo po dlhom spaní oči pretieralo,
58 IX | hornej Trenčianskej stolici? Po bitke žilinskej, v ktorej
59 IX | nič nevykonal, obaja sa po svojich panstvách rozišli
60 IX | stolica od Nového Mesta až po Skalicu patrila jemu. Strečno,
61 IX | obrátil, ľudí porozháňal po svete, a títo chudáci bez
62 IX | svojich rodín.~Bolo to smútku po Trenčíne predtým, ale je
63 IX | teraz sto ráz viac žiaľu po celej stolici. Mužovia,
64 IX | prišlými, každý sa obzerá po okolí za svojimi dedinami.
65 IX | Pankrác," odpovie jeden. "Po smrti hlavného išpána náš
66 IX | a deti," pekne-krásne sa po Trenčíne rozišiel. Daktorí
67 IX | odpočinul, pán ho potľapkáva po krásnej hrive a vraví potichu: "
68 IX | Prišli pekne, šťastne až po múry mesta, ale brány sú
69 IX | pozatvárané, ľudia na múroch a po svojich kútoch utiahnutí.
70 IX | vzali, ale už bolo plno ľudí po uliciach a ich počet tak
71 IX | Slávny úrad prišlých hneď po domoch rozdelil a richtár
72 IX | ale to vám musím povedať. Po smrti jeho sám Matiáš mňa
73 IX | svoje popálené, svoju rodinu po svete rozohnanú, rozišli
74 X | čierne vlasy mu poletujú po pleciach a z očú, na starca
75 X | Dlhohorský sa prechádza po izbe a vraví: "Veď uvidíme,
76 X | hovoriacim nadávajú a hrozia, a po začúchnutí týchto na rínku
77 X | obrániť, ako sám kráľ. Ide si po uliciach, po rínku mesta,
78 X | kráľ. Ide si po uliciach, po rínku mesta, ale je už nie
79 X | stáť len preto, že sa im po vôli nestalo. Ale teraz?
80 X | len Máriu. Matka odišla po práci a Dlhohorský bol v
81 X | Milko zahliadol. Jeho oči sa po druhý raz zišli s jej pozorom,
82 XI | nedáva na seba čakať. Predtým po zámkoch utiahnutý o ničom
83 XI | husté, večierkom a v noci po nebi lisknúce sa ohne veštia
84 XI | kopa ľudstva, rozpŕchla sa po horách a stade váľa skaly
85 XI | posiela poslov za ním, chodí po meste, dávajúc rozkazy,
86 XII | stolice. Oni sa schádzajú po jednom, po dvoch, aby sa
87 XII | sa schádzajú po jednom, po dvoch, aby sa pozornosť
88 XII | Pankrácovom vládnuť bude, po smrti jeho ale jemu celkom
89 XII | hotové. Tak je teda Žilina po tretí raz nepriateľom otočená,
90 XII | raz nepriateľom otočená, po tretí raz pozerá Vladimír
91 XII | plášti zahalený blúdi samotný po poliach žilinských. Ani
92 XII | nočných vymáhajú, ako sa po dedinkách dym dohora vyvíjať
93 XII | začína. Vladimír blúdi sám po poli, pozerá na vežu žilinskú
94 XII | v jeho mene vládnuť, ale po jeho smrti, dám ti to na
95 XIII | neľakaj a nezarmucuj." A po tvári ju hladkajúc, pokračuje: "
96 XIV | v Žiline. Vladimír chodí po meste ako starý známy, ľudstvo
97 XIV | zemania sa vodia popod ruky po meste s prednejšími vodcami
98 XIV | prednejšími vodcami Vladimírovými. Po meste sa plno chýrov roznáša
99 XIV | poslali preč, čo mohli, len po zámkoch, potom na hraniciach
100 XIV | Za Matiáša kráľa panovali po celých Tatrách čisté, nepokazené,
101 XIV | zlaté gombičky na dolománe a po boku draho vykladanú šabľu.
102 XIV | hľadajúc; Mária sa obzrela po izbe a keď jej zdvihnutý
103 XIV | Máriu, ale hodil zrakom po Milkovi, akoby ho chcel
104 XIV | stoly a panstvo večeralo.~Po večeri sa panie vzdialili,
105 XIV | Odbila polnoc, už je neskoro po nej. Páni víno dopíjajú,
106 XIV | ani svetlá; oblaky lietajú po nebi a mesiac pláva pomedzi
107 XV | slzy mu potokom tiekli po šedivej brade, ústa sa hýbali,
108 XV | stavávali.~Bolo to žiaľu po celom okolí.~Žilina je smutná,
109 XV | Pravda, že sa bola povesť po meste i okolí rozniesla,
110 XVI | bývala stará Marta, známa po okolí chýrna čarodejnica,
111 XVI | umoriť - ale nie - chodí po horách a po tŕňoch, a nemôže
112 XVI | nie - chodí po horách a po tŕňoch, a nemôže si oči
113 XVI | umiera a nemiluje Vladimíra." Po slovách týchto oslabol Vladimír
114 XVI | mieša prstom ľavej ruky po jeho dlani, ukazuje dačo,
115 XVI | zablysklo sa krížom-krážom po nebi a Vladimír ako beží,
116 XVII | ktorom sa mnoho chýrov nesie po zelenom Považí, ktorým sa
117 XVII | taký pobožný, že ešte aj po smrti z hrobu vstáva a prichádza
118 XVII | Od dakoľko dní nato sa po Žiline rozniesla povesť,
119 XVII | moja, prichodím ťa potešiť po búrke."~Vyskočila Mária
120 XVIII| hory považské a ony šumia po celom okolí široko-ďaleko
121 XVIII| Dupotom-hupotom sa dačo nesie po tom brehu považskom. Blesk
122 XIX | života, nezídete sa ani po smrti, lebo si ty vypila
123 XIX | slávnej krajiny našej... Po smrti českého a uhorského
|