Cap.

  1 I    |          už má človek doma robiť o tak neskorom čase; a beztoho
  2 I    |      povedz. A čo sa ty nazdávaš o mne? - Ja ti síce nič nepoviem,
  3 I    |       Aha, tu ho máte! Či nevie, o čom sa hovorí? - No, Milko!
  4 I    |         ani za groš nedal, že sa o tomto zhovárame?"~"Ba dal
  5 I    |         teraz pokoj pletkám, keď o tom treba myslieť, ako si
  6 I    |          ho máš! My sa zhovárame o Turkoch, a on ti hneď zaskočí
  7 I    |           nech sa ti pekne sníva o voľakom," povedá Ondrej.
  8 II   | nepriateľov, Ladislava Hunyadiho o život pripravivších, a zabúda
  9 II   |        ten mladý Matiáš, lebo sa o ňom divné povesti roznášali.
 10 II   |   uhorský bol povolaný rozmýšľať o takých veciach i bol ako
 11 II   |      krajinu a úprimne sa starať o veci verejné a pospolité;
 12 II   |          palatínovi, ten sa bojí o svoju kožu."~"Ako je, tak
 13 II   |         a každý z nás je povinný o jeden týždeň sa ustanoviť
 14 III  |           či nechcete, budem vám o ňom aspoň dačo rozprávať,
 15 III  |           nie vždy dobré povesti o Starom Hrade a o pánu Pankrácovi
 16 III  |         povesti o Starom Hrade a o pánu Pankrácovi roznášali.
 17 III  |         okolie si tiež vyprávalo o mladom pánovi, ktorý v Nitre
 18 IV   |      zachytená. ~Ledva sa povesť o výprave Matiášovej na Viedeň
 19 IV   |         Dlhohorskému sa už sníva o časoch slávnych pre Uhorskú
 20 IV   |       zakričí mládež a hudci ako o dušu zaškripia na husliach,
 21 IV   |     potom? -"~"Ej, nestar' sa ty o to. O tom potom! Ale kde
 22 IV   |          Ej, nestar' sa ty o to. O tom potom! Ale kde je ten
 23 IV   |          už príde na skutky, tam o ňom ani chýru ani slychu.
 24 IV   |     králik!"~Ondrej zakríči: "My o vlku a vlk za humny. Vitaj,
 25 V    |         boku; vidno, že už dávno o jednom predmete hovoria,
 26 V    |    skúsia, čo je starý Jiskra!"~"O Poděbradovi hovoríte, bratríčko?"
 27 V    |         ktorý sa na mračnom nebi o polnoci ukáže, predsa sa
 28 VI   |   spievala si, ani sama nevediac o čom, žartúvala, každému
 29 VI   |     vábivo, ako keď krásny šuhaj o láske pošeptáva do ucha
 30 VI   |       krásu známe; možno by bolo o nich povedať, že sa do toho
 31 VI   |          to starý dobre vidí - a o ostatok sa ja postarám.
 32 VI   |         majú, i vtedy, keď by sa o svojich susedov obzrieť
 33 VI   |          uzaviera a že jiskrovci o dakoľko dní Matiášovi na
 34 VI   |        Ale v dome richtárovom sa o jazyky ľudské nestarajú.
 35 VI   |  nepomáha."~"Nemysliteže tak zle o Jiskrovi - ani neviete,
 36 VI   |      múdreho Jiskru nespýtal, čo o stave krajiny myslí? Tak
 37 VI   |       nemôže?"~"To prvšie znám - o druhom ani slova, ale myslím,
 38 VI   |          zajtra na mestskom dome o desiatej zhromaždenie!"~
 39 VII  | najlepším priateľom, a keď sa im o jeho priateľstve naj sladšie
 40 VII  |       iba všetci to znajú, že to o Žilinu ide. A Vladimír?
 41 VII  |          na jednu stranu pozerá, o vojsko sa nestará, celé
 42 VIII |    človekom; ustavične myslieval o veľkosti a samostatnosti
 43 VIII |       širokom svete. A syn jeho? O tom dávno nič nepočul, bo
 44 VIII |        tom dávno nič nepočul, bo o ňom ani myslieť nechce,
 45 VIII |         kráľovskej strany, prosí o pomoc, pýta živnosť a chlapstvo.
 46 VIII |     Jiskrom proti nemu."~"Nič mi o Matiášovi, nič mi o Jiskrovi!
 47 VIII |       Nič mi o Matiášovi, nič mi o Jiskrovi! Povedz, starý,
 48 VIII |        nezná si rady od radosti. O čom sa potichu a v tajnosti
 49 VIII |         ono môže s takou istotou o Milkovi hovoriť; ale akokoľvek,
 50 VIII |          spojil. Každý sa suseda o tom a inom spytuje a každý
 51 VIII |       smelí sú smelši, bojazliví o strachu nevedia, bo nádeja
 52 VIII |       pohovorili, bo sa im už aj o svadbe sníva. Môžu ale ľudia
 53 IX   |      lebo smutné povesti lietajú o Trenčianskej stolici, idú
 54 IX   |    svojej rodiny; matka rozpráva o svojej mladosti, Marienka
 55 IX   |        pokoja, vypytujúc sa hneď o vojne, hneď o Matiášovi
 56 IX   |  vypytujúc sa hneď o vojne, hneď o Matiášovi kráľovi slovami: "
 57 IX   |     nepriateľom; majte starosť i o moje dietky, môže byť, že
 58 X    |    prišiel za odpustenie -"~"Nič o to. Povedz mi len, chlapče,
 59 X    |          mu ruku a začne hovoriť o svojich úmysloch, o Matiášovi
 60 X    |      hovoriť o svojich úmysloch, o Matiášovi a Jiskrovi, ale
 61 X    |          Jiskrovi, ale otec jeho o ničom počuť nechce. Pankrác
 62 X    |         matka príležitosť odňala o Milkovi hovoriť. Dlhohorský
 63 X    |      povedať, a vy ste hádam prv o nej počuli ako ja."~A tak
 64 XI   |     Predtým po zámkoch utiahnutý o ničom nemyslel, iba o novom
 65 XI   |  utiahnutý o ničom nemyslel, iba o novom obliehaní Žiliny,
 66 XI   |          novom obliehaní Žiliny, o ničom sa mu nesnívalo, iba
 67 XI   |       ničom sa mu nesnívalo, iba o jej znivočení. Teraz sa
 68 XI   |   poznalo, ale si každý rozpráva o jeho skutkoch. K tomu nemal
 69 XI   |        hýbe a potom mužstvo jeho o múry opreté, začne na Milka
 70 XI   |         sa Milko.~"Či nevieš nič o Vladimírovi? Ach, ten len
 71 XI   | vypomstiť. Veď som ti rozprávala o jeho rečiach, ostatný raz
 72 XII  |          stranu Váhu, že počujúc o Komorovského objavení sa
 73 XII  |       richtár sa ustavične stará o upevnenie a ohradenie mesta;
 74 XII  |      poviem vám. Matiáš kráľ vie o Žiline a Trenčianskej stolici,
 75 XII  |           musí stavať, ako čo by o ničom nevedel a mal inakšie
 76 XIII |         prehlásili? Ale on žiada o lásku a ruku vašej Márie,
 77 XIII |      teraz začneme?"~"Myslel som o tom, bojoval som sám so
 78 XIII |        Nehovorte, otec môj, viac o tom. To ja viem, že rozžialim
 79 XIII |          ničoho. Vidíš, hoc ja i o dakoľko dní preč odídem
 80 XIII |    schopná. Podumajme ešte teraz o našom nešťastí a potom zabudnime
 81 XIV  |         noci, keď vzbúrené živly o polnoci krajiny vnivoč obracajú;
 82 XIV  |      chýrov roznáša a ženičky si o ničom inšom nerozprávajú,
 83 XIV  |          inšom nerozprávajú, iba o richtárovej Marienke, o
 84 XIV  |          o richtárovej Marienke, o Milkovi a Vladimírovi. Všetci
 85 XIV  |       mladosti jeho, ktorý vedel o všetkých tajomstvách duše
 86 XIV  |          i Rebeku, začal hovoriť o svätom stave manželskom,
 87 XIV  |      prosím vás, pán Dlhohorský, o ruku vašej milej dcéry Márie
 88 XIV  |     svojich priateľov, rozprával o školských časoch; druhí
 89 XIV  |        rozprávok. Jeden rozpráva o Vrankovi, čo jedenásť vlkov
 90 XIV  |      jedenásť vlkov zabil, druhý o podnapitom gajdošovi, čo
 91 XIV  |       nevytiahli; tretí rozkladá o barborášovi, čo basou vlkov
 92 XV   |          sa pán Dlhohorský stará o slávne pochovanie usmrtených.
 93 XV   |          Milka, rozpráva každému o jeho dobrej duši, o jeho
 94 XV   |      každému o jeho dobrej duši, o jeho stálosti a obetiach.
 95 XV   |      Vladimír? Či nie ten, čo mi o ňom Milko vravel, že ma
 96 XVI  |  spomenul terchovské hory, bo sa o nich čudné povesti roznášali;
 97 XVI  |        trasúci sa ľudia, prosiac o pomoc, k jej chalupe, na
 98 XVI  |        Či vedia už i hory i lesy o mojom nešťastí? Kdes' počula
 99 XVI  |     mojom nešťastí? Kdes' počula o tom, že Vladimír kázal Milka
100 XVI  |    hnevajú sa, keď sa človek len o tom nazdáva."~"Čierne oči?
101 XVI  |         nebeské! Kdes' ty počula o čiernych očiach?" i lapil
102 XVI  |      strasie ju i volá: "Ty vieš o všetkom? Vieš i o tom, ako
103 XVI  |        Ty vieš o všetkom? Vieš i o tom, ako som ju miloval?!
104 XVI  |          lesy i hľadajú zelinky, o ktorých sa im sníva, keď
105 XVII |         ale nezabúdajú na Milka, o ktorom sa mnoho chýrov nesie
106 XVII |         ale múdri smejú, sprostí o ne nedbajú, ale obaja veria,
107 XVII |       Milka pochovali, už si ľud o ňom mnoho rozpráva, že bol
108 XVII |        na pomoc. -~Ale predsa sa o Milkovi nikde toľko nevraví
109 XVII |       vyvolila Vladimíra, zajtra o desiatej večer vyjdi preoblečená
110 XVIII|     hvízda ako valach, opiera sa o staroveké hory považské
111 XVIII|  zmŕtvychvstávajúcich; opiera sa o vlny Váhu a tieto sa penia,
112 XIX  |         si hudie smutné pesničky o zahynutej láske, o zašlých
113 XIX  |      pesničky o zahynutej láske, o zašlých časoch, na ktoré
114 XIX  |          zapadnuté časy. - A keď o polnoci človek citlivej
115 XIX  |          pomocou vojska pričinil o to, aby zajatý Matej bol