Cap.

  1 I   |            jeden do druhého - ja by som vám dobrú radu dal, keby
  2 I   |           čože? Odkiaľže? - Ale veď som ich ja dakedy kopu vedel -
  3 I   |             dačo vykoná. A my, nech som dobrý, či my tiež, šable
  4 I   |         skoro pôjde na Turka; počul som, že už pápežskí vyslanci
  5 I   |           je pre teba. Ale čo? Nech som dobrý, chlapci, to vám povedám:
  6 I   |            iný povedal, neriekol by som nič. Ale ty? - Eh, inde
  7 I   |             pokračuje: "Či vieš, čo som ti včera zabudol povedať?
  8 I   |        tomto zhovárame?"~"Ba dal by som ti groš, keby si sa len
  9 I   |        Ondrej," odpovie Milko," veď som sa s ňou nezhováral."~"Tu
 10 III |            už i ty dačo začneš. Keď som ja bol mladý, vtedy sme
 11 III |       človeku všetko priniesli. Tak som sa stal i ja pánom; celý
 12 III |             božej povýšený; ale aby som pre moju ctižiadosť vlasti
 13 III |         Pankrácov nádvorníkom? A či som ťa práve v tej nádeji nedal
 14 IV  |            ho v jeho hodnosti a tak som ja z jeho strany, ako Jiskra
 15 IV  |          pravda?"~"Áno."~"Zapamätal som si od tých čias, čo ste
 16 IV  |         vami a s kráľom. Ba nakoľko som vyrozumieť mohol, tešia
 17 IV  |              čo tam vyvaria! - A ja som užil tento čas k tomu, aby
 18 IV  |          užil tento čas k tomu, aby som vás napomenul, žeby ste
 19 IV  |         sused náš."~"Znáte azda, že som už dávno doma nebol - ale
 20 IV  |             je veľmi milé!"~"Videla som vás, pane, veľa ráz - bo
 21 V   |        nemôžem inak - celým životom som si bol dôsledný, aj teraz
 22 V   |           to tam toľko mudroval? Ja som dal slovo Poděbradovi, dal
 23 V   |           Veľkého na náš dom, takže som sa ja sám po smrti Ladislava
 24 V   |              do toho je mňa nič; že som ja jeho domu slúžil, to
 25 V   |              ale je i to pravda, že som Matiášovi vernosť slúbil."~
 26 V   |         odpor netrpí, a onehdy, ako som sa od hodnoverných ľudí
 27 V   |            slávou pokrytá hlava, až som zubami škrípal -"~"Počkaj,
 28 V   |       rozpovedal mu i všetko to, čo som vám ja bol hovoril. Jeho
 29 V   |       Hlavný išpán odpovedal: ,Dosť som pekne a priateľsky zachádzal
 30 V   |             zachádzal s Jiskrom, že som skoro do podozrenia u našich
 31 VI  |               Vidíš, Vladimírko, či som ti nepovedal, že ťa Pankrác
 32 VI  |            sa ja postarám. Pankráca som mu krem toho ako odpoly
 33 VI  |          Ale je Pankrác mocný a ako som počul, hrozne sa besnie
 34 VI  |          záhrada je tak utešená, že som jej široko-ďaleko nevidel,
 35 VI  |         pane -"~"Tak? Áno, áno, mal som šťastie nedávno tiež poznať.
 36 VI  |       vyplnia?"~"Ako Pánboh dá! Mal som úfnosť, kým bol pán Jiskra
 37 VI  |             na vojnu poslali ?"~"Ja som mu syna zviedol? Kto to
 38 VI  |         smejúcky vraví: "Hahaha! To som nemyslel, že sa jedným slovom
 39 VII |           Viedeň?"~"S Hunyadiovcaml som držal - chodil som z dediny
 40 VII |    Hunyadiovcaml som držal - chodil som z dediny na dedinu i s mojím
 41 VII |             veľkí páni nechodia, že som ja nie hoden, aby sa ku
 42 VII |           vybozkávali ma, ako čo by som bol s nimi vyrástol, a ako ,
 43 VIII|          jeden z prítomných, "dávno som ja to povedal, že je tomu
 44 VIII|             dakoľko hlasov.~"Nuž ja som to," povie na strane jeden
 45 VIII|        vypovie:~"Dlhohorský, rád by som s vami hovoril."~"Vďačne,
 46 VIII|             ste ho ta poslali?"~"Ja som ho neposlal. Počul som,
 47 VIII|           Ja som ho neposlal. Počul som, že sa ta vybral z dobrej
 48 VIII|           za pomsty? Hahaha! Mal by som sa to nad kým pomstiť. Pankrác
 49 VIII|     Vladimíra, či za Pankráca?"~"Ja som za Matiáša kráľa, povedám
 50 VIII|          Vladimíra a Pankrác. Ja by som myslel, aby sme sa prehlásili
 51 IX  |            proti zemanovi! Ja, nech som dobrý, ďalej nejdem."~"Hej,"
 52 IX  |             Viedni."~"Padol? - Teda som už iba sám v Trenčianskej
 53 IX  |           nedá."~"Viem, viem, neraz som to s bolesťou skúsil. A
 54 IX  |         otec môj, dajteže pokoj. Ja som len to vravela, že mu z
 55 X   |            otec," riekne Milko, "ja som prišiel za odpustenie -"~"
 56 X   |     nenávidíš Komorovského?"~"Preto som sa, otec, i bez tvojej vôle
 57 X   |           Ja neprisahám, otec, lebo som si beztoho predsavzal Komorovského,
 58 X   |     Pankrácov počúva a rada by, aby som ju ja sám oproti Vladimírovi
 59 X   |         otcovi a riekla: "Vidíš, či som ti nepovedala, že Milko
 60 X   |             páni, dajteže pokoj, ja som len ten starý a chcem, aby
 61 X   |            Teda už všetko viete? Ja som vám chcel radostnú novinu
 62 X   |      Odpusťte mi, Marienka moja, že som vás nemohol od príchodu
 63 XI  |            moja," povie Milko, "veď som ti hádam neublížil? Ani
 64 XI  |        nehanbila? Či mi neveríš, že som ja i tam vždy na teba myslel?"~"
 65 XI  |       myslel?"~"Veď si myslel - veď som videla, ako si sa ani na
 66 XI  |            na rínku, neobzrel, a ja som toľko strachu za teba vytrpela,
 67 XI  |              Ach, ty ani nevieš, čo som ja za teba už vytrpela."~"
 68 XI  |             mne chce vypomstiť. Veď som ti rozprávala o jeho rečiach,
 69 XII |             Čo by ste mysleli, keby som ja Vladimírovi Strečno podpísal,
 70 XII |             vyderú z pŕs jeho: "Nač som ťa zhliadol? Ty si ma odvrhla,
 71 XII |            jazdcovi, prehovorí: "Ja som Vladimír, čo žiadate?"~Prišlý
 72 XII |             Ktorú Máriu?!"~"Áno, ja som Pankrác sám - a chcel by
 73 XII |            Pankrác sám - a chcel by som sa s tebou bližšie spojiť,
 74 XII | Dlhohorského znivočiť. Hahaha! A ja som sa mu dal vari za nástroj
 75 XII |          Vladimír, len ma počuj. ja som prišiel ku tebe ponúknuť
 76 XIII|              odpusťte, otec môj, že som vám to ešte nepovedal. Nemohol
 77 XIII|             ešte nepovedal. Nemohol som to, nemohol, bo od toho
 78 XIII|             teraz začneme?"~"Myslel som o tom, bojoval som sám so
 79 XIII|           Myslel som o tom, bojoval som sám so sebou. Celá budúcnosť
 80 XIII|             i Považie i krajinu. Ja som sa odhodlal naveky opustiť
 81 XIII|             ťa nechce zapredať - ja som ťa na svätosť lásky našej
 82 XIII|     odhodlaná si, Mária moja! Vedel som ja to, že duša taká krásna
 83 XIV |             ísť proti Turkom, ja by som bol do ostatnej kvapky krvi
 84 XIV |           bránil Žilinu a Máriu, bo som i ja sčiastky príčinou jej
 85 XIV |            neľútostivý, znáš, prečo som to urobiť musel."~Ale Ondrej
 86 XV  |           mŕtvole Milkovej, ktorého som rád videl ako vlastného
 87 XV  |         Mária? Ach, nežiadajte, aby som vám ja bolesť opisoval,
 88 XVI |            A stará, kto si ty?"~"Ja som úbohá opustená vdova. Keď
 89 XVI |           úbohá opustená vdova. Keď som bola mladá, nemali sme s
 90 XVI |         naša živnosť. Muž umrel, ja som chcela do dediny, ale ma
 91 XVI |             prijať medzi seba; lebo som sa naučila poznať moc zelín,
 92 XVI |           moc zelín?"~"V mene božom som už mnohých vyliečila."~Vladimír
 93 XVI |           na kúsky rozmrvené: zabil som Milka, zabil som milú, zabil
 94 XVI |              zabil som Milka, zabil som milú, zabil som sám seba.
 95 XVI |        Milka, zabil som milú, zabil som sám seba. Tu ma páli - stará,
 96 XVI |       pomáhať?"~"Daj mi nápoja, aby som zabudol na všetko!" -~"Hahaha,
 97 XVI |             páni, máte trápenia! Ja som sa nazdala, že len chudobní
 98 XVI |                To ľudia vravia a ja som to v dedine počula. Tak
 99 XVI |          keď bol Milko maličký, nuž som mu hádala z dlane a povedala: ,
100 XVI |               Prekliata hodina, keď som ich prvý raz videl. Stará!
101 XVI |             raz videl. Stará! Zabil som Milka pre čierne oči a Mariene
102 XVI |          všetkom? Vieš i o tom, ako som ju miloval?! Hej, miloval
103 XVI |           ju miloval?! Hej, miloval som ju ako život svoj. Ach,
104 XVI |           Tu máš zelinku, do ktorej som len tri malé kvapočky vpustila,
105 XVII|      žiadnemu vrahovi nedá."~"Zabil som Milka -"~"Nespomínaj, nespomínaj
106 XVII|            nač ho teraz trháš?"~"Ja som sľúbil dieťa svoje, hoc
107 XVII|             sa opýta: "Kto to?"~"Ja som to, duša moja, prichodím
108 XVII|             ten drahý dom, v ktorom som vyrástla?"~Radostne vyskočí