1251-fokos | forma-letny | lezal-nenah | nenaj-odraz | odrez-postr | posvi-rozpa | rozpi-tma | tmavu-vydal | vyder-zhovo | zhrdz-zupne
Cap.
1 XIX | hrad v Turci. V 13. stor. (1251) založil tu kráľ Bela IV.
2 XIX | najstarší hrad v Turci. V 13. stor. (1251) založil tu
3 XIX | Anjou, kráľa uhorského (1342 - 1382) a poľského (1370 -
4 XIX | 1342 - 1382) a poľského (1370 - 1382).~kučma - kožušinová
5 XIX | Pohrobka. Dala ju preto r. 1440 odniesť do Viedne do rúk
6 XIX | brehu Čierneho mora. R. 1444 tam Turci porazili spojené
7 XIX | Kazimír IV., kráľ poľský (1445 - 1492), brat Vladislava
8 XIX | Ladislava Pohrobka bol od r. 1446 v Uhorsku gubernátorom.
9 XIX | vplyvného uhorského rodu, od r. 1447 palatín.~časy bojov medzi
10 XIX | protitureckých výpravách (1448-1456). Za vlády nedospelého
11 XIX | II. Bujuk, t. j. Veľký (1451 - 1481). Dobyl Carihrad
12 XIX | Hunyadi za veľké výkupné r. 1462.~Ladislav Garai - člen vplyvného
13 XIX | Bujuk, t. j. Veľký (1451 - 1481). Dobyl Carihrad a útočil
14 XIX | IV., kráľ poľský (1445 - 1492), brat Vladislava Varnenčíka.~
15 XIX | z Mikuláša, v polovici 15. stor. mocný oligarcha na
16 I | sa mu chcelo ísť domov, ač práve hlásnik už jedenástu
17 XIV | dlhú reč hovoriť, začal od Adama a prišiel hen k Panne Márii
18 I | páčiť, ale ja nič nechcem."~"Aha, tu ho máte! Či nevie, o
19 II | dehonestationis, fiškálnu akciu, kriminálny proces!" - a
20 VII | nazdala, že Pán Boh vie akého slúžnodvorského zo mňa urobia. ,
21 IV | nepošlú; tí dvaja neviem z akej príčiny, môj otec preto,
22 VI | pošeptáva.~Komorovskému sa to akosi nepáči, lebo často tak na
23 II | ponúka pána Jiskru, aby si, akožto najvyšší kapitán Trenčína
24 XI | nôžky sú mu červené ako aksamiet a tak nimi preberá, akoby
25 XV | všetkých ľudí poznal, on vedel, akú mal statočnú dušu, aké boli
26 II | vyvolili - a to pánbohvie z akých kútov sveta pozbieraní ľudia.
27 XIV | prst Márie kládol, neznať, akým spôsobom tento na zem padol.
28 III | rokmi matku Milkovu dal pre akýsi odpor do temnice zavrieť,
29 XIX | českého a uhorského kráľa Albrechta Habsburského chcela ovdovená
30 I | zavolajú obaja so smiechom.~"Aleže ma nehnevaj! Vidíte, chlapci,
31 II | Fridricha, ešte od časov Alžbety, ktorá ju pred rokmi do
32 IV | naveky vekov," zavolá Janko.~"Amen," pridá Ondrej. Obaja to
33 XIX | Veľkého, syna Karola Róberta z Anjou, kráľa uhorského (1342 -
34 XIII | žilinský. Páni vedia, čo mu asi chybí, ale druhí ani v meste,
35 III | Matiášovi, ktorý je len bábkou Szilágyiho. - To je pekne!
36 XI | Žiline, kde s pánom Ondrejom Bachom, kapitánom svojím, prišli.~
37 X | starého priateľa Ondreja Bachu a privíta ho týmito slovami: "
38 XVI | nich, akoby sa bol už dávno bádaniu a strigôňstvu učil, i zavolal: "
39 XI | k Varínu. Bolo to odrazu balamuty okolo Žiliny. Komorovský
40 VI | nevedel, čo je to za vlka v baranej koži."~"Dobre sa ti je teraz
41 XIV | nevytiahli; tretí rozkladá o barborášovi, čo basou vlkov odháňal -
42 XVI | života," hovorila, "pred Bartomilom ma k nej hadisko priviedlo,
43 XIV | rozkladá o barborášovi, čo basou vlkov odháňal - a Pán Boh
44 VIII | dvíhať, nemáme sa ničoho báť. Pomoc iste príde, naši
45 XVII | nad ním, keď sa trápi, a baví sa s ním, keď príde k sebe.
46 XVII | skamenený naprostred izby i bedoval: "Bože, prečo tresceš Dlhohorského? -
47 IX | mlčia, plecami stískajú a bedovaniu a plaču ani konca ani kraja.~
48 XVI | trpezlivosti, a predsa viete bedovať."~"A čo tam čítaš, stará?!"~"
49 IX | teraz bez oddychu sem-tam behal a čo mu prišlo pod ruku,
50 IX | včera, príduc domov, začal behať po Strečne, kázal sa zbrojiť,
51 XIX | 1251) založil tu kráľ Bela IV. premonštrátsky kláštor (
52 II | pripravivších, a zabúda už na Belehrad, ktorý bol len nedávno tak
53 VIII | ešte taký, ako býval pri Belehrade!" zavolá pán Bacho, starý
54 IV | a najmä chlapi pri chuti berú pušky, cvičia sa v streľbe,
55 XI | páli, rúbe Turčanov ako besný, seká si cestu a prosto
56 XIII | nám neodolá, a sily naše bezpečne pošleme na Budín."~"Odstráň,
57 I | tam sa môžeš poobzerať a bezpochyby viacej uvidíš ako včera."~"
58 III | prívetivý, predsa tam, kde sa bezprávie robí, ako statočný človek
59 XII | to zostane, čo si od neho bezprávne dostal."~"Čo mi je z tvojho
60 II | takých veciach i bol ako bezprostredný volič úplne presvedčený,
61 VIII | je alebo primladá alebo bezvládna; ale zato tým väčšmi pracujú
62 VIII | von vyrútil.~Matka i dcéra bežali preľaknuté k otcovi a vyprávali
63 XVI | sotva tam stála, lebo iba bieda a psota ľudí sem vyhnala,
64 VI | tvári umiera, smutná je, biedna je. Otec smúti a láme si
65 II | pozerajú deti večných hôr na biedne kraje dunajské, ktoré zlý
66 IX | stojí na múroch mestských, biela zástava si pyšne povieva
67 X | dievčaťu, chytí ho lahodne za bielučkú rúčku, pozrie mu do čiernych
68 XI | dievčatá z oblokov červenými i bielymi šatkami kyvocú, až je to
69 VII | Pankrácov vychovanec, on sa bíjal s najprvšími víťazmi Uhorskej
70 IX | druhých.~Strašná to bola bitka pod Žilinou medzi Pankrácom
71 IX | premávajú; lebo Pankrác nikdy bitku neprehral, a Vladimír nedbá,
72 VI | starý sa popálil svojou bláznivou tvrdohlavosťou. Netreba
73 XVI | každom pohnutí človeka. Blázon! Tvoj švár sa jedným koncom
74 XII | oko mu je vpadnuté a tvár bledá.~"Pane, čo vám zveriť mám,
75 XIV | smelo, biele šaty jej ku bledej tvári pekne svedčia a ruže
76 X | líca sa mu i červenejú i blednú, dlhé čierne vlasy mu poletujú
77 IX | Považie tak sa ukazuje oku pri bledom svetle mesiaca ako krajina
78 XIX | uvidí, ako na hrobe plače bledý, mladý šuhaj, pozerá dohora
79 XIX | vylieva i ruky vystiera za bledým plačúcim mládencom. Medzi
80 XIV | on nevie čítať tajomstvá blesku mesiaca, nevie, že je mesiačik
81 VIII | teraz nahodila príležitosť blízkeho vyslobodenia, takže obetí
82 VII | Žilinu, zaujal Prešporok a blížil sa k Budínu. Narástlo toho
83 XV | stĺpkom stoja a tu i tu blúzni. Nepozná ani svoje kamarátky,
84 VIII | Pankrác mraští čelo, očima blýska, zubami škrípe a kedykoľvek
85 VIII | striebornými vlasmi, oko jeho sa blyští povedomím, že nieto na svete
86 II | paromy - štrkocú šable, blyštia sa fokoše a valašky - počuť
87 XVI | ide." Ale aj každý od nej bočil, nikto k nej nešiel, len
88 IV | zmámiť; naši predstavení bohviečo z neho sľubovali, a teraz
89 XVI | zažiadala, to jej ľudia dávali bojac sa, aby im neporobila, čo
90 VIII | radosť, smelí sú smelši, bojazliví o strachu nevedia, bo nádeja
91 XI | pochovať mŕtvych, zbroj z bojiska poodvážať, a sám si zaskočí
92 III | lebo sa okolo neho starí, v bojoch zošedivení a vycvičení vojaci
93 VIII | všetci za Krajinu uhorskú bojovávali, dávno je to už tomu, čo
94 V | za náš dom toľko rokov bojovavší, od nás vždy vyznačený,
95 XIX | rozvlnenými konskými chvosty - bojové znaky tureckých vojsk, Turci.~
96 V | uvidí, že on je pravý žiak bojovného Jiskru. Aspoň to je už možno
97 XII | cez Oravu prichádzajúcemu bojovnému ľudu. Jiskra posiela mnoho
98 IV | potom sa rozdelili všetci bojovníci na pluky a čaty i vyvolili
99 XIV | Vozy so zbrojou sa hrnú za bojovníkmi, bo i Milko i Žilina i Vladimír
100 XI | ešte predsa stojí, jeho bojovný ľud síce zredol, ale jeho
101 XII | od Žiliny letí mládenec v bojovných šatách oblečený k nepriateľskému
102 XI | dávnych rokov s Jiskrom bojúva. - Vyšli teraz Česi proti
103 XV | tom istom mieste dakedy bojúval, a hoden je taký víťaz,
104 XII | sme sa radievali, spolu bojúvali, spolu plakávali a radovali
105 XIV | dookola, len šable rinčia pri bokoch jazdcov, kopytá dupocú a
106 VI | pohliadnúc na to tu i tu bokom, sa usmieva. Vladimír je
107 XIII | na čelo, akoby ju hlávka bolela a tak bolestne pozrie, že
108 XIV | pohliadne, akoby ho to samého bolelo, že sa oni rozísť majú.
109 IX | Viem, viem, neraz som to s bolesťou skúsil. A tí, čo s vami
110 XII | so stopäťdesiattisíc do Bosny a dal zoťať jej kráľa, teraz
111 VIII | pleciach, padajú mu okolo krku, bozkávajú ho a vravia: "Predsa ste
112 XIV | a povedal: "Staň sa vôla božia! Ja moje dieťa k ničomu
113 XVI | poznáš moc zelín?"~"V mene božom som už mnohých vyliečila."~
114 IV | privábilo ? Či nie čierne oči?"~"Bračekovci, žarty na stranu," odpovie
115 XV | potokom tiekli po šedivej brade, ústa sa hýbali, akoby sa
116 XII | bratskom dorozumení pred seba brali. Spolu sme sa radievali,
117 X | mládenec, čo nedávno vstúpil do brán žilinských, spadlo mu mnoho
118 X | Milkovi sa dnes otvorila brána do raja lásky.~
119 VIII | i za i proti mne a nášmu bráneniu ozývajú: ja čo robím, robím
120 IV | nimi?"~"Áno! Otec mi síce bráni a zakazuje, ale darmo je!
121 V | nepriateľom svojím? Čo mi brániš potrestať sluhu odbojného?
122 VIII | robme teda, čo môžeme, bráňme sa, kým vládzeme a kým nám
123 IX | na svojho otca, tamten na brata, táto na muža, tamtá na
124 II | ale ju od času korunovania bratanca svojho vždycky u seba zadržuje
125 XV | Plakali za ním ako za svojím bratom; matky rozprávajú deťom,
126 IX | nenavráti vašich otcov, bratov a synov; oni zahynuli za
127 II | treskotom sa valí, povolávajúc bratovi Dunajovi: "Neboj sa, neboj
128 XII | všetko spoločne začínali a v bratskom dorozumení pred seba brali.
129 XVI | bola celkom vychudnutá, brázdy na tvári jej viseli dolu
130 VI | Váh si tečie veselo medzi brehmi svojimi, bystro poskakuje
131 IV | zavreštia na trúbach, zahučia na bubnoch, až sa len tak po okolí
132 IV | mesto zapáli, vysukuje fúzy, búcha rukami na rukoväte šabieľ,
133 X | hlavu oboma rukami a tu i tu buchne pravicou na stôl, až izba
134 V | ľudstva sa na jeho rozkazy v Budíne zišlo, ba čo viac, ako so
135 XV | i celej Uhorskej krajiny budúce šťastie zatvorené bolo;
136 XIII | bojoval som sám so sebou. Celá budúcnosť Uhorskej krajiny leží na
137 XV | pre starobu a strach pred budúcnosťou. Zhovor a hádanie pri koníkovi
138 XIX | Mohamed - sultán Mohamed II. Bujuk, t. j. Veľký (1451 - 1481).
139 XVI | nepovytínali, tisícročné buky sa samy od seba rozpadávali
140 XIX | historickej skutočnosti.~Varna - bulharské mesto na brehu Čierneho
141 XVIII| ozýva väčšmi ešte ako všetko búrenie živlov. Čas uchádza - Vladimír
142 XVIII| vlny Váhu a tieto sa penia, búria, akoby zradu na ľudské plemeno
143 XVII | Dlhohorský to vidieť musí." Búril Dlhohorský, ako čo by sa
144 XVII | prichodím ťa potešiť po búrke."~Vyskočila Mária i zavolala: "
145 VIII | mu je tmavá ako oblak, čo búrku v sebe nesie, vlasy sa mu
146 XVIII| počuje štrnganie šable a búrlivá duša jeho sa rozleje v zúfanlivý
147 VI | Považím pohráva, bývala bystrá ako lastovička, spievala
148 IX | Trenčíne rozišiel. Daktorí až k Bystrici došli a tam sa roztratili.
149 IV | zvieralo.~Po brehu Váhu cvála bystrým dupotom sivý koník; vietor
150 III | zrúcanina, ale za dávnych časov bývalo to inak, a či chcete, či
151 XVI | hľadám. Kto tu býva ?"~"Ja tu bývam, stará vdova, ktorú svet
152 VIII | otázka, všetko to ako včely bzučí. Pán richtár sa ukáže na
153 VII | sa byť železné. Sedia a čakajú, čo im pán rozkáže, neťahá
154 XII | šírom poli neďaleko mesta čakajúc, kým bude všetko hotové.
155 XIX | Veľký (1451 - 1481). Dobyl Carihrad a útočil na Uhorsko. ~Komorovský -
156 XVI | Marta, známa po okolí chýrna čarodejnica, znajúca ľudí liečiť, im
157 XVI | tu vyzeralo ako v dákomsi čarodejníckom hniezde. Vonká vietor zahvízdal,
158 XVI | v ňom každý pretváreného čarodejníka zhliadol.~Medzi tými terchovskými
159 XVI | zakričí: "Odpočinie? Stará, čaruj! Zaklínaj! Rob!"~"Uspokoj
160 IV | pán richtár, nesúďte pred časom. Jiskra sám bol vítať Matiáša,
161 IX | breh Váhu, ale Pankrác ešte častejšie na ľavý. Nikoho sa nepýtal,
162 V | čo mu povinnosť a láska k Čechom káže."~"A ten Matiáš," ďalej
163 XI | nepristúpi k udatnému šedivému Čechovi, ktorý od dávnych rokov
164 XIII | oblaky smutných myšlienok z čela jeho. Tak to ide hodina
165 VIII | Hunyadiovca, my sme ho uznali s celou stolicou naším pánom a tak
166 XIV | Matiáša kráľa panovali po celých Tatrách čisté, nepokazené,
167 V | Musím sa najprv týchto centov, čo mi na pleciach ležia,
168 II | miliónske strely, matere a centy, paromy a hromy!"~
169 VIII | Ale my sme za takú hroznú cenu Žilinu odkúpiť nechceli,"
170 X | rínku zíde, že sa to až tak černie. Prišiel chýr do Žiliny,
171 XVI | zavial, vtedy sa niesol černokňažník na šarkanovi, a ani za všetok
172 XVI | skaly bola vchod do dier černokňažníkov a drakov. Na jednom vŕšku
173 VI | krajiny nedrú a tak či netreba čerstvé a svieže sily aj proti týmto
174 XI | riadili. Tak bol Turiec čerstvý, jednomyseľný, jeho statky
175 XIV | rúti; predstavte si, ako sa čert raduje, keď duša, za ktorou
176 XVI | tancovávali na Luciu, na druhom čerti zo zeme vychádzavali. Žiaden
177 XVI | ľudia obyčajne nazývali čertovým hniezdom a v nej bývala
178 I | ako havran - ty! - Kýmu čertu by sa to nepáčilo?"~"Len
179 X | vyrastený šuhaj, líca sa mu i červenejú i blednú, dlhé čierne vlasy
180 VI | Oheň v jej očiach hasne, červenosť na tvári umiera, smutná
181 X | viacej. Na bielom koníku a s červenou hrivou, so žltými nôžkami
182 VII | sladšie sníva, zakikiríka červený kohút nad ich hlavami, zabrinčí
183 XI | Dlhohorský, dievčatá z oblokov červenými i bielymi šatkami kyvocú,
184 VIII | mládež do sveta, aby stratenú česť a slávu krajiny navrátiť
185 IV | vás nech Pán Boh na vašich cestách sprevádza."~Vtom sa všetci
186 XVI | života horami-dolami, krivými cestami -~
187 XII | Komorovským, alebo na dobrej ceste s nimi vyjednávať a pokoj
188 XV | rozum, beží, beží prosto cestou hore Váhom, až kým nepríde
189 XVI | ani neznali. Starú túto chalupu ľudia obyčajne nazývali
190 VIII | možným spôsobom nás zahubiť chcejúcemu. Opýtate sa, či my nás samých
191 VIII | pomaly za nimi, zemania, chcejúci počuť, čo Pankrác v Žiline
192 X | ja som len ten starý a chcem, aby ste sa tak ku mne držali
193 II | nášho kráľa a my tiež toho chceme! Vivat!"~Z toho sa strhne
194 XIV | Mária!" A prievozník riekne chechtavo: "Hahaha! Už tebe viacej
195 XII | lebo je ráno štipľavé, chladný pofukujúci vietor sťahuje
196 V | neobzrel? Je mi to pekný chlapček -a vy ste sa mu klaňali,
197 X | ale moji Vrútočania vedia chlapcom tak do očú napľuvať, že
198 X | ho týmito slovami: "No, chlape, už teraz všetko pôjde,
199 XIV | viac z Považia. Ten môj chlapec zná dobre, ako má človek
200 XVI | premýšľať."~Vladimír uchytil chlieb a zjedol ho, napil sa z
201 II | prečo a začo? A len sa choď biť - choďte si, keď sa
202 I | pápežskí vyslanci okolo chodia, povzbudzujúc ľud kresťanský
203 VII | Hunyadiovcaml som držal - chodil som z dediny na dedinu i
204 XIV | zámkov Komorovského a od chotára oravského nechalo sa málo
205 XI | potom mohli Turčania od chrbta prepadnúť; ale on nič nepočúva,
206 V | lebo nech ma zem na svojom chrbte nenosí, ak si ruky moje
207 IX | porozháňal po svete, a títo chudáci bez prístrešia, bez ohniska
208 VI | radným domom nadávali! A tie chúďatá, ako sa to nevinne k tebe
209 XVI | nech sa i páni dakedy na chudobu utisnú. Teda to ste vy,
210 XI | čo sa dnes toľko, ale, chvalabohu, šťastlive napracovalo.
211 VI | povesti roztrusujú, jedni chvália múdrosť pána Dlhohorského,
212 II | povesti roznášali. Tamtí ho chválili, títo ho hanili, tretí kričia,
213 X | nechce. Bolo za maličkú chvíľu mlčanie, lebo ani jeden,
214 XIII | Krásna dievčina, čo ti chybuje?" Ale Marienka by sotva
215 III | načo? Hádam Szilágyimu, chýrečnému gubernátorovi? - Prečo je
216 XVI | stará Marta, známa po okolí chýrna čarodejnica, znajúca ľudí
217 IV | na skutky, tam o ňom ani chýru ani slychu. Ale sa hádam
218 XII | naša je slabá, Szilágyi chytený, kráľ nikdy ešte s Turkami
219 IV | letí, ale koník letí ešte chytrejšie. Na koníku sedí mladý zamyslený
220 IV | Málo mám času, a tak vám v chytrosti zjavujem, aby ste všetku
221 XII | noc ani oka ne-zažmúril, chytrým krokom stúpa do svojho tábora.
222 XIV | Hej, pane, zosadnite a chyťte si koňa, lebo inak dobre
223 XIII | izbice von.~Vo svojej malej chyži sedí Marienka samojediná.
224 XI | vo dne i v noci s jednou čiastkou svojho vojska, druhú pošlúc
225 VIII | nádejou, že mu krv skoro cícerkom z tváre padala, hovoriac: "
226 VI | zapredá a že ženičky, bez čích jazýčkov nikde nič byť nemôže,
227 II | nás všetkých spojovať k cieľu jednému - k žitiu za vlasť
228 XV | pohrebný voz, na ktorom ležala čierna, až k samej zemi čiernym
229 XIX | bulharské mesto na brehu Čierneho mora. R. 1444 tam Turci
230 XIV | smutne na nich prizeral čiernoodetý .Za vrchstolom sedel pytač,
231 XV | ako zabitý, hľadel na tú čiernu truhlu, akoby v nej i jeho,
232 V | nezachcelo -"~"Čuš mi, čuš mi, ty čierny pes" volá rozpajedený Pankrác, "
233 IV | zavolá druhý, a zľaknutí Cigáni hrať prestanú.~"Nuž či ho
234 XIV | duša, za ktorou mnoho rokov číhal, odrazu sa do sídla jeho
235 V | z tretej sa Garaiovci, Cillovci a Frankopanovci za vlastných
236 IV | ostatná to nádeja Garu a Cillovcov stroskotal, potom to všetko
237 XV | obviazané fakle; na ramenách im címer pankrácovský visí. Okolo
238 XV | súkne z oboch strán viseli címery pánov Pankrácovcov zo Starého
239 XVII | Dlhohorský zatopil celú činnosť v žiali svojom a tak sa
240 III | Jiskrových bol ohniskom mnohých činov, lebo pán Pankrác, dedičný
241 IV | ponáhľal, bo kôň jeho bol číra pena. "Kde je Dlhohorský?"~
242 X | že sú reči Milkove často číre vrúce reči, že sa všetko
243 V | kališníctva;pápež ho vytvoril z cirkvi, cisár Fridrich nie je s
244 VIII | Jiskrovi! Povedz, starý, čis' za Vladimíra, či za Pankráca?"~"
245 II | dobre, že v ňom vrie krv čistá uhorská, očakáva každý,
246 XIV | panovali po celých Tatrách čisté, nepokazené, staroslovenské
247 XIII | nám, prežime ho vedno v čistej láske - lebo príde zajtra
248 VI | z dom do domu rozdávajú, čistite pušky, ostrite meče, hotovte
249 IX | objavoval na nebi a svietil tak čisto, tak ticho ako krásna panna,
250 XII | docela s našou vlasťou na čistom, čo sa tu v Tatrách robí;
251 II | pospolité; lebo verte, jeden cit, jedna myšlienka, jedna
252 XVI | si pozrel na šváry, sám čítal v nich, akoby sa bol už
253 XII | miluješ Máriu? Áno, to ti čítam v očiach - ale, hviezdy
254 XVI | viete bedovať."~"A čo tam čítaš, stará?!"~"Vidíš, každý
255 VIII | Ale prsia jeho? Hej, tie cítia, že je už starý, že je osamotnený
256 XII | hviezdy sa trasú, akoby cítili svoj blízky pád, i letia
257 II | dušu pestuje a napája ju citom vrelým, životaplným; a nikdy
258 X | privítanie Pankrácovo, to boli city otcovské, ale Milko je s
259 X | zasmial a hovoril: "Ej, Milko, čiže si za chlapa! Tak sa mi
260 XIX | 1462.~Ladislav Garai - člen vplyvného uhorského rodu,
261 VIII | Pankrác nikdy nebol obyčajným človekom; ustavične myslieval o veľkosti
262 XII | kráľovi síce potom ani človiečka poslať nemožno, ale ja i
263 XIV | do vlčej jamy, a za ním čľup vlčisko, začal gajdovať
264 XVIII| široko-ďaleko ani hlasu vtáčka, ani čľupnutia rybky, ani dychu ľudského.~
265 XVI | pomoci -"~"Bože môj, od čohože vám mám pomáhať?"~"Daj mi
266 X | voľačosi rukou ukazuje, čomu iba Milko rozumie, vyjde,
267 XIII | oddávna, ako ja."~"A na čomže ste zostali ?" opýtal sa
268 III | každému milý, od každého ctený. Ľud si ale teraz myslel,
269 V | nejedná - no, ale ja nikomu na cti utŕhať nechcem - žiaden
270 IX | prerečie: "Páni bratia, ctím slzy vaše, ale tie nám nepomôžu.
271 XII | priznať nemôže. No nie je to čudná vec, Vladimír je celý premenený,
272 VIII | tým, čo sa robí v meste, čuduje sa, kde je richtár, bo chýry
273 VIII | odrazu? Či kapitán, človek cudzí, skorej od neho neodpadne
274 X | richtára je plno pánov, plno cudzích ľudí. Dlhohorský víta Milka,
275 VI | tým plačem. Vy ste tuná cudzinci, a tak vy to ani tak, ako
276 VIII | nezhliadne, a keď ho zazrie, čuší a trasie sa; ale on sa na
277 IV | zvieralo.~Po brehu Váhu cvála bystrým dupotom sivý koník;
278 IV | chlapi pri chuti berú pušky, cvičia sa v streľbe, učia sa rúbať
279 XVII | Matka sa trasie, bojí sa dačoho zlého, bo ešte nikdy nevidela
280 I | od Turkov spomôžeme."~"Ba dajme tomu pokoj, Milko, veď ja
281 V | hodnoverných ľudí dozvedel, dajúc Szilágyiho zaprieť, povedal: ,
282 XV | truhlu. Bol to ten pohreb ako dakási posviacka, ľudia ustavične
283 XV | koníka, čudujú sa mu, bo dáke tmavé špľahy sa lisnú na
284 XVII | On povedá, že si vraj dákehosi človeka zabil, a že on svoje
285 XVI | tak to tu vyzerá ako v dákej podzemnej diere, do ktorej
286 XVI | teraz tu vyzeralo ako v dákomsi čarodejníckom hniezde. Vonká
287 XIII | Ale Marienka by sotva dakomu odpovedala, lebo hádam sama
288 VII | sa stalo Vladimírovi, od daktorého času s nikým nič nehovorí,
289 VIII | dnes postaví kapitána na daktorom zámku, a už ho zajtra zase
290 VI | vidíš, je dobre, že sme daktorých s Matiášom poslali, bo sa
291 VI | nabíjať a mečom rúbať! - Ďakujem vám, pán Komorovský, že
292 VI | Vladimírovi, a on vie, čo začať."~"Ďakujeme vám, pane," odpovie Dlhohorský
293 I | radšej nepôjdeme ako za dákym, čo sa bojí ruku z vrecka
294 XIV | keď pri svetle mesiaca ďalekú púť koná: budeš vedieť,
295 IX | čo hovoril otec s Milkom, dalo na každé slovo pozor, ale
296 X | Vladimírovi čím skorej cesta ďalšieho pustošenia zastúpila; a
297 II | zemanov pozdravuje a pýta ďalšiu pomoc.~V Žiline je to veselo.
298 II | zemianstvo čím skôr zobralo, dane sa rozpísali a každý si,
299 VIII | pánom a tak nemôžeme slovo dané meniť, bo by nám tak ani
300 XIII | Žilinu, aby ju potom za dar k nohám Marienky položiť
301 XVI | nebuď. Vidíš, tvoj rozum sa daromne namáha poznať tajomstvá
302 I | Len si neder jazyk na daromnicu," odsekne Milko, "môže sa
303 XVII | obra prevyšuje. Ty si mu darovala srdce svoje; a teraz ho
304 VI | že sa jedným slovom tak dáte pobúriť! Veď je to nie tak
305 X | Vyslal potom poslov do Turca, dával svojim vodcom rozkazy, poslal
306 II | quibus interest, na vedomie dávame, že My, do vôle božej sa
307 IV | brat, čože tuná také hrať dávate? Či nie, aby sa vám títo
308 III | zrúcanisko, ktoré svoje dávne časy zabudnúť nemôže, a
309 I | Tárali, netárali! A čo mi dáš, keď ti ešte viac poviem? -
310 VII | ale Vladimír málo na to dbá, skryje sa do samotnej izby
311 II | najsvätejšou povinnosťou dbať na to, aby voľba kráľa vypadla
312 XIV | Dlhohorský, o ruku vašej milej dcéry Márie pre pána Vladimíra."~
313 II | nehovorte už teraz proti decisii! Či vás zo tri razy nevyvolávali?"~"
314 XIX | čase nepriateľského nápadu.~decízia - rozhodnutie (spravidla
315 XII | dám ti to na písme, ako dedič všetkých Pankrácových statkov,
316 III | činov, lebo pán Pankrác, dedičný pán Starého Hradu, vládol
317 V | ani vôľou zemianstva, ani dedičným právom. Teraz nám Hunyadiovec
318 V | korunovať dal, súc zákonným dedičom koruny. Hunyadiovec je od
319 VIII | jeho a hádam i všetko svoje dedičstvo, išiel krv vylievať za Matiáša ?"~
320 VII | po susedných zámkoch a po dedinách sa rozchádzajú a Vladimír
321 IX | obzerá po okolí za svojimi dedinami. Plač radosti a plač žalosti
322 XII | nočných vymáhajú, ako sa po dedinkách dym dohora vyvíjať začína.
323 VII | chodil som z dediny na dedinu i s mojím ujcom i s mojím
324 XIX | kráľ Vladislav, v poľských dejinách zvaný "Varnenčik".~medio
325 XII | týchto čias naše zásady delia. Vladimír, ja ťa znám a
326 X | známo, že on moc svoju nikdy deliť nezvykol, nikomu neveril
327 XII | Považia, akoby ju bola kliatba denného svetla zastihla. Oko zhliadne,
328 II | dolné kraje vlasti našej depce, neprekročí tieto ozrutné
329 VIII | nad kým pomstiť. Pankrác desať takých Žilín rozmrví."~"
330 XV | bratom; matky rozprávajú deťom, ako by bola Žilina dávno
331 II | ako sa to všetko na rákoši dialo, a potom aký je ozaj ten
332 VI | to naviedol? Či to nebolo dielo Komorovského?"~"No, no,
333 X | ešte ďalej, ako by mali k dielu pristúpiť; ale starý pán
334 XVI | škára do skaly bola vchod do dier černokňažníkov a drakov.
335 XVI | vyzerá ako v dákej podzemnej diere, do ktorej svetlo božie
336 XVII | mužovi: "Čože robíš s tým dievčaťom? Veď len teraz vstalo z
337 IV | bo sú tam krásne žilinské dievčence. Vľavo stojí pechota, akoby
338 XI | Milko si priskočí ku svojej dievčine, veselou tvárou, horúcim
339 XI | nespozorovali - ach, a rád sa on díva na šťastie ľudské! Oj, Milko,
340 XV | prebehol, vidiacich smutné divadlo. Dlhohorský ich ani nespozoruje,
341 XI | mečom cestu a druhí ako divé husi dlhým radom za ním
342 XII | zhromaždení páni mlčali, počúvali, divili a zhrozili sa. Dlhohorský
343 VIII | seba myslí: "To je predsa divná vec - len odkiaľ to moje
344 VIII | Strečno pozrie, do takej divokosti upadá, že mu každý z cesty
345 XVI | pozerá mu do očú a zase na dlaň. Vladimír sa stal netrpezlivým
346 XVI | maličký, nuž som mu hádala z dlane a povedala: ,Strež sa čiernych
347 XI | preletel Vladimír a za ním ako dlhá reťaz čaty jeho.~Tak sa
348 XIV | pohladil si fúzy i začal dlhú reč hovoriť, začal od Adama
349 IX | Tí strieľajú z dakoľko dlhých švihavíc, títo prikladajú
350 XII | Prišli boli pred dakoľko dňami dvaja poslovia z Budína
351 VI | Pankrác je veru tiež nie dneská hotový a Vladimír rozkazuje
352 XIX | pevnosť - na dolnom Dunaji v dnešnej Juhoslávii.~Mathias rex - (
353 XI | dnešným víťazstvom, nad dnešnou slávou.~A keď už prišli
354 XI | to všetko od radosti nad dnešným víťazstvom, nad dnešnou
355 X | aby bol pánom na svojich dobrách sám a sám. Čo druhému slúžiť?
356 III | synko, všetko to tebe k dobrému, bo čo bys' ty nemohol byť
357 XV | dakedy krv svoju pre obecné dobro vylieval.~Zahučali zvony
358 XVII | ľutuje jeho mladosť, jeho dobrotu, ale ešte väčšmi Marienku
359 IV | nedočiahnu ako myseľ ľudská, dobrou povesťou zachytená. ~Ledva
360 IV | myslím, že človek vo veciach dobrých vždy hlas svedomia poslúchať
361 XI | na hlavách i na prsiach a dobrými panciermi ozbrojených ľahká
362 XI | Komorovský sa rúti na jeho steny, dobýja ho vo dne i v noci s jednou
363 XI | aby sa, zanechajúc daromné dobýjanie mesta, skoro obrátil na
364 XIX | j. Veľký (1451 - 1481). Dobyl Carihrad a útočil na Uhorsko. ~
365 XI | žiaden človek nie je vstave dobyť. Pán Ondrej z Turca mnoho
366 XVI | žiaden sa neopovážil tam dobytok pásavať. Keď od tej strany
367 XI | dolinami, strieľa a hubí zhora dobývačov - potom sa utiahne na Starý
368 II | velebné, ktorých končiare dočahujú do neba a zelená ich farba
369 XV | a len keď už k prievozu dochádza, schytí sa, začne prskať
370 VIII | domu, kde páni práve tiež dochádzajú a naň so zadivením pozerajú.
371 XVI | skrúca. Vidíš! Budeš šťastný, dočiahneš, čo žiadaš, ale -"~"Mlč!
372 I | chlapci! Bude to svet! - Dočkajte len, veď sa už skoro pôjde
373 IV | svedomia poslúchať má," dodala Mária, začervenajúc sa ako
374 XIV | ruže v čiernych vlasoch jej dodávajú kvetu a živosti. Na otázku
375 II | Garaiom sme držali a s ním aj dodržíme. Viete, ako sme pri Lučenci
376 XIV | urobiť musel."~Ale Ondrej len dohovára Milkovi i hovorí: "Maj sa
377 IV | ona, ledva ostatné slová dohovoriac, chytro obráti reč: "Už
378 XII | zhrozili sa. Dlhohorský dohovoril, zodvihol kráľovský list
379 XV | nebol by zabil Milka." - Dohovorila a od slabosti oči zatvorila
380 XII | pozerá, či už skoro do tábora dôjde. Z jeho držania, z očú a
381 XVI | čo obyčajne chlapci tým dokazovali, že uvidiac ju, skryli zuby,
382 II | mnoho máme pred sebou, a to: Dokiaľ je král Matiáš nie korunovaný,
383 XVII | Mária, ich jediné dieťa, dokoná. Medzitým kde sa vzal, tu
384 IV | skorej vec s Fridrichom dokonala, lebo poslanci pápežskí
385 III | pánovi, ktorý v Nitre školy dokončieval, lenže chýry tieto boli
386 II | Považí medzi horami, medzi dolami leží Žilina, mesto starodávne
387 II | je Žilina mesto silné a dôležité pre celé okolie, bo je pevne
388 XVI | vyliečilo, bo hady ťahajú sa cez doliny, hory a lesy i hľadajú zelinky,
389 II | a nikdy noha vraha, čo dolné kraje vlasti našej depce,
390 VIII | zavolá pán Bacho, starý pán z dolného vidieka, ktorý prišiel Žiline
391 IV | schodí horný, v Trenčíne dolný vidiek. A tá Žilina len
392 VII | pristrojí sa do svojho dolomána, pripáše okolo drieku strieborný
393 XIV | majúci zlaté gombičky na dolománe a po boku draho vykladanú
394 XII | nepriateľom našim, len s tým doložením, že sa to len neskorej stať
395 IX | Dlhohorský a potom usmievajúc sa doloží: "Aspoň moja Marienka tak
396 V | Jiskru a jeho prívržencov, i doložila spolu k tomu: ,Musím tú
397 IX | popálené, alebo ktorých domáci v Rakúsoch popadali, starí
398 VI | Jiskrovho povyšuje a sa panstva domáha."~"Čo je ako, už nedbám,
399 XVIII| nebeské.~Ľudia sa skrývajú do domova zvery sa uťahujú do dúpnych
400 VI | jazyky ľudské nestarajú. Pani domová behá okolo hostí, obstaráva
401 II | nohách. Mnoho ľudstva sa doň hrnie i von vychádza; páni
402 IV | bratko, vitaj! Pánboh ťa doniesol. Nuž čože ťa do Žiliny privábilo ?
403 XIV | neskoro po nej. Páni víno dopíjajú, oči pretierajú a poznať
404 IV | čo na nej sily nevidí, to doplňuje nádeja v jej zmužilosť a
405 IV | po krajine rozišla, ledva dopočuli stolice jeho ustanovenie,
406 XVI | stane šťastným."~Sotva stará dopovedala ostatné slová a Vladimír
407 VIII | Vladimírovi život bez teba?" To dopovediac, ako šialený sa von vyrútil.~
408 IX | daj večnú slávul" smutne dopovie Dlhohorský.~"Ach, a s ním
409 XII | Žiline poslal, aby nikomu dopriate nebolo zahubiť jeho starého
410 IX | čože bude potom z neho, keď dorastie? Ej, pán Dlhohorský, videli
411 XII | spoločne začínali a v bratskom dorozumení pred seba brali. Spolu sme
412 IV | Keď sa to tak rúbe, a nás dorúbe i porúbe, nuž čo potom? -"~"
413 II | uhorského koreňa na trón dosadne, títo zasa krútia hlavou
414 II | nebolo ako teraz.~Kráľ Matiáš dosadol na slávny trón uhorský;
415 XVI | kúte od cesty stál starý z dosák zbitý stôl, okolo neho lavica,
416 VII | seba nedávajúc. Tváre sú im dosekané, vlasy sú im najviac šedivé -
417 IV | strany, ako Jiskra vždy dôsledne konal, všetko dobré očakával.
418 V | celým životom som si bol dôsledný, aj teraz tým zostanem.
419 V | Jiskru a jeho peleš do rúk dostať?' opýtal sa kráľ. Hlavný
420 XI | Hrad sám pre seba toľkého dostatku nepotrebuje, lebo keď sa
421 XI | toľko nahrnulo, že nieto ani dostatočnej zbroje, ani živnosti. Starý
422 X | viesť, bo je už teraz tak dostatočný Žilinu obrániť, ako sám
423 XI | jeho sivý je celý krvou dostriekaný, nôžky sú mu červené ako
424 IX | už ducha, vy málodušní, doteraz len ešte čiastku skazy vidiac?
425 XV | nepreriekol, zdalo sa, že sa aspoň dotiaľ nedal smrti premôcť, kým
426 XVI | vysoký, zaváľaný, tŕním dotrhaný. Vstúpi do začadenej izby,
427 V | odpovie: "Čo sa jeho práva dotýka - do toho je mňa nič; že
428 IV | musíme Matiášovi vážnosť a dôveru v krajine získať."~"Tak
429 XII | Spoločná potreba nás k tomu doviedla, aby sme všetko spoločne
430 III | rob sám, čo chceš, ale mne dovoľ ta ísť na Viedeň s Matiášom
431 IV | sa mu a prosil ho, aby mu dovolil dač vážneho predniesť.~"
432 V | zhromaždených, povie: "Ak dovolíte, páni, prečítam vám pekné
433 X | neodporuje Milkovi, iba keď tento dovráva, začne i on hovoriť a tak
434 XII | mnoho obrazov, ktoré oko dozrieť nemôže.~Už je noc a Vladimír
435 V | sa od hodnoverných ľudí dozvedel, dajúc Szilágyiho zaprieť,
436 IV | sa rado hneď z prvej ruky dozvedelo, ako veci stoja. Hlavný
437 VI | huckať? Ak sa to Jiskra dozvie, že s ním úprimne nemieniš,
438 XIV | gombičky na dolománe a po boku draho vykladanú šabľu. Pytač vstal
439 IV | ale Žilina mi predsa vždy drahou zostala -"~"Pravda, je tomu
440 XVI | do dier černokňažníkov a drakov. Na jednom vŕšku strigy
441 IX | títo prikladajú rebríky a driapu sa na múry, tamtí zostreľujú
442 VII | dolomána, pripáše okolo drieku strieborný pás, šabľu si
443 XIV | hviezdy preberajú očami, akoby driemali, keď mesiačik za oblaky
444 IX | počet tak rástol ako na droždí. Pán richtár vojde do izbice
445 XIX | Jána Hunyadiho.~fokoš - druh valašky.~proces dehonestationis - (
446 XII | uzavrieť. Prvé je nemožné a druhé je ťažké, lebo sú oni silní,
447 XIV | bočnej izby, kde sa Mária s družičkami zabávala.~Nato prišla pani
448 XIV | vyobliekaný, pricválal do mesta, družičky obliekli Marienku do bielych
449 II | vrátil z cesty i so svojou družinou, záležajúcou z pánov Hornej
450 XII | Odstúp od Komorovského a drž so Žilinou, a ja ti sľubujem,
451 VI | akoby sa panská stolica držala. Po meste sa všelijaké povesti
452 XI | šablicou, v pravici zvesene držanou, vstúpil do mesta; oči sa
453 XIV | zem, druhú ešte vo strmeni držiac; vtom vyskočí z kompy jeden
454 V | ale ani zemianstvo s ním držiace; k tomu rozpovedal mu i
455 XII | hlavnejší páni so Žilinou držiaci z Trenčianskej stolice.
456 XII | kráľovi poslal? Ja toto držím za najlepší spôsob obom
457 X | hovorí: "Robte, čo za dobré držíte, ja všetko na vás nechávam
458 VIII | Dlhohorský. Dobre, dobre, len držte tých vašich na uzde, lebo
459 X | Otec si sedí pri okrúhlom dubovom stole sám a sám na Starom
460 XIV | Predstavte si, ako sa tešia duchovia v noci, keď vzbúrené živly
461 XIX | Galambovská pevnosť - na dolnom Dunaji v dnešnej Juhoslávii.~Mathias
462 V | celkom pripravený, ani my za Dunajom; nádeja naša teda najviac
463 II | valí, povolávajúc bratovi Dunajovi: "Neboj sa, neboj sa a nešum
464 II | večných hôr na biedne kraje dunajské, ktoré zlý pohan ohňom a
465 IV | koníky i letia ako gule k Dunaju, k Budínu. Húfy ľudstva
466 II | Jiskra!" ozýva sa, až tak duní. Počuješ, čo len chceš na
467 III | a my s ním."~"Chlapče," dupnúc nohou starý Pankrác vypovie, "
468 XVIII| domova zvery sa uťahujú do dúpnych skál. Nepočuť široko-ďaleko
469 XIV | pri bokoch jazdcov, kopytá dupocú a to dupotanie sa popod
470 XIV | jazdcov, kopytá dupocú a to dupotanie sa popod zemou rozlieha;
471 IV | brehu Váhu cvála bystrým dupotom sivý koník; vietor chytro
472 XVIII| šumí ako zakliate zámky od dupotu-hupotu - hoj, to tam musí byť háveď
473 II | sypú blesky a strely, tam durkajú hromy a paromy - štrkocú
474 XVIII| Váh hučí hlasom kuvika, durkaním hromu volajúc: "Hrom ti
475 IV | prskajú ako prskavice, dusia sa, akoby boli zdivené -
476 XIV | pomstiteľ nad hriešnymi dušami; začervenal sa, pery sa
477 XIV | priateľom všetkých utrápených duší. Ticho je dookola, len šable
478 VII | to raz, teda to mne aspoň dvadsať ráz vraveli; ale za to vždy
479 IV | ustanovenie, aby sa každý dvadsiaty muž k vojsku pripojil, a
480 IV | zhromaždení.~Na rínku si dvanásti muzikanti hrajú; okolo nich
481 XVI | Tretí raz to tak zatrasie dverami, že sa dobre celý domec
482 V | ktoré sa ako živé hore dvíhajú, robia jeho celú postavu
483 VIII | ako v hrobe. Dlhohorský, dvíhajúc sa na pustivšie sa do plaču
484 XV | akoby sa modlili, ruka sa dvíhala k nebu. Ale potom prvý sa
485 VIII | ramená naše vládzu zbroj dvíhať, nemáme sa ničoho báť. Pomoc
486 IX | vás veru premôže Vladimír dvoch-troch so svojimi starými plukmi
487 VIII | Žiliny!"~Stojí Žilina medzi dvoma stranami, medzi Vladimírovými
488 VII | zoberú sa obaja do zámku. Po dvore ďalej a po izbičkách sedia
489 XIX | starší brat kráľa Mateja. Pre dvorské intrigy, že si robí nárok
490 XII | vymáhajú, ako sa po dedinkách dym dohora vyvíjať začína. Vladimír
491 XVI | neveľká izbica bola ako Cigán dymom začadená, na čiernych policiach
492 I | neriekol by som nič. Ale ty? - Eh, inde tebe myseľ chodí -
493 XIV | sa už dosť naspomínal i Evu i Sáru i Rebeku, začal hovoriť
494 XV | čiernymi stužkami obviazané fakle; na ramenách im címer pankrácovský
495 XV | dievčat, nato šesť čiernymi fáťolmi prikrytých koní ťahalo vysoký
496 XI | vedie svoje ľudstvo hore Fatrou, ale do Turca, hoc je aj
497 XI | sa musel pekne-krásne od Fatry odtiahnuť nazad do Liptova.~
498 II | proces dehonestationis, fiškálnu akciu, kriminálny proces!" -
499 XIX | Jan Jiskra Jána Hunyadiho.~fokoš - druh valašky.~proces dehonestationis - (
500 II | štrkocú šable, blyštia sa fokoše a valašky - počuť si nadávať
|