1251-fokos | forma-letny | lezal-nenah | nenaj-odraz | odrez-postr | posvi-rozpa | rozpi-tma | tmavu-vydal | vyder-zhovo | zhrdz-zupne
Cap.
501 V | Uhorská krajina ačpráve pro forma po smrti jedného panovníka
502 V | sa Garaiovci, Cillovci a Frankopanovci za vlastných pánov prehlásia -
503 II | Svätojurského, grófov z rodu Frankopanovského a iných iCillskej rodiny
504 IX | Lietava, Trenčín, Tematín a Frašták boli v rukách českých a
505 X | zakúrim Komorovskému vo Fraštáku a Tematíne."~To bolo všetko,
506 XII | údy ľudské, štípe tvár a fúka do očú, že slzy z nich padajú.
507 VIII | hrká pri boku, dlhý šedivý fúz pláva v povetrí, vysoké
508 IV | tam hláv šedivých, veľa fúzatých očima poblyskujúcich, ale
509 VII | hlavou potriasajúc a šedivé fúziská vysukujúc.~"Hahaha! Keď
510 XIV | pán starý, hlavy šedivej, fúzov bielych, dolu visiacich,
511 IV | Jasná okovaná -~Gajdujte, gajdičky, zo sivej kozičky,~čo sa
512 XIV | ním čľup vlčisko, začal gajdovať až do rána, kým ho ľudia
513 XIV | zabil, druhý o podnapitom gajdošovi, čo spadol do vlčej jamy,
514 IV | Cigán! Jasná okovaná -~Gajdujte, gajdičky, zo sivej kozičky,~
515 II | našej, nádvorníka Ladislava Garaiho, Mikuláša Ujlakyho, Žigmunda,
516 II | odrazu inakší ľudia zostať? S Garaiom sme držali a s ním aj dodržíme.
517 IV | naostatok so svojím otcom s Garaiovcami spojí -"~Dupoce, dupoce
518 V | kus odštikne, z tretej sa Garaiovci, Cillovci a Frankopanovci
519 V | začne čítať:~"Cisár Fridrich Garaiovi, palatínovi, pozdravenie!
520 IV | Fridrich, ostatná to nádeja Garu a Cillovcov stroskotal,
521 XIV | visiacich, majúci zlaté gombičky na dolománe a po boku draho
522 II | Mikuláša Ujlakyho, Žigmunda, grófa Svätojurského, grófov z
523 II | Žigmunda, grófa Svätojurského, grófov z rodu Frankopanovského
524 VI | tak má človek najprv kopať grunty, aby na nich potom stavať
525 III | Hádam Szilágyimu, chýrečnému gubernátorovi? - Prečo je nie námestníkom
526 I | sedieť za pecou, kde ťa guľka nedôjde a šabľa nezačiahne -
527 XI | na hlavy jeho bojovníkov, guľky z pušiek hviždia, horúca
528 VI | si hlavu láme, celý svet háda, čo sa to richtárovej Marienke
529 XVI | Milko maličký, nuž som mu hádala z dlane a povedala: ,Strež
530 XV | pred budúcnosťou. Zhovor a hádanie pri koníkovi je vždy živšie,
531 XVI | pred Bartomilom ma k nej hadisko priviedlo, čo ju hľadalo,
532 II | poriadok nerušte, lebo -"~Túto hádku spozoroval tu jeden, tam
533 XVI | ranu svoju vyliečilo, bo hady ťahajú sa cez doliny, hory
534 XI | ani Komorovský. Dosť sa hádzal, dosť zubami škrípal, ale
535 XV | ľudia ustavične prichádzali, hádžuc zem s plačom do jamy, a
536 IX | jeden s druhým tlčiete! Hanba, zeman proti zemanovi! Ja,
537 VIII | zeman vážny a pán dobrý: "Hanbite sa, Žilinčania, že ešte
538 XVI | nachyľovali, obloky boli handrami pozapchávané a len tu a
539 II | Tamtí ho chválili, títo ho hanili, tretí kričia, že to veru
540 VI | teraz? - Oheň v jej očiach hasne, červenosť na tvári umiera,
541 XVIII| dupotu-hupotu - hoj, to tam musí byť háveď ľudu, to hádam Vladimíra
542 I | bledé líčka, tie vlásky ako havran - ty! - Kýmu čertu by sa
543 IV | Dom Dlhohorských sa až tak hemží od ľudí; i mladé i staré
544 XIX | Kalinčiak sa tu odchyľuje od historickej skutočnosti.~Varna - bulharské
545 XI | pritisne trasúce sa dievča, hľadajúce tiež prítulok na horúcom
546 XVI | hadisko priviedlo, čo ju hľadalo, aby ňou ranu svoju vyliečilo,
547 XVI | Nič nehľadám - pokoj hľadám. Kto tu býva ?"~"Ja tu bývam,
548 XVI | Až Marta prehovorí: "Čo hľadáš u mňa, dobrý človek?"~"Nič
549 XII | sme na každý možný spôsob hľadeli Čechov medzi sebou roztrhať
550 XI | lieta na koni, jeho Česi hľadia chladným okom na hrnúcich
551 IV | hlasom, Milkovi strmo do očí hľadiac.~Milko chce hovoriť, ale
552 XI | opytovala.~"Čo tak na mňa hľadíš, duša moja," povie Milko, "
553 XIII | nezarmucuj." A po tvári ju hladkajúc, pokračuje: "Neľakaj sa
554 XVI | dni a tri noci, chce sa hladom umoriť - ale nie - chodí
555 XVI | starú za plece a hovoril: "Hľaďže! Ty ma musíš vyliečiť, ty
556 XI | ty taký," odpovie tichým hláskom dievča, "vidíš, že sa my
557 I | chcelo ísť domov, ač práve hlásnik už jedenástu hodinu odhlásil.~
558 IV | zemianstvo; mnoho je tam hláv šedivých, veľa fúzatých
559 XVI | prežehná sa, vezme horiacu hlavienku spod kozuba a ide von do
560 XIII | položí na čelo, akoby ju hlávka bolela a tak bolestne pozrie,
561 XII | Čechov medzi sebou roztrhať a hlavne Vladimíra s Komorovským.
562 XII | sa zišiel mestský úrad a hlavnejší páni so Žilinou držiaci
563 X | sa v ňom nesklame; zavolá hlavnejších vodcov k sebe, rozdáva rozkazy,
564 II | na konci a richtár proti hlavnému išpánovi zdola.~Všetko sa
565 IV | Dlhohorský a dakoľko z hlavných stoličných pánov radia sa
566 IX | veď sme sa už dávno s hlavným išpánom z neho tešili. Ale
567 IX | bránou, pozerá, pozerá, krúti hlavvu, zíde dolu, dá zabúchať
568 IV | ľudský, nikdy vetry takú hlbinu a výšinu nedočiahnu ako
569 IV | lietajú oblaky po nebi, hlboko-vysoko si podúvajú vetry; ale nikdy
570 I | bol zhodil. Zavzdychol z hlbokosti srdca svojho a začal sa
571 VI | Daj sa mu hotoviť, tým hlbšie padne u Jiskru."~"Ale, Komorovský,"
572 II | tej Žiline už dávno tak hlučne nebolo ako teraz.~Kráľ Matiáš
573 XV | snehobielej koži, ktoré ale medzi hmlou rannou a že sa ešte dobre
574 V | skala necíti ani hru, ani hnev, ona len dvíha zamračenú,
575 XVI | Ale páni nemajú trápenia i hnevajú sa, keď sa človek len o
576 XV | odpovedá druhý, "a tak sa hneval, keď ho pán preč odvolal."~
577 III | stať muselo; zemania sa naň hnevali, lebo si ich Pankrác nevážil
578 XVI | v dákomsi čarodejníckom hniezde. Vonká vietor zahvízdal,
579 XVI | obyčajne nazývali čertovým hniezdom a v nej bývala stará Marta,
580 VIII | oddychuje ako pred dakoľko hodinami.~A čože sa robí v dome Dlhohorského?
581 XIII | jeho. Tak to ide hodina za hodinou a Milko sa rozveseliť nemôže.
582 II | niet ani len kde hrachom hodiť. Odrazu všetko utíchne.
583 II | vôle božej sa oddávajúc, hodnosť kráľovskú na seba prijímame,
584 V | a onehdy, ako som sa od hodnoverných ľudí dozvedel, dajúc Szilágyiho
585 XIX | moravský hrad a mestečko pri Hodoníne.~Mohamed - sultán Mohamed
586 XI | si tak hersky vedie! S holou šablicou, v pravici zvesene
587 XVIII| On sa rozsrdí, povznesie holý svoj meč a zatne do šišaka
588 XV | behajú páni na koňoch s holými šabľami. Za truhlou ide
589 IV | Zahrajte mi, hudci, ako hora hučí,~bo sa moje srdce od
590 XVI | beží so zelinkou života horami-dolami, krivými cestami -~
591 II | zablyštia sa oči nespočetných hôrd východných. Dajte, nebožiatka,
592 VII | ľudia so zvesenou hlavou horekujú, bolestne vidiac, ako ich
593 V | pošvy a hoc aj ešte celý horel hnevom ako prvý blesk, ktorý
594 XVIII| počuť nemôže; len blesky horiace, len hromy hučiace, len
595 XVI | ktorú slabé svetlo na kozube horiacich triesok osvecuje, čierne
596 XIX | nich oboch vstúpi starec s horiacimi očami so šedivou hlavou;
597 XVI | stôl, prežehná sa, vezme horiacu hlavienku spod kozuba a
598 XIX | okolo krku, veľké čierne oko horké slzy vylieva i ruky vystiera
599 X | začne i on hovoriť a tak horlive pánom predstierať, až mu
600 X | neveril a syn jeho je známy horlivec strany kráľovskej.~Len Žilina
601 I | pri pohárikoch sedia a v horlivom rozhovore si čas krátia,
602 V | Strečno teraz, ako celá horná Uhorská od Prešporku až
603 XIV | pomyslenia, aby mohol na horné Považie uderiť. Dlhohorský
604 IV | skaly.~V Žiline sa schodí horný, v Trenčíne dolný vidiek.
605 V | Strečno stojí, až po hranice horúceho pekla čiaha, tak je pevné
606 IV | schytí sa zo sedaliska a horúci pohľad oka svojho vrhnúc
607 XI | dievčine, veselou tvárou, horúcim zrakom ju pozdraví; ona
608 XVII | zmenilo! Marienka leží v horúčke, volá na svojho milého,
609 XV | musela sedieť pri Márii, do horúčky upadnuvšej. Dlhohorský vo
610 XI | hľadajúce tiež prítulok na horúcom srdci milého svojho.~Dvere
611 XIV | bo je víno dobré a pán hospodár s ním negazduje. Iba Vladimír
612 IV | potom budú môcť podľa vôle hospodáriť v stolici. Teraz išli všetci
613 XIV | a vedúc ho popod ruku k hosťom, hovoril: "Pomyslite si,
614 VI | uctiť a učastovať vzácnych hosťov. Mnohí zo slávneho mestského
615 XI | živnosti. Starý Pankrác oddávna hotoval na Starom Hrade, čo je k
616 VIII | pokračuje: "Slávny zbor, hotoví sme síce všetko podstúpiť
617 VI | veľmi sa hotuje."~"Daj sa mu hotoviť, tým hlbšie padne u Jiskru."~"
618 II | videlo vašu statočnosť a hotovosť zastávať krajinu a úprimne
619 VI | čistite pušky, ostrite meče, hotovte skálie na múry, každý nech
620 X | Ondrejove, dakedy v Nitre hovorené, vyplnia?"~Milko stisol
621 XI | ostatný raz mne a matke hovorených. Vidíš, Vladimír pre mňa
622 VIII | pozerajúc v jedno miesto, hovori: "Veď hádam aj ty vieš,
623 X | všetkým na ich vodcu zle hovoriacim nadávajú a hrozia, a po
624 IV | ľudia i Milkovi i Márii hovorievali, že jeden na druhého veľmi
625 XVI | Tu máš zelinu života," hovorila, "pred Bartomilom ma k nej
626 XIII | naveky. Ver mi, že pravdu hovorím. Daj mu tvoju ruku a on
627 V | Jiskra!"~"O Poděbradovi hovoríte, bratríčko?" spýta sa Komorovský. "
628 XV | koník, čaká, kým sa otvoria, hrabe kopytom, potriasa hlavou,
629 II | preplnené, že niet ani len kde hrachom hodiť. Odrazu všetko utíchne.
630 XV | včera večer s nami na kocky hral."~"Veru pravdu máš," odpovedá
631 XIV | len po zámkoch, potom na hraniciach zámkov Komorovského a od
632 IV | hrať prestanú.~"Nuž či ho hráš!" zavolá zase prvý hlas.~"
633 IV | muzikanti hrajú; okolo nich si hŕba poskakuje. Vpravo stojí
634 II | tíši - vezme jeden papier z hŕby, ktorá pred ním leži, utrie
635 X | bude, ale ja si ťa musím z hrdla striasť, lebo by zo mňa
636 X | hrivou, so žltými nôžkami hrdo sa nesie pán Milko a tak
637 IV | odsekol mu Milko a na hrdom sivkovi odcválal prosto
638 X | hlavami hádžu, akoby svojou hrdosťou ukázať chceli, že sa v Milkovi
639 VI | ukazoval tomuto jednotlivé hriadky vzácnych toho času kvetín;
640 I | králikom?"~"Ale nelámže si, ty hriešna duša, na tom hlavu. Nuž
641 VII | Jiskrovi búri? Prišli na moju hriešnu dušu - a to ako prišli!
642 VI | príčiny? A akože prídeš, hriešny človek, k dačomu, keď inému
643 XIV | medzi nimi ako pomstiteľ nad hriešnymi dušami; začervenal sa, pery
644 IX | ho potľapkáva po krásnej hrive a vraví potichu: "Neboj
645 X | bielom koníku a s červenou hrivou, so žltými nôžkami hrdo
646 VIII | len neobzrie, ťažký meč mu hrká pri boku, dlhý šedivý fúz
647 II | notarius vstane, pomaly sa hrmot a krik tíši - vezme jeden
648 XVI | jednom kúte ležali staré hrnčeky a misky s nakladenými v
649 IV | Daj ty tomu pokoj. Čím hrniec navrie, tým páchne. Načože
650 XI | hľadia chladným okom na hrnúcich sa Trenčanov, ale tým pilnejšie
651 VI | ako sa to nevinne k tebe hrnuli a za teba dobre hrdlo nevykričali!
652 XV | jamy, a nebolo tam treba hrobárov, bo Žilinci vlastnými rukami
653 XV | starodávna ľudia svojim vodcom na hroboch stavávali.~Bolo to žiaľu
654 IX | odrazu vyvíjajú od východu hromady ozbrojencov. Váh je zakrytý
655 XVIII| Vladimírovou ako tristotisíc hromov, dych sa mu v prsiach zastavil -
656 XVIII| hlasom kuvika, durkaním hromu volajúc: "Hrom ti ukázal
657 IX | dobré slovo, napomínanie, hrozby a prosby sú ničím oproti
658 X | zle hovoriacim nadávajú a hrozia, a po začúchnutí týchto
659 II | zubami škrípuc a päsťami hroziac, odchádza a roztráca sa,
660 XI | vytrpela, že mi tento jeden deň hroznejší bol, ako ten dlhý čas, čo
661 VIII | nepohrdne. "Ale my sme za takú hroznú cenu Žilinu odkúpiť nechceli,"
662 XV | kríž nad jamou a prvý hodil hrsť čiernej zeme na truhlu.
663 V | svojimi, ale skala necíti ani hru, ani hnev, ona len dvíha
664 XVIII| hučí a povytrhúvané z nej hrudy rúbu Vladimírovi do hlavy.
665 VII | Sarišský zámok stali sa hrúzou pre okolie, lebo nik nevie
666 XVII | mojich, keď ho len počujem - hu - také mi je odporné, že
667 XVI | povesti roznášali; každá huba v tých horách bola počarená,
668 XI | dolu dolinami, strieľa a hubí zhora dobývačov - potom
669 XIV | na ľavý breh Váhu, všetko hubiac, čo sa ku Komorovskému priznáva;
670 X | neposlušnosť jeho úmysly hubila, radšej mlčal, aby zo zlého
671 X | noci, bez ustania musiš hubiť Komorovského."~"Hej, otec
672 IX | vyvolávali nepriateľom a hubiteľom svojich domov, svojich rodín.~
673 XVIII| blesky horiace, len hromy hučiace, len vetry tatranské okolo
674 III | popod jeho stenami a skalami hučiaceho Váhu a v tom zrkadle Váhu
675 VI | už prestaneš ľudí na ľudí huckať? Ak sa to Jiskra dozvie,
676 XV | tak zase vojsko s bubny a hudbou; naostatok ale celé mesto.
677 II | Srdce moje sa teší nad húfnym zhromaždením vaším a hlava
678 IV | gule k Dunaju, k Budínu. Húfy ľudstva sa všade ozbrojujú;
679 II | horami, zahučia, zašumia a hukot ich sa ozve, odraziac sa
680 IX | obklopujú celé mesto. Kriku a hukotu nieto konca-kraja.~V Žiline
681 IV | zakríči: "My o vlku a vlk za humny. Vitaj, bratko, vitaj! Pánboh
682 II | si nadávať do loptošov, huncútov, kujonov, zradcov - počuť
683 V | my zbierame vojsko proti Hunyadimu sa postaviť majúce. Matiáš
684 V | volá Pankrác.~"Meč a hrúza Hunyadimul" skríkne Jiskra, a všetci
685 VII | vaším ujcom odjakživa s Hunyadiovcami nedržali? Či ste vy nechodili
686 VII | za Matiáša na Viedeň?"~"S Hunyadiovcaml som držal - chodil som z
687 III | Pankrác mocnejši než všetci Hunyadiovci? Či poľský kráľ, potomok
688 II | palatín bol vždy oproti Hunyadiovcom; i my sme s Jiskrom proti
689 V | a spravodlivosti, keď sa Hunyadiovcovi a jeho strane vzpierate;
690 XV | to pána Vladimíra starý Hurtoš, čo sa ešte včera večer
691 XIX | Varnenčíka.~kalpak - vysoká husárska čiapka s kožušinovou obrubou.~
692 XI | mečom cestu a druhí ako divé husi dlhým radom za ním sa ponáhľajú.
693 V | v Čechách je proti nemu, husitská je s nim nespokojná, že
694 XI | ho vždy pridŕžal. Mnohé husitské rodiny české našli v Turci
695 IV | ako o dušu zaškripia na husliach, až sa to po celom meste
696 XV | vyloženej jamy. Hudba začala húsť temne a smutne, vojsko kľaklo
697 XI | je preplnený jeho ľudom a husté, večierkom a v noci po nebi
698 XVIII| dnes je noc tmavá, vietor hvízda ako valach, opiera sa o
699 XIV | večerom čakali. Sluha začne hvízdať a kričať: "Prievozníci,
700 XI | bojovníkov, guľky z pušiek hviždia, horúca voda sa leje a spredu
701 XVII | tom okamihu neodstrániš. Hybaj mi z domu, kým ťa pomsta
702 XV | po šedivej brade, ústa sa hýbali, akoby sa modlili, ruka
703 IV | priam ako richtára zočil, hybko skočil z koňa, poklonil
704 VI | to bolí, keď celá krajina hynie."~"Ale čo ste nám to už
705 VII | dievčatá plačú, že šuhajci hynú, deti nariekajú, keď ich
706 XVII | neobzrie, pozerajúc jedine na hynúce dieťa svoje. Zdá sa, že
707 XV | jeho bolo spadlo; pozerá na hynúcu nevinnosť, ktorú zahubil,
708 XIV | tvojom - a teraz neborká musí hynúť."~"Ondrej môj, Ondrej môj,"
709 II | Frankopanovského a iných iCillskej rodiny priateľov sa sám
710 VII | bojovať. Neopytujú sa oni: Kde ideme? Kde nás vedieš? Či dačo
711 VI | práve k pánu richtárovi idúc."~"Veľmi ma teší, pán Komorovský ,"
712 IX | zaberá mládenec popredku idúci, pozerá, vyťahuje sa v strmeňoch,
713 XVI | mládniky svojimi listmi a ihlicami prikryli a všetko svetlo
714 XII | pristali na Milkov návrh, ihneď chceli menovať vyslanstvo
715 V | či akoby sa chcel s ňou ihrať, a či akoby ju chcel podmaniť
716 V | poslúcha mocného Jiskru a je imaním pána Vladimíra, vodcu českého,
717 VI | smiechom povedal: "Ale my azda inaďalej priateľmi zostaneme."~"To
718 VIII | tom a inom spytuje a každý inakšiu odpoveď dáva, ako bola otázka,
719 I | by som nič. Ale ty? - Eh, inde tebe myseľ chodí - veď ja
720 VI | hriešny človek, k dačomu, keď inému nevezmeš? A práve preto,
721 VIII | Každý sa suseda o tom a inom spytuje a každý inakšiu
722 XIX | kráľa Mateja. Pre dvorské intrigy, že si robí nárok na uhorský
723 I | Ondrej, "keby to už dakto iný povedal, neriekol by som
724 II | rodu Frankopanovského a iných iCillskej rodiny priateľov
725 X | naprajúc sa, zase len za inými. Milkovi sa tiež zanechcelo
726 XIV | roznáša a ženičky si o ničom inšom nerozprávajú, iba o richtárovej
727 VIII | všetky šmikne až tak od iskier ligotajú, mladosi čistia
728 XVI | teší ako malé dieťa, tak iskrí očima, akoby v ohni na kozúbku
729 X | pánom predstierať, až mu oči iskria, že je len ten jediný možný
730 II | Garai, palatín, tiež to isté myslí. Vie on, že sú to
731 X | polož svojho priateľa, istého človeka na Zniev, ktorý
732 XV | zamračené, lebo je strašná istota najave, ža to Vladimírov
733 IV | teda vaše tušenie - hm - istotného nič nemáte?"~"Nie, však
734 IX | IX~Čo sila a moc na svete nedovedie,
735 XVI | čudne vyzeralo. Jej neveľká izbica bola ako Cigán dymom začadená,
736 XI | jedna neveľká, Milkovi známa izbička - ta on letí, ta sa on ponáhľa.
737 VII | zámku. Po dvore ďalej a po izbičkách sedia starí vojaci, Česi
738 XIV | šišak zo stola a zanechal izbu. Milko zostal sám, ale vskutku
739 IV | hospodáriť v stolici. Teraz išli všetci spolu na polovačku -
740 IX | jeden. "Po smrti hlavného išpána náš vodca."~"Pankrác?" ozvú
741 IX | sme sa už dávno s hlavným išpánom z neho tešili. Ale čože
742 II | a richtár proti hlavnému išpánovi zdola.~Všetko sa utíši,
743 XIX | sultán Mohamed II. Bujuk, t. j. Veľký (1451 - 1481). Dobyl
744 XIX | bitke pri Lučenci porazil Jan Jiskra Jána Hunyadiho.~fokoš -
745 XII | hľadajúc tohoto, ako Váh na jar snehom tatranským rozvodnený.
746 V | Ťažké mu bolo poručnícke jarmo ujcovo, dal ho zaprieť ako
747 XVIII| majú. Kedy-tedy zahorí to jasný blesk v tých oblakoch tak
748 XVI | tajomstvá vyšších mocí, ktoré sa javia v každom pohnutí človeka.
749 XI | vreštia, ľudstvo sa hýbe, jazda beží za Milkom prosto do
750 IV | pravej strane poskakujú a jazdci sa medzi sebou rozhovárajú.~"
751 XIV | šable rinčia pri bokoch jazdcov, kopytá dupocú a to dupotanie
752 II | loptoši, naničhodníci, jazerné miliónske strely, matere
753 VI | zapredá a že ženičky, bez čích jazýčkov nikde nič byť nemôže, Pán
754 XII | preberá nožičkami ako straka jazykom, keď na kole zarapoce, hádže
755 XIV | rozpráva o Vrankovi, čo jedenásť vlkov zabil, druhý o podnapitom
756 XVIII| ju na úteku nedohonili? Jedenásta je preč, dávno tu byť mohla.
757 I | domov, ač práve hlásnik už jedenástu hodinu odhlásil.~Odrazu
758 XVII | ani neobzrie, pozerajúc jedine na hynúce dieťa svoje. Zdá
759 XVII | očakávajú obaja, kedy Mária, ich jediné dieťa, dokoná. Medzitým
760 XVII | zostarel a keď príde k svojmu jedinému dieťaťu, plače nad ním,
761 X | svoju mienku, akoby ona bola jedinou pravdou; a páni tiež nepovažujú
762 V | trasie ako vetrom zbúrená jedľa. "Hore, Vladimír, hore Strečno!
763 VI | nosia na stôl najlepšie jedlá, bo pán neľutuje ani nákladku
764 XVI | pusto a tmavo. Nikdy tam jedle nepovytínali, tisícročné
765 XI | zemianstvo na jednej veci jednomyseľne pracuje, predsa nikto nepristúpi.
766 XI | Tak bol Turiec čerstvý, jednomyseľný, jeho statky a držania neboli
767 IX | Dlhohorský.~"Ach, a s ním padá i jednota naša," povie na to Milko. "
768 IX | Dlhohorský, pracujte na jednote krajiny, lebo padne za obeť
769 IV | všetko dobré očakával. Jednotlivci nech kričia; čo nás do toho?
770 III | vravíš, čože bude z nás jednotlivcov? Či my tiež nezhynieme,
771 VI | zastanúc, ukazoval tomuto jednotlivé hriadky vzácnych toho času
772 X | spojené sily a jeden zápal za jednotu môže spomôcť Uhorskej, môže
773 XVI | striga - nechcem počuť tvoje jedovaté slová, ktoré majú znivočiť
774 V | ligotá, že len milo. Rohy jeleňov, kože medveďov, na ktorých
775 XVI | svet. - Stará, daj mi dačo jesť!"~"Čože vám dám ja, úbohá
776 VIII | sebe nesie, vlasy sa mu ježia a zuby škrípu; bo kde by
777 XIV | tebe viacej ani Mária, ani Ježiš nepomôže; dobre je to pichnuté,
778 VI | večitý pokoj uzaviera a že jiskrovci o dakoľko dní Matiášovi
779 V | kráľovskej rozkaz všetkých jiskrovcov do Budína prehovoriť, kde
780 III | Pankrácovského; za časov Jiskrových bol ohniskom mnohých činov,
781 VII | lebo je Vladimír menom Jiskrovým za hlavného vodcu v Trenčíne
782 XIX | dolnom Dunaji v dnešnej Juhoslávii.~Mathias rex - (lat.) kráľ
783 X | predtým, ale je domom radosti, junáckej sily a víťazského zápalu.
784 VI | ohníky a hoci je aj chlap junácky, vo vojnách otužený a smelý,
785 XIX | spojenec kráľa Mateja. Kalinčiak sa tu odchyľuje od historickej
786 VII | sedia starí vojaci, Česi kališníci. Ich vlasť je pre nich stratená,
787 V | že sa prísne pridržiava kališníctva;pápež ho vytvoril z cirkvi,
788 XIX | brat Vladislava Varnenčíka.~kalpak - vysoká husárska čiapka
789 VIII | povetrí, vysoké biele pero na kalpaku sa zhýňa a dohora vstáva
790 IX | oceľové šišaky, uhorské kalpaky, dolomány vyšnurované a
791 XV | blúzni. Nepozná ani svoje kamarátky, ani otca, ani matku. Už
792 IV | inšieho tak zarazilo jeho kamarátov, že sa ho Ondrej spýtal:~"
793 VIII | potom zo Žiliny ani kameň na kameni nezostane.~"Čože ja za to
794 XV | potriasa hlavou, štrngá kantárom i strmeňmi, a keď sa ťažké
795 VIII | nikomu neverí, dnes postaví kapitána na daktorom zámku, a už
796 XIX | Ľudovíta I. Veľkého, syna Karola Róberta z Anjou, kráľa uhorského (
797 VI | ťa Pankrác len za svojho kastelána na Strečne považuje? Ale
798 V | ako na nás všetkých. Celá katolícka strana v Čechách je proti
799 XI | neho síce Žilinčania ako kavky, ale on metie okolo seba
800 IV | poslanci pápežskí zase začínajú kázať krížovú výpravu oproti neverným;
801 V | sám do Poľska chodili ku Kazimírovi, aby uhorskú korunu neprijal?
802 IX | hovoril otec s Milkom, dalo na každé slovo pozor, ale len kedy-tedy
803 XVI | vyšších mocí, ktoré sa javia v každom pohnutí človeka. Blázon!
804 VI | domec, pozorným ho robil na každú maličkosť a zavše hlavou
805 V | Starý Hrad odišiel."~"Ty kážeš, ja počúvam, ale akože skala,
806 IV | vbil, pevne, nepohnute, kdežto medzitým si kone na pravej
807 XIII | prichádzať; Marienka ho len kedy-netedy navštívi, nemôžuc ale nikdy
808 VIII | blýska, zubami škrípe a kedykoľvek na Strečno pozrie, do takej
809 XIX | Rákoš pri Pešti, kde bývali kedysi snemy pod holým nebom.~Strážnice -
810 VI | Komorovský," spýta sa Vladimír, "kedyže už prestaneš ľudí na ľudí
811 VII | trepú po hlavách železnými kiahnicami, ani hlasu, ani slova zo
812 XVII | prosí: "Mária! Vladimír kľačí pred tebou, čo toľko pretrpel
813 XIV | zdvihnutý prsteň na prst kládli, uzrela Milka - a slabosťou
814 XIV | Vladimírov na prst Márie kládol, neznať, akým spôsobom tento
815 IV | šable, čistia dolomány, kladú kučmy s perom na hlavy a "
816 XVII | všetko ma opúšťa, otec ma kľaje - a ja ťa nemôžem zabudnúť."
817 XV | húsť temne a smutne, vojsko kľaklo na koleno, kňaz urobil ešte
818 XV | daromné tvoje ustávania!" A kľakol si i pomodlil sa za jeho
819 V | chlapček -a vy ste sa mu klaňali, vy stará, slávou pokrytá
820 XVII | kormúti, hnevá sa a hrozí mi kláštorom!"~"Tebe, duša moja? Hahaha!
821 XII | celého Považia, akoby ju bola kliatba denného svetla zastihla.
822 XVIII| človek nazdal, že sa tam kliatby sto a tisícročné objímajú
823 XI | to nespomohlo, Vladimír kliesni svojim cestu a naozaj berie
824 XVIII| oblaky chcel ako ohnivý klinec pribiť na sklepenia nebeské.~
825 VIII | svoju pred vami do prachu klonil, ktorý nič iného, len srdce
826 II | zošedivená sa pokojne do hrobu kloniť bude, keď oko videlo vašu
827 XV | vojsko kľaklo na koleno, kňaz urobil ešte ostatný raz
828 XV | Za nimi kráčajú kňazi, za kňazmi Dlhohorský s pánmi a s paniami,
829 IV | krajine zabudnúť nemôže. I kňazom mnoho na tom záleží, aby
830 III | vyučovať, že nebudeš od každého kňažka odvislým ?"~"Otec môj, právo
831 XIII | ktorého tvár sa teraz stala knihou bolesti, v ktorej možno
832 IV | otcovských domov zameniť knihy zbrojou, lebo je treba,
833 XI | mu tak to pero na šišaku kníše. Bubny vreštia, ľudstvo
834 XII | celá krajina a my s ňou na kocke, ktorá, neviem, ako sa obráti.
835 XV | ešte včera večer s nami na kocky hral."~"Veru pravdu máš,"
836 VII | sníva, zakikiríka červený kohút nad ich hlavami, zabrinčí
837 XV | smutne, vojsko kľaklo na koleno, kňaz urobil ešte ostatný
838 VI | dolu dolinami ako orol, keď kolesá krúti a ločká a ločká pri
839 VI | lepšie nevedel sťa všetci Komorovskovci. Hahaha! Bolože sa mi onehdy
840 IX | ozbrojencov. Váh je zakrytý kompami a na nich sa prevážajú z
841 XIV | obyčajne prievozníci ľudí na kompe prevážajú; ale teraz ani
842 XIV | ide?" mrmlajúci. Odviazali kompu, odrazili ju tyčkami od
843 I | odsekne Milko, "môže sa komukoľvek čokoľvek páčiť, ale ja nič
844 XVII | lipe bude na teba osedlaný koň čakať. Sadni naňho a utekaj
845 XIV | svetle mesiaca ďalekú púť koná: budeš vedieť, ako je Milkovi.
846 IV | ako Jiskra vždy dôsledne konal, všetko dobré očakával.
847 V | neprisahali, že všetko v jeho mene konať budeme? Ha?! - No ale žiaden
848 V | palatínovi, pozdravenie! Vy konáte podľa práva a spravodlivosti,
849 IX | mesto. Kriku a hukotu nieto konca-kraja.~V Žiline zahučali zvony,
850 II | boku; úrad žilinský sedí na konci a richtár proti hlavnému
851 II | vypínajú vrchy velebné, ktorých končiare dočahujú do neba a zelená
852 XVI | Blázon! Tvoj švár sa jedným koncom na pravo, druhým naľavo
853 XI | XI~Týždeň sa chýli ku koncu. Zo Starého Hradu sa ustavične
854 IV | Šuhaj sklopí oči dolu. Konečne Mária prehovorí: "Veru ste
855 XIX | kučma - kožušinová čiapka.~kongregácia - župné zhromaždenie vo
856 IV | Onehdajší výjav, keď sme z kongregácie vychádzali, mi dákosi z
857 XV | čiernymi fáťolmi prikrytých koní ťahalo vysoký pohrebný voz,
858 IX | vraví potichu: "Neboj sa, koníček môj, veď sme už skoro v
859 XVI | zavolal: "Či už bude skoro koniec?"~"Dočkaj, len dočkaj. Vy
860 IV | sa ostroha hlboko do boku koňom zaryje a tieto sa vzpínajú
861 XV | nič nevidí, pustí kantár koňovi, tento letí pokojne, a len
862 IX | najväčších a najhustejších kôp nepriateľských, skáče ako
863 XV | nad telom Milkovým, taký kopenec, ako to za starodávna ľudia
864 XI | duch sa rúti do šabieľ a kopíj Turčanov, čo sa od poludňajšej
865 VIII | Kováči a nožiari kujú šable a kopije, až sa všetky šmikne až
866 VI | potom hovorí: "Kozol ťa kopol, že sa hneď tak pobúriš.
867 I | Ale veď som ich ja dakedy kopu vedel - a teraz mi ani jedna
868 IX | z pravého boku ustavične kopy silného mužstva. To je Pankrác
869 XIV | rinčia pri bokoch jazdcov, kopytá dupocú a to dupotanie sa
870 XV | čaká, kým sa otvoria, hrabe kopytom, potriasa hlavou, štrngá
871 XVII | že ma tvoja neprítomnosť kormúti, hnevá sa a hrozí mi kláštorom!"~"
872 II | Fridrich ale ju od času korunovania bratanca svojho vždycky
873 II | kráľovskej hneď po vyvolení kráľa korunovanie nasleduje; koruna ale slávnej
874 II | Dokiaľ je král Matiáš nie korunovaný, vždy sa domácich nepokojov
875 V | dal, súc zákonným dedičom koruny. Hunyadiovec je od Szilágyiho
876 II | milosrdenstva. - A Dunaj plače v koryte svojom. - Tam zase odhora
877 Inc | Zaspievalo vtáča na kosodrevine:~Čo komu súdené, veru ho
878 XVI | obrátiť, jej ruky boli len kosť a koža. I v jej chalupe
879 V | rozvešané, svedčia, že je tu nie kostol pokoja, ale svet vojny.~
880 I | zamútiť, ide s nami ráno do kostola na modlitbu. Začne sa ti
881 IV | neverným, ľud predsa poslúcha v kostoloch ich múdre rady a hrnie sa
882 VIII | v meste zostavšie sily. Kováči a nožiari kujú šable a kopije,
883 XVIII| zradu na ľudské plemeno kovali. I zhora i zdola sa valia
884 IV | Gajdujte, gajdičky, zo sivej kozičky,~čo sa utopila, keď vodičku
885 VI | pod nos a potom hovorí: "Kozol ťa kopol, že sa hneď tak
886 XVI | položila dakoľko triesok na kozub a keď sa zahoreli, pritiahla
887 XVI | vezme horiacu hlavienku spod kozuba a ide von do pitvorca. Otvorí
888 XVI | izby, ktorú slabé svetlo na kozube horiacich triesok osvecuje,
889 XVI | iskrí očima, akoby v ohni na kozúbku videl lietať priateľských
890 XVI | učadená izba, slabý oheň pod kozubom, pozor starej Marty, šialená
891 XVI | ju vzala, pritiahla ho ku kozubu, položila dakoľko triesok
892 XVI | nepreniklo až k samej zemi, lebo košaté stromy vyhnané zo zeme mládniky
893 V | krajina od Prešporku až po Košice len jedného pána, a to je
894 XI | prelomení; padol Vladár i Košút a mnoho inších pánov, cez
895 XI | Bacho s pánom Vladárom a Košútom odsekáva spojenie medzi
896 XVI | jej ruky boli len kosť a koža. I v jej chalupe všetko
897 V | len milo. Rohy jeleňov, kože medveďov, na ktorých sú
898 II | palatínovi, ten sa bojí o svoju kožu."~"Ako je, tak je, ale je
899 XIX | poľského (1370 - 1382).~kučma - kožušinová čiapka.~kongregácia - župné
900 XIX | vysoká husárska čiapka s kožušinovou obrubou.~Zniev - najstarší
901 XV | voňačky nesúcich. Za nimi kráčajú kňazi, za kňazmi Dlhohorský
902 XII | obidvoch sa dívať. Jeden kráčal náruživosťou zachvátený,
903 II | bude s požehnanou našou krajinou! - Pamätajme na Varnu a
904 II | zachovanie všetkých práv krajinských sľúbili, verným a milým
905 X | dobre neznám polohu druhých krajov, a ty to máš na päť prstoch.
906 VI | mladí." Nebolo široko-ďaleko krajšieho dievčaťa - a teraz? - Oheň
907 I | povedz, čo chceš s tým tvojím králikom?"~"Ale nelámže si, ty hriešna
908 XIV | srdca zapichnúť. - Hej, Kráľovič, Šimún, Biely! Sedlajte
909 IX | Žiliny, volám vás v mene kráľovom!"~Ale rozpustilý zástup
910 V | tvoje zmluvy, to sú tvoje kráľovské prísahy!"~"Kde si vzal ten
911 XIII | neprenasledoval ako všetkých kráľovských ?"~"Pravdu máte, otec môj!
912 XI | trenčianskym ľudstvom, s kráľovským zemianstvom a s vlastnými
913 V | zemanček ako druhý - a kde jeho kráľovstvo? Fridrich sa už dal korunovať -
914 IV | Mária stojí a pozerá na krásneho šuhaja. Šuhaj sklopí oči
915 IX | odpočinul, pán ho potľapkáva po krásnej hrive a vraví potichu: "
916 IV | stala k obloku, pozerala za krásnym šuhajom a jej srdce sa neslýchanou
917 VI | široko-ďaleko pre svoju krásu známe; možno by bolo o nich
918 I | horlivom rozhovore si čas krátia, takže ani jednému z očí
919 X | počuť nechce. Pankrác hovorí krátko, slová jeho iba pomstou
920 VIII | Pán richtár uzavrel zbor krátkou rečou, svojich k smelosti
921 XVII | strachu."~Vladimír mlčal za krátku chvíľku; čo myslel, to nevedno,
922 IV | široko-ďaleko oblaky za krátky čas nerozídu ako chýr ľudský,
923 XIV | ako druhý raz, bo sa čelo krčí, oko sťahuje a tvár sa skrivuje
924 XVI | a zjedol ho, napil sa z krčiažka vody a stúpil naprostred
925 I | chodia, povzbudzujúc ľud kresťanský k vojne oproti neverným.
926 IV | Krajina uhorská je múrom kresťanstva. Kňazi podpaľujú ľud k vojne
927 IV | ako sa mu páči, beda je kresťanstvu, beda je svätej viere. Krajina
928 V | ale časy prídu, keď sa mu krídla rozviažu a svet uvidí, že
929 II | rozpustilým zemanom, súc krikom sem zavolaní. Jiskra káže
930 II | dehonestationis, fiškálnu akciu, kriminálny proces!" - a kto by si to
931 XII | Komorovským držíš."~"Rany Kristove! Hádam pravdu hovoríš! Komorovský
932 XIX | skrýval, aby si jeden druhému krivdy svoje žalovali.~Na tom Milkovom
933 X | vojakov s Milkom prišlých krivým okom, mysliac, že ich tento
934 XVI | zelinkou života horami-dolami, krivými cestami -~
935 XV | urobil ešte ostatný raz križ svätý a celé zhromaždenie
936 XV | Mikuláša, na truhle ležali krížom preložené a venčekom obviazané
937 XVI | zadunelo, zablysklo sa krížom-krážom po nebi a Vladimír ako beží,
938 IV | pápežskí zase začínajú kázať krížovú výpravu oproti neverným;
939 XII | oka ne-zažmúril, chytrým krokom stúpa do svojho tábora.
940 XIV | oddávok, ani pohrebu, ani krstu bez obyčají otcovských.
941 XIII | vaše otcovské srdce tiež krvácať bude; a Marienka? Ja ju
942 XIX | vypila tri kvapky z jeho krvavého srdca."~ ~~ Poznámky:~Pater
943 XI | slobodné miesto, zodvihne krvavý meč dohora a ústami hýbe,
944 II | za zem vašu rodnú, lebo krvichtivý divoch nemá srdca ľudského,
945 XVI | odrazu, ani čo by všetka kry v žilách jeho zastala, uchytí
946 XV | položil do Starohradskej krypty ku svojim praotcom, ale
947 XIV | ľudia ľutujú Milka i Máriu a ktokoľvek na jedného alebo na druhého
948 XIV | pomedzi nimi ako človek, ktorému sa hneď dobre, hneď zle
949 XIV | čert raduje, keď duša, za ktorou mnoho rokov číhal, odrazu
950 V | počujem, i zo stolíc, nad ktorými vy vládnete. Čo myslíte?
951 XIX | poľského (1370 - 1382).~kučma - kožušinová čiapka.~kongregácia -
952 IV | čistia dolomány, kladú kučmy s perom na hlavy a "Zbohom,
953 IV | Pán Boh zná, čo ten zase kuje! Z jeho ľudí a prívržencov
954 II | kde-tu počuť sa ozývať: "Kujoni, loptoši, naničhodníci,
955 II | nadávať do loptošov, huncútov, kujonov, zradcov - počuť volať: "
956 VIII | zostavšie sily. Kováči a nožiari kujú šable a kopije, až sa všetky
957 IX | jeho a ťažký meč sa len tak kúpe v krvi Žilinčanov. Vladimír
958 IX | Popálené dediny ešte sa kúria, rozpŕchnutí ľudia plačú
959 XV | najave, ža to Vladimírov kúsok. I zavolal: "Nebudeš nikdy
960 V | rozkazuje človeka tohto na kusy rozsekať."~"Strečno inšieho
961 IX | ľudia na múroch a po svojich kútoch utiahnutí. Buchnú raz na
962 II | a to pánbohvie z akých kútov sveta pozbieraní ľudia.
963 XVIII| hrobe. - Váh hučí hlasom kuvika, durkaním hromu volajúc: "
964 XVI | ktorej som len tri malé kvapočky vpustila, daj ju tvojej
965 VI | hriadky vzácnych toho času kvetín; ukazoval mu ozdobný letný
966 XV | páni spustili truhlu do kvetmi vyloženej jamy. Hudba začala
967 XV | obviazané šable - od hlavy zas kvetová koruna. Okolo voza idú starci
968 XIV | čiernych vlasoch jej dodávajú kvetu a živosti. Na otázku otcovu,
969 I | vlásky ako havran - ty! - Kýmu čertu by sa to nepáčilo?"~"
970 X | iba pomstou a nenávisťou kypia, reči jeho sú len oheň a
971 IX | skala v rozbúrenom mori, kýva hlavou akoby z ľútosti a
972 VIII | Tento sa pokloní a Pankrác, kývnuc hlavou, vypovie:~"Dlhohorský,
973 I | sa ešte žiara z oblokov kyvoce a osvecuje tmavú noc.~Na
974 XI | červenými i bielymi šatkami kyvocú, až je to milá vec na to
975 II | nešťastné časy bojov medzi Ladislavom a Alžbetou!"~Utíchne, pozrie
976 XIX | Vladislavom a Alžbetou - Proti Ladislavovi Pohrobkovi pozvala šlachtická
977 XI | dobrými panciermi ozbrojených ľahká uhorská šablica tak ľahko
978 IX | obracajúcemu sa k panej a Márii ľahký zápal prelieta líce, zvlášte
979 II | slávnej Trenčianskej stolice v ľahkých uhorských šatách, pod zlatom
980 X | pristúpi k dievčaťu, chytí ho lahodne za bielučkú rúčku, pozrie
981 XVIII| sa duša i najsilnejšieho ľaká. A dnes je noc tmavá, vietor
982 II | nač by si to človek hlavu lámal, keď viem krem toho, že
983 X | že to len ty znáš mocných lámať?"~"Neviem, či môže, či nemôže;
984 VIII | obživuje. Chlapi si zase lámu hlavy, ako richtár na to
985 III | človek ukrivdenému stranu lapá.~"Dobre, že si tu, synko,"
986 XII | Vladimír, prudko ho za ruku lapiac.~"Ktorú Máriu?" spytuje
987 XVI | počula o čiernych očiach?" i lapil ju prudko za ruku.~"Ej,
988 I | pritom pri mamičke sa láskať, to je pre teba. Ale čo?
989 VI | pohráva, bývala bystrá ako lastovička, spievala si, ani sama nevediac
990 XVI | zraku." Potom mieša prstom ľavej ruky po jeho dlani, ukazuje
991 XVI | dosák zbitý stôl, okolo neho lavica, na ktorej sedela stará
992 XIX | očami so šedivou hlavou; ľavicou ju od neho, pravicou jeho
993 XVI | oslabol Vladimír a hodil sa na lavicu pri stole. Trápenie duše
994 II | vicišpáni a stoličný úrad po ľavom boku; úrad žilinský sedí
995 IV | Vnútorný hlas mi volá ,lď - a ja sa mu obrátiť nemôžem."~"
996 XI | hviždia, horúca voda sa leje a spredu Milko pichá koníka,
997 XVI | všelijaké horské zeliny pre lekárov, a to bola naša živnosť.
998 V | myslíte? Čo vaše zemianstvo na lepšej uzde nedržíte? - Matiáš
999 VIII | otcovské srdce.~Práve vtedy letel Vladimír von zo Žiliny na
1000 VI | kvetín; ukazoval mu ozdobný letný domec, pozorným ho robil
|