1251-fokos | forma-letny | lezal-nenah | nenaj-odraz | odrez-postr | posvi-rozpa | rozpi-tma | tmavu-vydal | vyder-zhovo | zhrdz-zupne
Cap.
1001 IX | Ale sotva to dopovedal, už ležal mŕtvy na zemi.~"Ale preboha,"
1002 XV | pohrebný voz, na ktorom ležala čierna, až k samej zemi
1003 II | papier z hŕby, ktorá pred ním leži, utrie si ústa, vykrúti
1004 IX | Márii ľahký zápal prelieta líce, zvlášte keď poslednej na
1005 I | tie čierne oči, tie bledé líčka, tie vlásky ako havran -
1006 VI | vedľa Márie, ktorá trošku líčko vyjasnila, milo sa usmieva,
1007 VI | úsmev tak chytro na jej líčku zahynul ako pamiatka po
1008 XVI | čarodejnica, znajúca ľudí liečiť, im porobiť, čerta vycitovať
1009 XVII | strežie nemocnú i podáva jej lieky.~Na druhý deň svitlo - svitla
1010 XVI | v ohni na kozúbku videl lietať priateľských duchov.~Marta
1011 XI | a ty, Pán Boh vie ako, lietaš medzi nepriateľmi - nič
1012 XVIII| liskot zbroje, blesk šišaka a ligot panciera, počuje štrnganie
1013 V | rozvešaná tak sa liskne, tak sa ligotá, že len milo. Rohy jeleňov,
1014 VIII | šmikne až tak od iskier ligotajú, mladosi čistia zhrdzavené
1015 V | prvými radcami našimi sa ligotajúci, mohol dakedy dom náš a
1016 IX | dolomány vyšnurované a panciere ligotavé; možno rozoznať, ako muž
1017 XVII | neďaleko tam pri starej lipe bude na teba osedlaný koň
1018 X | vás nadovšetko vážim a ako lipne duša moja na postave vašej,
1019 VII | sa. Ale Komorovský ľudí v Liptove tak zaobchádza, že sa nazdajú,
1020 XI | Komorovský bol hotový s Liptovom, všetko počúva jeho rozkazy.
1021 V | stenách rozvešaná tak sa liskne, tak sa ligotá, že len milo.
1022 XI | večierkom a v noci po nebi lisknúce sa ohne veštia záhubu a
1023 XVIII| nebi zahorí a Vladimír vidí liskot zbroje, blesk šišaka a ligot
1024 XIX | mocou tejto kráľovskej listiny... a všetkých, ktorých sa
1025 XVI | zo zeme mládniky svojimi listmi a ihlicami prikryli a všetko
1026 XIV | sa teší starý Pankrác nad listom zo Žiliny prišlým. Milko
1027 VI | potom ?"~"Nuž ty prešibaná líška, ako čo bys' ty to lepšie
1028 XIV | spieva nočné pesničky svojim ločkaním a hviezdy preberajú očami,
1029 VIII | čože sa to zase v tvojom lone robí? Pankrác mraští čelo,
1030 II | počuť sa ozývať: "Kujoni, loptoši, naničhodníci, jazerné miliónske
1031 II | valašky - počuť si nadávať do loptošov, huncútov, kujonov, zradcov -
1032 XIII | človek nepokazený, on ťa ľúbi na život a smrť, a nežiada
1033 IX | si pomyslím, ako mi pri lúčení hovoril: ,Pán brat Dlhohorský,
1034 XVI | vŕšku strigy tancovávali na Luciu, na druhom čerti zo zeme
1035 VIII | inakší, ako pri druhých ľuďdoch, bo Pankrác nikdy nebol
1036 VI | ako pamiatka po nemilých ľuďoch. Matka sa jej pýta: "Či
1037 IX | nemali, odkedy sa veľký Ľudovít na večnosť odobral."~"To
1038 VIII | my sme verili statočnosti ľudskej a urobeným zmluvám, spoliehali
1039 VII | pozri! Kdeže ste sa tej ľudskosti naučili? Akože sa vy opovažujete
1040 XVI | už všetka nádeja v pomoc ľudskú vyhynula a len potom sa
1041 XII | znať! Ty si sám Pankrác - a luháš opytujúc sa: Ktorú Máriu?!"~"
1042 XIII | slzíte, syn môj drahý?" ľútostivo povie Dlhohorský, lebo sa
1043 XVII | nevraví ako v Žiline; každý ľutuje jeho mladosť, jeho dobrotu,
1044 XIV | Vladimírovi. Všetci ľudia ľutujú Milka i Máriu a ktokoľvek
1045 XIX | prvá manželka Žigmunda Luxemburského. Žigmundova dcéra Alžbeta
1046 XVI | starý domec; strecha bola machom obrastená, steny sa k rozvaleniu
1047 VI | držia, poberieme zámky a majetky. - Ja, vidíš, tak má človek
1048 III | dávnych časov bol Starý Hrad majetnosťou slávneho rodu Pankrácovského;
1049 II | sveta pozbieraní ľudia. Ej, majmeže sa na pozore. Pán palatín
1050 IX | padne za obeť nepriateľom; majte starosť i o moje dietky,
1051 V | proti Hunyadimu sa postaviť majúce. Matiáš tiahne na Viedeň
1052 XIV | mnoho starostí na hlave majúcej. Milko sa smutne na nich
1053 XIV | bielych, dolu visiacich, majúci zlaté gombičky na dolománe
1054 XVI | oči zahynul a stará Marta mala pravdu. Ale páni nemajú
1055 VIII | samostatnosti svojho rodu, nikdy na mále nepristával a ako boli veľké
1056 XIII | Milkovej izbice von.~Vo svojej malej chyži sedí Marienka samojediná.
1057 IX | prečo to všetko - "~"Tí malicherníci," trasavým a trpkým hlasom
1058 IX | skoro samotný; len málo, máličko priateľov okolo neho zostalo,
1059 XI | lebo čože by robili v tak maličkom meste? - Milko dá na víťazstvo
1060 VI | pozorným ho robil na každú maličkosť a zavše hlavou pokyvoval,
1061 X | ďalej ísť nechce. Bolo za maličkú chvíľu mlčanie, lebo ani
1062 XVI | Tak je to - keď bol Milko maličký, nuž som mu hádala z dlane
1063 VIII | Veľa razy sa zapálila ako malina, veľa ráz rúčkami zalomila,
1064 IX | nestratili už ducha, vy málodušní, doteraz len ešte čiastku
1065 IX | čo vykonáme; ukážeme tým malodušným, že i bez nich dačo vyvedieme."~"
1066 XVI | starodávne hory, noha ľudská málokedy sa medzi ne dostane, len
1067 XIII | dome richtárovom sám a sám. Málokto sa opováži k nemu prichádzať;
1068 XIII | dozvedieť nemôžu, prečo je taký malomyseľný. Pravda, na ňom, starcovi,
1069 VIII | my slabí, že nás môžu s malou silou potlačiť? A keby i
1070 XII | a na tie pevné múry, no maľuje si v duši svojej mnoho obrazov,
1071 I | nezačiahne - pritom pri mamičke sa láskať, to je pre teba.
1072 VIII | rozpálenú tvár zakrýva, aby ju mamka nezbadala.~Zaklope volačo
1073 XIX | Ľudovíta Veľkého - Mária, prvá manželka Žigmunda Luxemburského.
1074 XIV | Strečna zámku, do stavu manželského vstúpiť, a ja, ako jeho
1075 XIV | začal hovoriť o svätom stave manželskom, ako je nie dobre byť človeku
1076 XVI | som Milka pre čierne oči a Mariene oči plačú za ním, jej duša
1077 VIII | ich domu, že žiadal ruku Marienkinu, sľubujúc šanovať Žilinu,
1078 VI | to - netreba pozerať do Marienkiných očí, lebo ani nevieš, ako
1079 XIV | oddavač stiahol prsteň z Máriinho prsta a strkol ho na prst
1080 IV | ak zavadzať? Nemôže oči Maríny Dlhohorského zniesť, nieto
1081 XV | horekovať: "Teda si tak márne zahynula, ty duša na Považí
1082 XVI | pod kozubom, pozor starej Marty, šialená radosť Vladimírova,
1083 II | jazerné miliónske strely, matere a centy, paromy a hromy!"~
1084 VII | čakať máme, po strelskej materi? Či to kedy statočný človek
1085 VII | vám to povedal, že proti Matiášavi? Hej, strojí sa ver' na
1086 VI | koreňa rozrúcať, bo každý Matiášov priateľ, ktorý nám do ruky
1087 X | neopovážia viacej stranu Matiášovu zanechávať.~Dlhohorský je
1088 VI | jeho dieťaťu stať mohlo. Matička beduje a chce sa hneď peknými
1089 XI | rečiach, ostatný raz mne a matke hovorených. Vidíš, Vladimír
1090 XVI | pozapchávané a len tu a tam mechúrom zalepené, bo v tých časoch
1091 XI | prosto do ohňa, prosto do mečov. Komorovský lieta na koni,
1092 V | milo. Rohy jeleňov, kože medveďov, na ktorých sú trúby a zbroje
1093 VI | richtárka, "takže sa len podľa mena známe."~Vladimír sa len
1094 X | rozkazovať? Veď si ty ešte menej ako my." A teraz, keď Milko
1095 VIII | tak nemôžeme slovo dané meniť, bo by nám tak ani nepriateľ
1096 XII | Milkov návrh, ihneď chceli menovať vyslanstvo ku Vladimírovi,
1097 XI | až mu len tak vyšnurovaná mentiečka v povetrí pláva, až sa mu
1098 XIX | Strážnice - moravský hrad a mestečko pri Hodoníne.~Mohamed -
1099 XVII | večer vyjdi preoblečená z mestskej brány; neďaleko tam pri
1100 VI | nech je hotový - zajtra na mestskom dome o desiatej zhromaždenie!"~
1101 XI | Žilinčania ako kavky, ale on metie okolo seba mečom a keď si
1102 VIII | povie na strane jeden mešťan, "náš richtár nás vždy prehováral,
1103 XIX | Zomrel r. 1456.~Szilágyi - Michal, ujec kráľa Mateja, ktorý
1104 X | Pankrác Pankráca zabíjať mieni. - Chlapče, sem daj ruku,
1105 I | mu povedali, čo chcú a čo mienia - ale títo sa len usmievajú.~"
1106 II | Fridrichovi vyzýva; ja teda mienim, aby sa slávne zemianstvo
1107 XII | znám a viem, ktorú Máriu mieniš; ale akože ti môže dač na
1108 XII | to neznám. Tak by bola mienka moja, aby sme na každý možný
1109 XI | Ach, ten len všade na mňa mieri, všade sa len na mne chce
1110 XVI | zastavuje prst na troch miestach, šomre dačo pod nos, trasie
1111 XVI | treba silného zraku." Potom mieša prstom ľavej ruky po jeho
1112 XVI | Vladimírova, tak sa spolu miešali, tak jedno ku druhému svedčalo,
1113 I | vyriekne Janko, "čo sa miešaš do reči? Keď na teba rad
1114 XI | neobzrie, prikladá rebríky a v mihu oka sa vyhodí na múry. Zhŕknu
1115 XIX | na Uhorsko. ~Komorovský - Mikuláš a Peter, poľskí šlachtici,
1116 VII | je slávny vodca, Jiskrov miláčik, Pankrácov vychovanec, on
1117 IV | priateľov a hádam i to, čo je milejšie človeku nad rodičov i priateľov!!~
1118 II | loptoši, naničhodníci, jazerné miliónske strely, matere a centy,
1119 XV | Milka. A keď jej povedal, že Milkovo ostatné slovo bolo "Mária!",
1120 III | pred mnohými rokmi matku Milkovu dal pre akýsi odpor do temnice
1121 XIV | Dlhohorský zbadal, že pri slovách Milkových, že na každý spôsob, hoc
1122 II | nemá srdca ľudského, nemá milosrdenstva. - A Dunaj plače v koryte
1123 IX | ním, ako šuhaj na sobáš s milou svojou. Pankrác sa mraští
1124 XIII | ženou, a možno ho ešte i milovať bude. Ja sa odstránim z
1125 XVII | Neopytuj sa ma, i otca milujem i teba, ale otec zakazuje,
1126 XI | ostatný anjel na šťastie milých a s ním vykročil i ostatný
1127 XII | napríklad, ti bude hádam milšie, bo si skrze neho ku Strečnu
1128 III | Váhu vidí aspoň tôňu svojej minulej slávy. Starý Hrad je teraz,
1129 XVI | kúte ležali staré hrnčeky a misky s nakladenými v nich zelinami;
1130 IX | skáče z miesta na miesto, miznú pred ním pluky nepriateľské
1131 XVI | opustená vdova. Keď som bola mladá, nemali sme s mužom z čoho
1132 IV | až tak hemží od ľudí; i mladé i staré by sa rado hneď
1133 X | sláva Milkovi!" a ľudu mladého i starého sa na rínku zíde,
1134 XI | Komorovského; škoda takej mladej krvi, že sa tak búri, že
1135 IX | dávali, nič nevykonáme. Mladý mladému hneď uverí, roveň k rovni
1136 IX | ani kraja.~Medzi mužmi a mládencami smutnými vyniká na koníku
1137 XVII | chytí Vladimíra a silou mládeneckou ho odstrčí od svojho dieťaťa. "
1138 IV | Dlhohorský až tak mladne, plno mládeže sa okolo neho vrtí a čo
1139 VII | im z očú vyzerá, lebo od mladi nemajúc kde hlavu skloniť,
1140 XIII | zvesuje hlavu a málo vraví, mladistvá sviežosť od dakoľko týždňov
1141 X | nechávam vediac, že vy v mladistvom zápale vašom viac urobíte
1142 X | odpúšťa vediac, že je to mladistvý zápal, ale zápal, ktorý
1143 IV | Žiliny.~Pán Dlhohorský až tak mladne, plno mládeže sa okolo neho
1144 XVI | košaté stromy vyhnané zo zeme mládniky svojimi listmi a ihlicami
1145 IX | Jedni vraveli: Ale my takého mladocha počúvať? Druhí hovorili:
1146 IX | jeho je veselo. Dlhohorský mladol od radosti, víta pánov,
1147 III | okolie si tiež vyprávalo o mladom pánovi, ktorý v Nitre školy
1148 VIII | tak od iskier ligotajú, mladosi čistia zhrdzavené a ostria
1149 XVII | Žiline; každý ľutuje jeho mladosť, jeho dobrotu, ale ešte
1150 I | ani čerta, veď ti to taký mladúch hoci do ohňa skočí. Komu
1151 X | prísnym pohľadom znať, aby mlčala. Mária sa odvrátila, začervenala
1152 X | Bolo za maličkú chvíľu mlčanie, lebo ani jeden, ani druhý
1153 I | a natrápi.~"No, čože tak mlčíte, chlapci?" zavolá naostatok
1154 XI | lebo sa ho vždy pridŕžal. Mnohé husitské rodiny české našli
1155 III | vkročí do domu, a už ti chce mnohoročnú prácu otcovu naruby obrátiť!
1156 III | lebo ľudia vravia, že pred mnohými rokmi matku Milkovu dal
1157 XVI | poznať tajomstvá vyšších mocí, ktoré sa javia v každom
1158 IX | Liptova a s Vladimírom z mocne ohradených zámkov ustavične
1159 XI | k Žiline, jeho vojsko je mocné, dobre ozbrojené, a on je
1160 V | Prešporku až do Košíc, poslúcha mocného Jiskru a je imaním pána
1161 III | tancovať musí, ako sa mu od mocnejších zahudie. Pán Pankrác bol
1162 VIII | ako čo by na ňom sedela mocnosť neobyčajná, nie ľudská.~
1163 X | nemôže, že to len ty znáš mocných lámať?"~"Neviem, či môže,
1164 X | obávajú, že Milko, zostanúc mocným, nebude lepší od otca; štvrtí
1165 I | Pokiaľ sa ti Pater noster modlí, ešte to len potiaľ išlo -
1166 XV | dietky pri ňom zložia rúčky a modlia sa za jeho dušu.~V dome
1167 XVI | Marta, preberajúc pátriky a modliac sa na večer.~Zaklepe dačo
1168 XV | ústa sa hýbali, akoby sa modlili, ruka sa dvíhala k nebu.
1169 I | na modlitbu. Začne sa ti modliť. Pokiaľ sa ti Pater noster
1170 II | neprichádza na pamäť sila Mohameda? Kto z vás nevie, že je
1171 II | rodinných ohľadov, krajinu pred Mohamedom zastávať a jej pomáhať nebudú.
1172 XVII | pekne víta i hovorí: "Milý moj, prečo odchodievaš zo Žiliny
1173 XVI | vedia už i hory i lesy o mojom nešťastí? Kdes' počula o
1174 XIX | mesto na brehu Čierneho mora. R. 1444 tam Turci porazili
1175 XIX | holým nebom.~Strážnice - moravský hrad a mestečko pri Hodoníne.~
1176 XVII | myšlienkach, paniu začína sen moriť, bo si dávno už neodpočinula;
1177 VII | vojska okolo Strečna ako vĺn morských. Páni sa opytujú, prečo
1178 VIII | osamotnená medzi vodami morskými, ktoré sa ju každý okamih
1179 II | rozoznal v tej trme-vrme, v tej motanine a pračke, v tom kriku a
1180 III | krvou a celý sa trasie. Môžbyť, že keby Milko jeho synom
1181 VIII | nezostane.~"Čože ja za to môžem, ak váš syn nepríde, možno
1182 XIII | Turkovi oproti sa postaviť môžucej, a tak ťa zanechať musím."~
1183 V | prvý blesk, ktorý sa na mračnom nebi o polnoci ukáže, predsa
1184 XVII | prsiach zostaraných zbierala; mrak zastrel čelo jeho a jeho
1185 XVIII| I zhora i zdola sa valia mrákavy také temné, ako nikdy. Kedy-tedy
1186 XIV | zamračený, ako obyčajne, ale tie mraky, čo sa na jeho čele rozprestreli,
1187 VIII | skočí z koňa, uviaže ho na mreže, obráti sa, na pánov ani
1188 IX | pevne a smelo."~"My žijeme a mrieme s tebou!" zahučali pozostalí
1189 IX | Žiliny vo meno božie.~Už mrká. Slnce zašlo pomaly za hory,
1190 XVII | a tam premýšľala, až sa mrkať začalo. Mária si len sedí
1191 XIV | Kto to tak neskoro ide?" mrmlajúci. Odviazali kompu, odrazili
1192 XV | obzeravší sluhovia nájdu tretie mŕtve telo pri samom Váhu; zodvihnú
1193 XV | Vladimír! To prisahám na mŕtvole Milkovej, ktorého som rád
1194 XI | inších pánov, cez ktorých mŕtvoly ako vietor preletel Vladimír
1195 XI | Dlhohorského, aby dal pochovať mŕtvych, zbroj z bojiska poodvážať,
1196 IX | pole sa krvou zalialo a mŕtvymi posypalo; ale nezvíťazil
1197 V | spojencami či živých, či mŕvych na každý možný -"~"Kalich
1198 XVII | teší, usmieva sa, ale sa i mrzí i hnevá, bo Mária ustavične
1199 V | budeme?"~"Brat náš," ozve sa mrzute Jiskra, "nech bude akokoľvek,
1200 VI | to, že sa neskúsený kráľ múdreho Jiskru nespýtal, čo o stave
1201 XVII | zelenom Považí, ktorým sa ale múdri smejú, sprostí o ne nedbajú,
1202 VI | roztrusujú, jedni chvália múdrosť pána Dlhohorského, lebo
1203 V | ňom. Čo by to tam toľko mudroval? Ja som dal slovo Poděbradovi,
1204 XVI | všetko trápenie; všetky muky do pŕs jeho a ony ho budú
1205 VI | ako si tam preoblečený mumlal: ,Či toho zemania za kráľa
1206 IX | bubny zahučia ako podzemné mumlanie, kone zarehotajú, vozy zavrždia
1207 XIX | je len vietor, to je len mumlot povetria ako obyčajne."
1208 XII | i Strečno mať, i nebudeš musieť sám na seba žalovať: Odstúp
1209 X | dne v noci, bez ustania musiš hubiť Komorovského."~"Hej,
1210 IV | šabieľ, že ich štrkotom skoro muziku preráža; všetky žily v ňom
1211 IX | ani konca ani kraja.~Medzi mužmi a mládencami smutnými vyniká
1212 XVI | bola mladá, nemali sme s mužom z čoho žiť, vystavali sme
1213 XVII | sebe a vraví obrátená k mužovi: "Čože robíš s tým dievčaťom?
1214 IX | žiaľu po celej stolici. Mužovia, bratia, otcovia prichádzajú
1215 IX | boku ustavične kopy silného mužstva. To je Pankrác zo Starého
1216 XI | a tak sa ta hýbe a potom mužstvo jeho o múry opreté, začne
1217 XVIII| od tej noci vstupujú do mysle jeho. Či Mária nebola vyzradená?
1218 XV | v duši mu je smutno, v mysli je tmavo, v hlave mu je
1219 VIII | obyčajným človekom; ustavične myslieval o veľkosti a samostatnosti
1220 XVII | pri Marienke i trpezlivou mysľou nesie kríž svoj, bo sa ho
1221 II | verte, jeden cit, jedna myšlienka, jedna voľa má nás všetkých
1222 XVIII| pohon naňho poslala. A na tú myšlienku sa zamraští, zaškrípe zubami,
1223 II | nechce, ba čo viac ešte, na nabádanie nepriateľov rodiny našej,
1224 VI | mešťania vládnu ešte pušky nabíjať a mečom rúbať! - Ďakujem
1225 VIII | kde dievča tých myšlienok nabralo, ako ono môže s takou istotou
1226 VI | všetko nerozpadne, čo on nabudoval? Kto chce do jeho šľakov
1227 IV | i vyvolili sa kapitáni a náčelníci.~Dom Dlhohorských sa až
1228 VII | ich ani vôľa ani láska a náchylnosť vlastná ani sem, ani ta,
1229 XVI | obrastená, steny sa k rozvaleniu nachyľovali, obloky boli handrami pozapchávané
1230 XII | sa už tí páni napozerali, načítali, namysleli, začali poriadkom
1231 XIII | zdá sa, že už privykla načúvať smutné reči, zdá sa, že
1232 XIV | budete mať hádam dosť sily i naďalej vytrvať."~"Nemôžem, otče
1233 X | ich vodcu zle hovoriacim nadávajú a hrozia, a po začúchnutí
1234 VI | si tam pred radným domom nadávali! A tie chúďatá, ako sa to
1235 II | fokoše a valašky - počuť si nadávať do loptošov, huncútov, kujonov,
1236 III | A či som ťa práve v tej nádeji nedal vyučovať, že nebudeš
1237 VIII | rozpálený i hnevom i sklamanou nádejou, že mu krv skoro cícerkom
1238 II | strana a Jiskrova sa začnú nadievať a preháňať po Žiline. "Vivat
1239 X | vysloviť mohli, ako si vás nadovšetko vážim a ako lipne duša moja
1240 XIX | spozoruje účinkovanie síl nadprirodzených; pochopí on šumenie povetria
1241 II | nepriateľov rodiny našej, nádvorníka Ladislava Garaiho, Mikuláša
1242 III | Pankrác, a syn Pankrácov nádvorníkom? A či som ťa práve v tej
1243 I | však si rád, že sme ti to nadštrkli. A čo sa stavíš, že by si
1244 XV | hrob, ale celý kopec sa nahádzal nad telom Milkovým, taký
1245 IX | náruživosti svojej, ktorá ho naháňa. Nešanuje teda nič, ani
1246 II | domu najbližší - veď sa nahľadíte."~"Hej, pán brat, nehovorte
1247 IV | rozpučí,"~zakričí dakto tak nahlas, že to celý rínok počuje
1248 IX | to sa všetko tak skoro a náhle stávalo, že nikto nevedel,
1249 XVI | šťastie."~"Nebuďže taký náhlivý, nebuď. Vidíš, tvoj rozum
1250 VI | pobúriť! Veď je to nie tak náhlo, ako sa nazdávate, Pankrác
1251 V | milosť kráľovská sa veľmi nahnevala na Jiskru a jeho prívržencov,
1252 VIII | ale sa nám predsa teraz nahodila príležitosť blízkeho vyslobodenia,
1253 XIV | atď. A keď sa už do chuti nahovoril, takto zakončil reč svoju: "
1254 XI | sa už dosť naradili, dosť nahovorili, otvoria sa brány a množstvo
1255 XI | potrebujúce, bo sa ľudstva toľko nahrnulo, že nieto ani dostatočnej
1256 VII | sa im o jeho priateľstve naj sladšie sníva, zakikiríka
1257 XV | lebo je strašná istota najave, ža to Vladimírov kúsok.
1258 II | s tým, kto je môjmu domu najbližší - veď sa nahľadíte."~"Hej,
1259 V | k tomu dakoľko vodcov z najbližších okolí; a predsa je na Strečne
1260 X | pozerá dovôkola, ako sa na najbohatšieho a najmocnejšieho pána v
1261 VII | nemyslite, lebo ma v dobrej vôli nájdete! Nuž či mne tiež onehdy
1262 I | Ondrej, veru ma v dobrej vôli nájdeš. Dajte teraz pokoj pletkám,
1263 XV | Ďalej sa obzeravší sluhovia nájdu tretie mŕtve telo pri samom
1264 IX | ako divý do najväčších a najhustejších kôp nepriateľských, skáče
1265 XV | truhlou ide zas dvanásť najkrajších dievčat žilinských, ovenčených
1266 XII | poslal? Ja toto držím za najlepší spôsob obom potrebám vyhovieť,
1267 VII | že sa nazdajú, že im je najlepším priateľom, a keď sa im o
1268 V | Fridrich nie je s ním v najlepšom priateľstve -hahaha! - Všetko
1269 IV | ozbrojujú; i starí i mladí a najmä chlapi pri chuti berú pušky,
1270 III | proti Fridrichovi, svojmu najmilostivejšiemu ochrancovi a priateľovi?"~"
1271 X | ako sa na najbohatšieho a najmocnejšieho pána v Trenčíne svedčí.
1272 IV | vyšli do paloty, kde boli najprednejší páni a mladí zhromaždení.~
1273 XIV | zná dobre, ako má človek najpríhodnejšie nôž do srdca zapichnúť. -
1274 VII | vychovanec, on sa bíjal s najprvšími víťazmi Uhorskej krajiny
1275 XVIII| noc tmavá, to sa duša i najsilnejšieho ľaká. A dnes je noc tmavá,
1276 X | myslí, čo srdce cíti, súc najsilnejším výrazom duše človeka.~Milkovi
1277 VIII | Milka volá, aby sa čím najskôr i s Trenčanmi do Žiliny
1278 VI | neobzerajte, veď vy veru najskorej vyhoríte! Či to ešte neviete,
1279 X | upadajú a nechávajú i tie najsvätejšie veci stáť len preto, že
1280 II | presvedčený, že je jeho najsvätejšou povinnosťou dbať na to,
1281 XIII | pozrie, že by sa jej i ten najtvrdší človek, zhliadnúc ju, opýtať
1282 IV | Komorovský a môj otec nezmýšľajú najúprimnejšie s vami a s kráľom. Ba nakoľko
1283 IX | druhej strany ako divý do najväčších a najhustejších kôp nepriateľských,
1284 XI | pracovať, lebo ver, že jej najväčšie nebezpečie hrozí."~"Nuž
1285 II | aby voľba kráľa vypadla k najväčšiemu osohu krajiny.~Radný dom
1286 XV | vidno, že ho smrť Milkova najväčšmi pohla; ale akože by aj nie?
1287 II | pána Jiskru, aby si, akožto najvyšší kapitán Trenčína a Lietavy,
1288 II | je ticho, Iba keď prišli najvyššie osoby do paloty, zahučalo
1289 XIX | rozhodnutie (spravidla najvyššieho súdu).~pri Lučenci Matiášovho
1290 V | krajiny gubernátorom a najvyššim vodcom vojenským? Ťažké
1291 XV | zahynula, ty duša na Považí najšľachetnejšia! Daromné boli tvoje obete,
1292 II | rukou vydobyť.~Oznamujeme, nakladáme a žiadame teda slávne stavy,
1293 XVI | staré hrnčeky a misky s nakladenými v nich zelinami; v kúte
1294 VI | jedlá, bo pán neľutuje ani nákladku ani ustávania, len aby mohol
1295 VII | moji poddaní. Toľko sa mi nakláňali, vybozkávali ma, ako čo
1296 IV | najúprimnejšie s vami a s kráľom. Ba nakoľko som vyrozumieť mohol, tešia
1297 XVI | koncom na pravo, druhým naľavo skrúca. Vidíš! Budeš šťastný,
1298 XII | Strečno neobmedzene tebe náležať bude. Urob to, Vladimír,
1299 XIII | žalosť našu. Dnešný deň náleží ešte nám, prežime ho vedno
1300 XVI | Vidíš, tvoj rozum sa daromne namáha poznať tajomstvá vyšších
1301 III | gubernátorovi? - Prečo je nie námestníkom mocný Jiskra? A po smrti
1302 I | keď sa celý týždeň v škole namoždí a natrápi.~"No, čože tak
1303 X | druhými vylieval, zatúži, namoždiac a naprajúc sa, zase len
1304 XII | páni napozerali, načítali, namysleli, začali poriadkom svoju
1305 II | ozývať: "Kujoni, loptoši, naničhodníci, jazerné miliónske strely,
1306 V | spolu k tomu: ,Musím tú naničhodnú zberbu vykoreniť, lebo nebude
1307 XVII | a nie Vladimíra; a keď naopak urobíš, Vladimír nevstane
1308 VIII | odkiaľ to moje dievča tento nápad vzalo?"~Zanechávajúceho
1309 XII | sa tiež neodťahuje, ale napáda Pankráca, kedy a ako môže.
1310 IX | nedával, zámky Vladimírove napádal a to sa všetko tak skoro
1311 IX | odtiaľ sme mali na Čechov napádať a hľa -"~"Netrať nádeju,
1312 VIII | pochopiť, ako to richtárovi napadlo Milkovým menom Pankrácovi
1313 VI | ohradená, odkiaľ ju najlepšie napadnúť; prenocujeme u Dlhohorského,
1314 XI | veľkou silou do Trenčína a napadol Turiec. Ale ani do Turca,
1315 V | vašou a pána Jiskru odoláme nápadom jeho. Počuli sme síce, že
1316 XIX | krajiny v čase nepriateľského nápadu.~decízia - rozhodnutie (
1317 II | pasie, pekne dušu pestuje a napája ju citom vrelým, životaplným;
1318 VIII | kapitán, "ale predsa veľkej nápasti neodolajú."~"Hľa, tak je
1319 X | Dosť sa už napracoval, napísal, navravel, navrtel a teraz
1320 XV | Pani richtárka sa tiež dosť naplakala. Dlhohorský jej rozpráva
1321 IX | oproti srdcu nenávisťou naplnenému. Dlho, dlho už stáli vojská
1322 XV | Žilinci vlastnými rukami naplnili jamu. Tak nie hrob, ale
1323 X | vedia chlapcom tak do očú napľuvať, že viacej cesty domov nenájdu."~"
1324 XVI | jeho bolo veľké, zmysly napnuté, telo od mnoho dní zomdlené;
1325 XVI | vám mám pomáhať?"~"Daj mi nápoja, aby som zabudol na všetko!" -~"
1326 X | nezahynie, bo ju on už má odkiaľ napomáhať; a tak čože mu chybí? Čože
1327 VIII | smelosti a vytrvanlivosti napomínajúc. Mešťania sa rozchádzajú
1328 X | vojska trenčianskeho, prosil, napomínal, radil a keď dakedy i neposlušnosť
1329 II | zadržuje a na všetky prosby a napomínania naše vydať nechce, ba čo
1330 IX | ľudská, takže dobré slovo, napomínanie, hrozby a prosby sú ničím
1331 XII | rex. A keď sa už tí páni napozerali, načítali, namysleli, začali
1332 X | samojediný v izbici. Dosť sa už napracoval, napísal, navravel, navrtel
1333 XI | ale, chvalabohu, šťastlive napracovalo. Na jeho čele si pyšne na
1334 X | vylieval, zatúži, namoždiac a naprajúc sa, zase len za inými. Milkovi
1335 II | vodcov. On bol pánu Matiášovi naproti až v Strážniciach, kde ho
1336 VII | Prešporok a blížil sa k Budínu. Narástlo toho vojska okolo Strečna
1337 VII | plačú, že šuhajci hynú, deti nariekajú, keď ich diví vojaci z domov
1338 XIX | dvorské intrigy, že si robí nárok na uhorský trón, dal ho
1339 III | mnohoročnú prácu otcovu naruby obrátiť! No a čo si si za
1340 XIV | smiech. Smiech je znakom jeho náruživého srdca, pýchy a pomstyžiadosti,
1341 XVII | milú svoju prudkejšie a náruživejšie, akoby objímal umierajúcu
1342 XIII | pokračoval ďalej: "Verte, že on náruživo miluje Máriu. On chce vybojovať
1343 XII | obidvoch sa dívať. Jeden kráčal náruživosťou zachvátený, druhý išiel
1344 XV | richtárovi, otvorí dvere a násilne do izby vstúpi.~Pravda,
1345 X | prešiel na kráľovu stranu následkom synovho prehovárania, tretí
1346 VIII | sa na svätosť prísahy a nasledovali sme naše vnútorné presvedčenie,
1347 II | vyvolení kráľa korunovanie nasleduje; koruna ale slávnej krajiny
1348 VIII | ísť nemohli, poddaní ich nasledujú, vozy so stravou idú za
1349 XIV | dnešný deň; a keď sa už dosť naspomínal i Evu i Sáru i Rebeku, začal
1350 XI | a Vladimírom.~Tak surma nastala všeobecná. Vladimír páli,
1351 VIII | vetrom popohýnané; v izbe nastalo ticho ako v hrobe. Dlhohorský,
1352 II | hlas nočných duchov, bo nastane deň, keď polmesiac s rozvlnenými
1353 III | za zlaté zámky v povetrí nastaval?"~"Slúžiť vlasti, viere
1354 VIII | Či sú oni tiež nie len nástroje vôle Jiskrovej? - Tak sa
1355 II | jednom kúte, kde je najviac natisnutého ľudu, dakto potichu povie: "
1356 II | že je Matiáš za kráľa len natisnutý. A čo? Či je Szilágyi celé
1357 I | týždeň v škole namoždí a natrápi.~"No, čože tak mlčíte, chlapci?"
1358 XV | pasujúceho. Skočí k nemu, natriasa ho, až otvorí oči, pohliadne
1359 XV | darmo ho druhí sluhovia natriasali a keď nič ďalej nepreriekol,
1360 III | školy chodiť, aby si sa naučil, ako treba žiť na svete."~"
1361 VII | Kdeže ste sa tej ľudskosti naučili? Akože sa vy opovažujete
1362 VIII | Že by Žilina nevydržala nával nepriateľský - nemyslím;
1363 VI | mi, kto Vladimíra na to naviedol? Či to nebolo dielo Komorovského?"~"
1364 IX | prišlo pod ruku, hubil a navnivoč obracal. Vladimír často
1365 XVII | začala sa hýbať, život sa navracal do jej slabých údov -~Od
1366 VIII | iste príde, naši sa z Rakús navrátia, a potom bude Žilina z pomoci
1367 VIII | i s Trenčanmi do Žiliny navrátil.~Pani richtárka sa s dcérkou
1368 IV | zase časy Jána Hunyadiho navrátili, na ktoré nikto v krajine
1369 VIII | stratenú česť a slávu krajiny navrátiť pomáhala, ale Boh nás privideI,
1370 X | už napracoval, napísal, navravel, navrtel a teraz zostal
1371 XII | slová, pristali na Milkov návrh, ihneď chceli menovať vyslanstvo
1372 IV | izbe; jeden to, druhý to navrhuje, jednému sa to, druhému
1373 IV | ty tomu pokoj. Čím hrniec navrie, tým páchne. Načože by ten
1374 X | napracoval, napísal, navravel, navrtel a teraz zostal sám ako prst;
1375 XIII | Marienka ho len kedy-netedy navštívi, nemôžuc ale nikdy odohnať
1376 IV | i môjho otca dakoľko ráz navštívili."~Milko pozerá na ňu prenikavo
1377 VII | Liptove tak zaobchádza, že sa nazdajú, že im je najlepším priateľom,
1378 XVIII| vytiahol z pošvy ťažký meč, nazdávajúc sa, že ho množstvo ľudu
1379 IV | tak vyrieklo, že sa šuhaj nazdával, že to "zbohom" zaznelo
1380 XV | hrobu. Už kopa ľudstva bola nazhromaždená okolo neho. Voz zastal,
1381 XIX | zhromaždenie zemianstva, nazvané tak podľa osady Rákoš pri
1382 II | človek, čo sa jej synom nazýva. Tamdolu tečie Dunaj, rieka
1383 XVI | túto chalupu ľudia obyčajne nazývali čertovým hniezdom a v nej
1384 V | vyznačený, medzi prvými radcami našimi sa ligotajúci, mohol dakedy
1385 XI | Mnohé husitské rodiny české našli v Turci priateľské prijatie
1386 XIII | Podumajme ešte teraz o našom nešťastí a potom zabudnime
1387 XII | hoc aj celú noc ani oka ne-zažmúril, chytrým krokom stúpa do
1388 XI | nepočúva, nič do ohľradu neberie, len si robí dlhým mečom
1389 V | Fridricha, teraz už ani do úvahy neberú. Azda ste nevideli v Strážniciach
1390 XI | lebo ver, že jej najväčšie nebezpečie hrozí."~"Nuž aké?" okom
1391 XIV | si aspoň dakoho so sebou, nebezpečno je človeku samému v noci
1392 I | neverným. A Matiáš? - Ten sa ti nebojí ani čerta, veď ti to taký
1393 XII | kráľ nikdy ešte s Turkami nebojoval. - My sa máme s Čechmi pokonať!
1394 IX | skáče ako šialený, bo on nebojuje len proti Pankrácovi, ale
1395 XI | jednomyseľný, jeho statky a držania neboli od nepriateľov spustošené,
1396 XIX | bývali kedysi snemy pod holým nebom.~Strážnice - moravský hrad
1397 XIV | v srdci tvojom - a teraz neborká musí hynúť."~"Ondrej môj,
1398 II | štítov šedivých skál a od nebosiahlych vrchov široko-ďaleko; riečky
1399 II | hôrd východných. Dajte, nebožiatka, dajte, čo máte, dajte život
1400 XV | vás, nechoďte ta, zaspalo nebožiatko, azda sa mu nemoc obráti."~"
1401 XV | modlili, ruka sa dvíhala k nebu. Ale potom prvý sa zohol,
1402 I | beztoho už dnes nič robiť nebudeme. Začni od kraja, Janko!"~"
1403 I | vám nebudem rozprávať, ak nebudete mlčať. No pst -: bol raz
1404 II | Mohamedom zastávať a jej pomáhať nebudú. A bohvie, čo sa to všetko
1405 XVI | ani smrť ani šťastie."~"Nebuďže taký náhlivý, nebuď. Vidíš,
1406 XVII | sa - veď si ty nikdy taký nebýval."~"Radšej mohla zahynúť,"
1407 V | Strečne ticho, že to nikdy tak nebývalo, keď sa na ňom takí slávni
1408 XVII | odchodievaš zo Žiliny a nebývaš tu pri svojej neveste, ačkoľvek
1409 XI | okolo Žiliny. Komorovský nečaká dlho, nemárni čas, ale sa
1410 XI | pod zbrojou. Komorovský nechal v zlosti Starý Hrad a prirazil
1411 XIV | Komorovského a od chotára oravského nechalo sa málo ľudstva na obranu.
1412 VI | spojený, ale čože, keď ho zase necháva a nikde mu nepomáha."~"Nemysliteže
1413 X | do náruživosti upadajú a nechávajú i tie najsvätejšie veci
1414 X | držíte, ja všetko na vás nechávam vediac, že vy v mladistvom
1415 VIII | hroznú cenu Žilinu odkúpiť nechceli," hovorí pani richtárka.~"
1416 IX | preberá, akoby sa mu ďalej ísť nechcelo, hádže, akoby sa mu dačo
1417 VII | držali. Synkovia panskí tiež nechcú byť horší od svojich otcov,
1418 XVII | zámkoch ho niet, do Žiliny nechodí, ľuďom sa neukazuje, Pán
1419 VII | že ku mne tiež veľkí páni nechodia, že som ja nie hoden, aby
1420 VII | Hunyadiovcami nedržali? Či ste vy nechodili z dediny do dediny zemanov
1421 XV | cestu, hovorí: "Prosím vás, nechoďte ta, zaspalo nebožiatko,
1422 IX | ste vy tu, a tak nám nič nechybí."~"A čože ja vám spomôžem?"~"
1423 VII | opovažujete sem prísť? Ej, nechže vás tu daktorý z Čechov
1424 V | starý, že ani len povesti nečiahajú do tých starožitných vekov,
1425 V | vlnami svojimi, ale skala necíti ani hru, ani hnev, ona len
1426 XV | Veru zaspala na večnosť." A nedajúc sa zastaviť richtárovi,
1427 IX | vypovedal Dlhohorský, "a čože si nedali rozkázať?"~"To veru nie!
1428 XI | pripravené.~Ale ani Vladimír nedáva na seba čakať. Predtým po
1429 VII | hlasu, ani slova zo seba nedávajúc. Tváre sú im dosekané, vlasy
1430 V | čo sa stalo. Prečo sa mi nedáš pomstiť nad nepriateľom
1431 XVII | múdri smejú, sprostí o ne nedbajú, ale obaja veria, že majú
1432 I | sa to nepáčilo?"~"Len si neder jazyk na daromnicu," odsekne
1433 XIII | sa nikto ešte tak veľmi nediví, ale nieto človeka, čo by
1434 VIII | privítali ho, ako mohli. - Nedlho sa ale bavil pri nich, lebo
1435 XII | Spýta sa teda: "A keď Žilinu nedobyješ?"~"Teda zahyniem pod jej
1436 IV | vetry takú hlbinu a výšinu nedočiahnu ako myseľ ľudská, dobrou
1437 XVII | sveta, kde nás ani vtáča nedohoní, ani vietor nenájde."~"Vstaň,
1438 XVIII| vyzradená? Či ju na úteku nedohonili? Jedenásta je preč, dávno
1439 I | sedieť za pecou, kde ťa guľka nedôjde a šabľa nezačiahne - pritom
1440 V | Brandýsa volám -"~Jiskra ešte nedopovedal a Komorovský už odstúpil
1441 XIX | výpravách (1448-1456). Za vlády nedospelého Ladislava Pohrobka bol od
1442 IX | IX~Čo sila a moc na svete nedovedie, to vykoná často nenávisť
1443 VIII | spojiť nechce, to mu pýcha nedovoľuje, od Jiskru celkom odpadnúť
1444 VI | sa Turci zdola do krajiny nedrú a tak či netreba čerstvé
1445 IV | jednou ani s druhou stránkou nedrží, obyčajne od obidvoch zanechaný
1446 V | zemianstvo na lepšej uzde nedržíte? - Matiáš prezradzuje mnoho
1447 XIV | ide pomaličky, bo ho pán nedurí, tak sa vidí, akoby i on
1448 XIV | dobré a pán hospodár s ním negazduje. Iba Vladimír chybí, nikto
1449 III | a sám cisár Fridrich sa nehanbí s Pankrácom v pokoji žiť.
1450 VI | že by sa žiaden kráľ zaň nehanbil. - Ale žarty stranou. Vidíš,
1451 XI | utekal? Či by si sa zaňho nehanbila? Či mi neveríš, že som ja
1452 XVI | mňa, dobrý človek?"~"Nič nehľadám - pokoj hľadám. Kto tu býva ?"~"
1453 X | nezradil a sa otcovi do náručia nehodil."~"Ach, prosím ťa, nevrav
1454 VII | daktorého času s nikým nič nehovorí, oko jeho temno na jednu
1455 XVII | ani slova -"~A Vladimír nehovoril ani slova, ale objal milú
1456 XIX | zašlé časy. Ale vetrík ľuďom nehudie, on hudie sám sebe, on plače
1457 V | svojimi hlavnými vodcami nehýbe, ale ani zemianstvo s ním
1458 IV | mnohí zo zemianstva preto nehýbu, že Jiskra s Pankrácom nové
1459 XI | by na vás žiaden smútok v neistej budúcnosti! - Ondrej, potichu
1460 IV | tento stav medzi istotou a neistotou vonkoncom nepáči - "~"A
1461 II | začnú. Jedným slovom, my nejdeme na Viedeň. Pán palatín vyvolil
1462 IV | nikdy bojovať nebude."~"A vy nejdete s vašimi priateľmi na vojnu?"
1463 III | Otec môj," odpovie Milko, "nejdú moje žiadosti až tak ďaleko.
1464 V | žiaden Pankrác proti Jiskrovi nejedná - no, ale ja nikomu na cti
1465 X | izba zarinčí, poznať, že nekuje najlepšie veci. Ale mu to
1466 I | tým tvojím králikom?"~"Ale nelámže si, ty hriešna duša, na
1467 XIV | zažalostí Milko," "nebuď taký neľútostivý, znáš, prečo som to urobiť
1468 VI | najlepšie jedlá, bo pán neľutuje ani nákladku ani ustávania,
1469 XVI | Marta mala pravdu. Ale páni nemajú trápenia i hnevajú sa, keď
1470 XI | Komorovský nečaká dlho, nemárni čas, ale sa hneď pustí do
1471 VII | Jiskrovi poslovia ho nútia čas nemárniť, Žilinu dobýjať, pokiaľ
1472 XII | ako čo by mu bolo súdené nemať ani pokoja, ani oddychu.~
1473 XIX | švagra Fridricha III., cisára nemeckého. Korunu Turecký získal Matej
1474 XVII | oko moje v náručí vraha."~"Nemenuj ho, otče, tak," ozve sa
1475 VI | dozvie, že s ním úprimne nemieniš, čo potom ?"~"Nuž ty prešibaná
1476 VI | pán richtár, i mne je to nemilé, že oddávna už jeden druhého
1477 VI | oddávna už jeden druhého tak nemilobohu tlčieme."~"Hej," odpovie
1478 IX | zavolajú hlasy, "že nás tak nemilosrdne chce od vás odlúčiť."~"To
1479 XIII | žiaden človek tak úprimne nemiloval vaše dieťa, a to oddávna,
1480 XVI | lásku jeho, ona umiera a nemiluje Vladimíra." Po slovách týchto
1481 VI | zahynul ako pamiatka po nemilých ľuďoch. Matka sa jej pýta: "
1482 Inc | Čo komu súdené, veru ho neminie.~
1483 IX | Došli i ostatní, ale už nemlčali tak ako predtým, už sa im
1484 IX | západu zdola prichádzajú nemo a tmavo zástupy, a to sú
1485 XV | zaspalo nebožiatko, azda sa mu nemoc obráti."~"Zaspala nevesta
1486 XVII | Vladimír sa hýbe a strežie nemocnú i podáva jej lieky.~Na druhý
1487 I | hádam ešte na dobrú noc nemodlíte?"~"Nuž a ty čo sám mlčíš? -
1488 XV | smutný je dom richtárov. Pani nemohla ani na pohreb Milkov odísť,
1489 IX | kroku predpísanému, nič mu nemohlo uhovieť, ktovie, či to jeho
1490 IV | kde duša k duši hovorí v nemote svojej zrozumiteľným hlasom.
1491 VI | ani tak, ako my, pocítiť nemôžete, ako nás to bolí, keď celá
1492 XII | pokoj uzavrieť. Prvé je nemožné a druhé je ťažké, lebo sú
1493 XII | verí tomu hlasu, jeho myseľ nemožnosti nepozná. Zastane na pustom
1494 XI | odtiahnuť museli, a hoc aj nemuseli, teda sa im predsa lepšie
1495 XI | Ani sa veru za mňa hanbiť nemusíš."~"Keď si ty taký," odpovie
1496 XV | Dlhohorský vo svojom žiali už ani nemyslí na vojnu a Matiáša kráľa,
1497 VIII | nevydržala nával nepriateľský - nemyslím; lebo pokiaľ ramená naše
1498 VII | mne dakto uponížil? To si nemyslite, lebo ma v dobrej vôli nájdete!
1499 VI | necháva a nikde mu nepomáha."~"Nemysliteže tak zle o Jiskrovi - ani
1500 IX | drahý."~"Nenáhliteže tak, nenáhlite, pán brat," povie jeden
1501 IX | sa ďalej, čas je drahý."~"Nenáhliteže tak, nenáhlite, pán brat,"
1502 VI | čo všetko nenavymýšľajú a nenahovoria. Ale v dome richtárovom
|