1251-fokos | forma-letny | lezal-nenah | nenaj-odraz | odrez-postr | posvi-rozpa | rozpi-tma | tmavu-vydal | vyder-zhovo | zhrdz-zupne
Cap.
1503 XVII | vtáča nedohoní, ani vietor nenájde."~"Vstaň, preboha, vstaň."~"
1504 X | napľuvať, že viacej cesty domov nenájdu."~"A či Turiec pevne s tebou
1505 XI | seba a vidí, že ho nikto nenasleduje. Dosť on volá, aby šli za
1506 XIII | to nenávidí, a tak bude nenávidieť i Komorovského, robiac to,
1507 IX | neplačte, bo vám plač viacej nenavráti vašich otcov, bratov a synov;
1508 VI | Pán Boh vie, čo všetko nenavymýšľajú a nenahovoria. Ale v dome
1509 IV | to už dávno, a dákosi nás nenavštivujete."~"Môj otec -~"Znám ho,
1510 VIII | nám ju iste zaseknú? Prečo nenecháme pánov pánmi byť, pokiaľ
1511 V | ma zem na svojom chrbte nenosí, ak si ruky moje v tvojej
1512 XII | Pankrácových statkov, že Strečno neobmedzene tebe náležať bude. Urob
1513 V | výmienkou poslušnosti a neobmedzenej poddanosti dostal. Vladimír
1514 VIII | Milka, že sa on k otcovi neobráti a zostane nám verným?"~"
1515 VIII | ja ho ani dobre neznám, neobrážajte ma. Všetky vaše pomsty sú
1516 VIII | by na ňom sedela mocnosť neobyčajná, nie ľudská.~
1517 X | opierajúcich, vyzerá duch neobyčajný. Starý Pankrác sa obzrie,
1518 VI | povinnosť káže."~"Nože sa len neobzerajte, veď vy veru najskorej vyhoríte!
1519 VIII | premýšľa, ako mohla Mária tak neočakávane i otca i mesto z nesnádok
1520 VII | rozchádzajú a Vladimír sa od nich neodberá, sedí pri stole samojediný,
1521 XII | odrazu stalo? Milko zo Žiliny neodchádza a smutný je. S pánom richtárom
1522 XVII | preboha, vstaň."~"Nevstanem, neoddýchnem si, nepustím ťa skorej,
1523 XVII | nevstane od tvojich nôh, neodíde z mesta tohoto, kým neprídu
1524 VII | lebo akože tu stojím, živý neodídete."~"Len ho pozri! Kdeže ste
1525 IX | pred skazou, čo nám ešte neodňali."~"Poďme domov, poďme domov!"
1526 XIII | potom spojené, nikto nám neodolá, a sily naše bezpečne pošleme
1527 VIII | ale predsa veľkej nápasti neodolajú."~"Hľa, tak je to," vraví
1528 V | povedám, a nič nám ešte neodolalo."~"Na to sa nemáme spúšťať.
1529 XVI | na čo im ona nikdy pomoci neodoprela. Ona zas často prichádzala
1530 VIII | človek cudzí, skorej od neho neodpadne ako vlastný syn? - Preletelo
1531 IX | nás azda nikto od kráľa neodpadol, a predsa sa tlčiete. Vivat
1532 XVII | sen moriť, bo si dávno už neodpočinula; len Vladimír sa hýbe a
1533 X | poctivý starec; ani len slovom neodporuje Milkovi, iba keď tento dovráva,
1534 IX | tamtá na syna - ale páni nič neodpovedajú, mlčia, plecami stískajú
1535 XV | tak radi videli?" A nič neodpovedajúc, rozkazuje hrob kopať na
1536 XVI | mám robiť!"~A stará nič neodpovediac, vstala z kúta, vzala z
1537 XVII | hadovi, ak sa v tom okamihu neodstrániš. Hybaj mi z domu, kým ťa
1538 IV | zaligotala v oku, bo dievča neodťahovalo rúčku svoju od neho, ale
1539 XII | rozvodnený. A Komorovský sa tiež neodťahuje, ale napáda Pankráca, kedy
1540 I | keby si sa len toľko ráz neopakúval; ale, Ondrej, Ondrej, veru
1541 XVI | hôr nespálil, žiaden sa neopovážil tam dobytok pásavať. Keď
1542 XIV | čo ma celý svet opustí, neopustím Matiáša a vlasť!"~Vladimír
1543 XVII | viac otca, či Vladimíra ?"~"Neopytuj sa ma, i otca milujem i
1544 XVII | nikto nežiada, nikto sa naň neopytuje. Dlhohorský zatopil celú
1545 VII | či tam za toho bojovať. Neopytujú sa oni: Kde ideme? Kde nás
1546 IX | smútia, že im nič na svete neostalo.~"Neplačte, milí moji,"
1547 VII | dobýjať, pokiaľ sa celkom neozbrojí, pokiaľ mu Pankrác vojenskú
1548 XVII | keď ho ty pohľadom svojím neožiariš."~"Verím ti, milý môj. Oh,
1549 XII | posiaľ držíme, že sme posiaľ nepadli. Ale prečože sa teraz verejne
1550 VII | Mária! - Hrom a strely, nepadne Žilina, ak ty budeš moja! -
1551 XVI | čerta vycitovať atď. Ľudia nepamätajú, odkedy v horách bývala,
1552 VIII | Neboj sa, dieťa moje, a neplač. Boh nás neopustí."~Vtom
1553 I | šuhaja na tróne?"~"No len nepleť, prosím ťa pekne," ozve
1554 XIII | roztržitá, že ani nevidí, ani nepočuje, čo sa okolo nej robí. Vtom
1555 XVII | dala, keby ho nikdy viacej nepočula. Len ty si potešenie moje."~"
1556 II | toho nič nebude. Či ste nepočuli, aké sa chýry roznášajú?
1557 VIII | rozpráva, že sa Pankrác nikomu nepoddal za svojho života. Vtom pozrie
1558 XIII | lebo keď sa ty sama na to nepodvolíš, nikto ťa siliť nemôže;
1559 VIII | obráti sa, na pánov ani nepohliadnuc, k Dlhohorskému. Tento sa
1560 XIV | pery sa mu zatriasli i nepohliadol na Máriu, ale hodil zrakom
1561 IX | Vladimíra k útoku, ale nič ho nepohlo ku kroku predpísanému, nič
1562 XVIII| prisahá, že sa ani z miesta nepohne, bo nech zahynie, keď je
1563 IV | ju do zeme vbil, pevne, nepohnute, kdežto medzitým si kone
1564 VIII | keď Marienka láskou jeho nepohrdne. "Ale my sme za takú hroznú
1565 XIV | po celých Tatrách čisté, nepokazené, staroslovenské obyčaje;
1566 XIII | Vladimír?"~"Vladimír je človek nepokazený, on ťa ľúbi na život a smrť,
1567 XIII | či myslíte, že by ste tým nepokazili všetko, že by ste tam viac
1568 XVIII| živlov a či tá ťažkosť pánova nepokojí, bo je Vladimír celý v oceli
1569 XI | púšti vyrastená. Zdá sa, že nepokojne dakoho čaká, lebo sa odstránila
1570 II | korunovaný, vždy sa domácich nepokojov obávať máme, od západu Fridrich,
1571 XII | reťaz a s kráľom sa nikdy nepokonajú. Páni moji, dajte rady,
1572 VI | zase necháva a nikde mu nepomáha."~"Nemysliteže tak zle o
1573 XIV | viacej ani Mária, ani Ježiš nepomôže; dobre je to pichnuté, pochváli
1574 IX | ctím slzy vaše, ale tie nám nepomôžu. Poďme len ďalej, lebo je
1575 XI | uhorská šablica tak ľahko neporaní, nepretne tak ľahko železný
1576 XVI | dávali bojac sa, aby im neporobila, čo obyčajne chlapci tým
1577 IV | všetku silu von zo stolice neposielali. Z dakoľko krátkych slov
1578 IX | Ale rozpustilý zástup neposlúchol: "Domov, domov, brániť ženu
1579 X | napomínal, radil a keď dakedy i neposlušnosť jeho úmysly hubila, radšej
1580 XI | pre seba toľkého dostatku nepotrebuje, lebo keď sa do zámku dakoľko
1581 X | jedinou pravdou; a páni tiež nepovažujú svoje ustanovenie viacej
1582 VI | Ale čo ste nám to už dávno nepovedali? Istotne viem, že by vaše
1583 IX | býva, keď vodcovia nikomu nepovedia, čo chcú. Čo začínajú? Ich
1584 VIII | Žiline." Vtom sa skrútne, nepovediac ani slova, vyjde z izby,
1585 VI | usmeje, pokloní sa a nič nepovie.~Nato odviedli Komorovského
1586 I | o mne? - Ja ti síce nič nepoviem, ale uvidíš!"~"Ani ti povedať
1587 X | aby zo zlého ešte horšie nepovstalo, vediac, že ľudia, keď sa
1588 XVI | a tmavo. Nikdy tam jedle nepovytínali, tisícročné buky sa samy
1589 XII | jej vysokú vežu. Ale on nepozerá len na tú vysokú vežu a
1590 XVI | nepozerali do čiernych očí?"~"Ja nepozeral? - Prekliata hodina, keď
1591 XVI | pomoci. Veď ste vy hádam nepozerali do čiernych očí?"~"Ja nepozeral? -
1592 XV | v Žiline Milkovho sivka nepoznal? V dome všetko tvrdo spí,
1593 XV | dobre nerozvidnilo, dobre nepoznať. Letí koník prosto na rínok,
1594 IV | Matiášovi žiadnej pomoci nepošlú; tí dvaja neviem z akej
1595 XI | si to ani nemyslel, ani nepredstavoval, že si ten mladý Milko tak
1596 VIII | sa do zajtra za Pankráca neprehlásiš, beda tebe, beda Žiline."
1597 IX | lebo Pankrác nikdy bitku neprehral, a Vladimír nedbá, čo priam
1598 XIV | si koňa, lebo inak dobre neprejdeme." Milkovi sa to síce nepáči,
1599 II | kraje vlasti našej depce, neprekročí tieto ozrutné vrchovce.
1600 VIII | chce - ale otec zostane nepremoženým, pokiaľ žiť bude, nech si
1601 XIII | i vás i nás sám váš otec neprenasledoval ako všetkých kráľovských ?"~"
1602 XVI | slniečko božie skoro nikdy nepreniklo až k samej zemi, lebo košaté
1603 XVI | ktorej svetlo božie nikdy neprenikne. Marta zatvorí dvere, pozrie
1604 XV | natriasali a keď nič ďalej nepreriekol, zdalo sa, že sa aspoň dotiaľ
1605 VIII | medzi nimi, mestský dom je neprestajne plný.~Minulo sa viacej dní
1606 XIII | XIII~Ako začal, tak neprestal byť smutný pán richtár žilinský.
1607 XII | XII~Už sa to hádam nikdy neprestane búriť na tom Považí. Druhý
1608 XIV | teda ticho.~Len v Žiline neprestáva byť živo. Páni a panie prichádzajú
1609 XI | šablica tak ľahko neporaní, nepretne tak ľahko železný odev,
1610 VI | ho Fridrich istotne nikdy neprevládal, keby sme sa mu vzopreli
1611 X | Komorovského a nikto ho neprevýši, ako jeho otca nikto neprevýšil."~"
1612 X | neprevýši, ako jeho otca nikto neprevýšil."~"Teda mi nechaj Trenčín.
1613 XVII | statočnému človekovi, hoc aj nepriateľovi; ale Dlhohorský hoc aj zahynie
1614 IX | miesto, miznú pred ním pluky nepriateľské ako tôňa, lebo on jeden
1615 XIX | na obranu krajiny v čase nepriateľského nápadu.~decízia - rozhodnutie (
1616 VIII | predsa sa môže človek z nepriateľskej pasce vytiahnuť."~Dlhohorský
1617 XII | bojovných šatách oblečený k nepriateľskému táboru. Koník preberá nožičkami
1618 VII | ruky, postriekané svojou a nepriateľskou krvou, vidia sa byť železné.
1619 VIII | Žilina nevydržala nával nepriateľský - nemyslím; lebo pokiaľ
1620 XVII | neodíde z mesta tohoto, kým neprídu nepriatelia a mu pätou nerozmrvia
1621 VIII | naše? Mesto naše je slabé, neprihotované, lebo mládež jeho išla krv
1622 V | Kazimírovi, aby uhorskú korunu neprijal? Či to celý svet nevie,
1623 V | akokoľvek, ja sa ani sem, ani ta nepripojím. Od koľko rokov sa tu sami
1624 II | Sily pol sveta vedú na nepripravenú, roztrhanú, roztratenú krajinu,
1625 V | ja? Či sme obaja Jiskrovi neprisahali, že všetko v jeho mene konať
1626 X | Komorovskému i Vladimírovi!"~"Ja neprisahám, otec, lebo som si beztoho
1627 XII | spomôžené. A keď Vladimír na nič nepristane, to poručeno Bohu; kráľovi
1628 VIII | svojho rodu, nikdy na mále nepristával a ako boli veľké jeho žiadosti,
1629 XI | predsa nikto nepristúpi. Nepristúpil ani Komorovský. Dosť sa
1630 XVII | otcovi rozprávam, že ma tvoja neprítomnosť kormúti, hnevá sa a hrozí
1631 VII | dvaja vyslanci zo Strečna neprišli povedať, že sa Žilina proti
1632 XIV | otcovských. Pánom ani na um neprišlo hanbiť sa za staré zvyky
1633 X | slobodnejšie vedie, už viac neprosí ako predtým, ale rozkazuje,
1634 IX | ochránené, a nikto sa na ne nepustí, keď Vladimíra všetci spolu
1635 XVII | Nevstanem, neoddýchnem si, nepustím ťa skorej, kým nesľúbiš,
1636 XIII | žiadne rodinné záväzky ho nepútajú k zemi našej; nie je teda
1637 IX | častejšie na ľavý. Nikoho sa nepýtal, len pálil, čo popadol,
1638 X | predtým, ale rozkazuje, neradí, ale vyslovuje svoju mienku,
1639 XII | prečože sa teraz verejne neradíme, prečože sme sa teraz tuná
1640 II | povýšením jeho. - A prečo by sa neradovala? Hej, vie to každý dobre,
1641 X | odvrátila, začervenala sa a nič nerieknuc, sadla si k obloku, i smútila,
1642 I | to už dakto iný povedal, neriekol by som nič. Ale ty? - Eh,
1643 V | akoby si z celého sveta nič nerobila, pozerá na vlny Váhu, akoby
1644 IX | zeme vyrástli.~Ešte sa ani nerozbrieždilo a len tam ďaleko, ďaleko
1645 IV | široko-ďaleko oblaky za krátky čas nerozídu ako chýr ľudský, nikdy vetry
1646 XVII | neprídu nepriatelia a mu pätou nerozmrvia hlavu, ako tvoj otec hovoril.
1647 II | ako vám, aby sa to ďalej neroznieslo, že je pán palatín s volením
1648 VI | jeho smrti, či sa to všetko nerozpadne, čo on nabudoval? Kto chce
1649 II | vyvolenému kráľovi. Kto sa z vás nerozpamätá na Varnu? Kto nie na časy
1650 XIV | ženičky si o ničom inšom nerozprávajú, iba o richtárovej Marienke,
1651 I | mi povedz, čo chceš, ja nerozumiem ani slova."~"Ach, veď ti
1652 XV | rannou a že sa ešte dobre nerozvidnilo, dobre nepoznať. Letí koník
1653 III | ak ju svet do tých čias nerozšklbe?"~"Otec môj," odpovie Milko, "
1654 VI | má, lebo za to nám nikto neručí, že Fridrich Matiáša nezbije -
1655 III | zeman?"~"Otec môj drahý, nerúhaj sa kráľovi vôľou národa
1656 II | ale vás prosím, poriadok nerušte, lebo -"~Túto hádku spozoroval
1657 I | teraz mi ani jedna na um neschodí. Počkajte len troška." A
1658 X | chceli, že sa v Milkovi nesklamali a že veru mu verní zostali,
1659 X | a sľúbi mu, že sa v ňom nesklame; zavolá hlavnejších vodcov
1660 XII | doložením, že sa to len neskorej stať môže a že teraz on
1661 I | človek doma robiť o tak neskorom čase; a beztoho je sobota,
1662 XVII | nepustím ťa skorej, kým nesľúbiš, že zanecháš otca i matku -"~"
1663 XVI | zavolal: "Stará! Môj švár nesľubuje ani smrť ani šťastie."~"
1664 IV | krásnym šuhajom a jej srdce sa neslýchanou túžbou zvieralo.~Po brehu
1665 X | zboku, trebárs trebárs bol nesmelý, takú mal silu, takú mal
1666 IX | vojenských?"~"Tomu sa ukázať nesmiem."~"Neverte vy to, ten túži
1667 XIII | až do mojej smrti -"~"Vy nesmiete odísť z Považia. A či myslíte,
1668 III | neuznávam, ty ho uznávať nesmieš. Preukážem ja svetu, že
1669 VIII | neočakávane i otca i mesto z nesnádok vytiahnuť, krúti hlavou,
1670 XI | obliehaní Žiliny, o ničom sa mu nesnívalo, iba o jej znivočení. Teraz
1671 X | že ľudia, keď sa im dačo nespáči, hneď do náruživosti upadajú
1672 VIII | Obe dobre z nôh od strachu nespadli, ale skoro sa spamätajúc,
1673 XV | obzrie, vidí - a dobre z koňa nespadne. Kôň zastal, pán jeho zbledol,
1674 XV | len pán richtár je hore; nespal celú noc, či pre trápenia
1675 XVI | triesku z terchovských hôr nespálil, žiaden sa neopovážil tam
1676 II | zastane a zablyštia sa oči nespočetných hôrd východných. Dajte,
1677 XIX | Nezažili za života šťastia, nespojil ich spolu ani život ani
1678 XIX | nej odstraňuje i volá: "Nespojili ste sa za života, nezídete
1679 V | nemu, husitská je s nim nespokojná, že sa prísne pridržiava
1680 XVII | hodinu viac a viac, a nič jej nespomáha.~Už starý Dlhohorský zúfa,
1681 I | sám v sebe, ale ani jeden nespomína, že by už bolo treba ísť
1682 XI | proti postavili. Ale nič to nespomohlo, Vladimír kliesni svojim
1683 XI | vyjasní, bo sa teší, že ho nespozorovali - ach, a rád sa on díva
1684 XV | divadlo. Dlhohorský ich ani nespozoruje, a oni sa neopovážia rušiť
1685 VII | robia, ľudstvo sa do dedín nesprace, a predsa nevie, načo ho
1686 III | to nikdy nechcem a nikdy nespravím -"~"Zaslúžim, nezaslúžim,"
1687 VI | neskúsený kráľ múdreho Jiskru nespýtal, čo o stave krajiny myslí?
1688 II | aby sa zmätky v krajine nestali, čím skorej ozbrojenou rukou
1689 X | preto, že sa im po vôli nestalo. Ale teraz? Teraz si Milko
1690 IX | Ondrej, len ma trápi tá nestálosť, nevytrvalosť a nesvornosť
1691 IV | porúbe, nuž čo potom? -"~"Ej, nestar' sa ty o to. O tom potom!
1692 VII | stranu pozerá, o vojsko sa nestará, celé noci ani oka nezažmúri,
1693 XI | moja, nič sa neboj, nič sa nestaraj, Milkovi sa nič nestane.
1694 VI | richtárovom sa o jazyky ľudské nestarajú. Pani domová behá okolo
1695 XIV | lepšie páči," a ďalej sa oň nestaral.~Hostia sa potom zabrali
1696 V | Pankrác nesmie byť neverným, nestatočným, žiaden Pank -"~"Hrom a
1697 XVIII| nezradila? Či sa len tak k nemu nestavala, aby ho zahubiť mohla? Môže
1698 XI | nebezpečenstvo hrozí."~"Nestrachuj sa, dieťa moje! Pokiaľ Milko
1699 IX | dokola a zavolá: "Či ste nestratili už ducha, vy málodušní,
1700 XI | pohybuje, lebo sa nikto nestrojí, ako predtým, nepriateľa
1701 II | tak prevráva Váh, také sa nesú hlasy po zelenom Považí.~
1702 XV | čiernych plášťoch, v rukách nesúc čiernymi stužkami obviazané
1703 IV | Prosím vás, pán richtár, nesúďte pred časom. Jiskra sám bol
1704 XIV | Pankrácovej vidiac, že ho k tomu nesvedomitosť a prehováranie Komorovského,
1705 IX | nestálosť, nevytrvalosť a nesvornosť naša. No ale keď tí nevedeli
1706 IX | zástup tratí a sa do záhuby nesvornosťou rúti, i ozve sa k nemu:
1707 VII | čakajú, čo im pán rozkáže, neťahá ich ani vôľa ani láska a
1708 V | dal slovo Matiášovi, a neťahám ho nazad. Keď oni svoje
1709 VI | Máriu tento príchod veľmi neteší; Vladimír zas sa obzrie,
1710 IX | Čechov napádať a hľa -"~"Netrať nádeju, Milko, bude to ešte
1711 IX | to ešte všetko dobre."~"Netratím, drahý Ondrej, len ma trápi
1712 VIII | už začíajú byť mešťania netrpezliví, ale pánu richtárovi stojí
1713 IX | Vladimír pod múrmi volá, kričí netrpezlivo, rád by odrazu všetko zdrúzgať
1714 XI | ozbrojené, a on je taký netrpezlivý, taký nespokojný, že hoc
1715 XVI | na dlaň. Vladimír sa stal netrpezlivým a zavolal: "Či už bude skoro
1716 V | mnoho ducha, žiaden odpor netrpí, a onehdy, ako som sa od
1717 XI | Milko, "veď som ti hádam neublížil? Ani sa veru za mňa hanbiť
1718 XIV | hlavu ovesuje. Ale koník to neuhádne, bo on nevie čítať tajomstvá
1719 XIV | hlavu ako hadovi. Hahaha! Neujdeš ty viac z Považia. Ten môj
1720 IV | ešte sa žiaden v Žiline neukázal. On, Komorovský, Pankrác
1721 XVII | Žiliny nechodí, ľuďom sa neukazuje, Pán Boh vie, čo robí, čo
1722 V | ruky moje v tvojej krvi neumyjem! Preukáž mi, že to istotne
1723 VI | žeby sme dáko obaja do jamy neupadli. Ale, bratko, čože teraz?
1724 XVI | ju, skryli zuby, aby ich neuriekla.~Ale stará Marta vskutku
1725 IV | nemohli, čo potom!"~"To Jiskra neurobí - najviac ak by sa od našich
1726 XVII | nezanechávaš? Či Vladimír neurobil všetko z ľúbosti k tebe?"~"
1727 XIII | siliť nemôže; ale keď to neurobíš, padne alebo Považie, alebo
1728 VIII | jeho bola spokojná, ani sa neusmieval, ani nezamračil, a len potom,
1729 XII | ste tam nič nemali."~"Nič neutratil? A znáš ty Máriu?" pýtal
1730 XII | myslím, že ste v Žiline nič neutratili, lebo ste tam nič nemali."~"
1731 III | Pankrác vypovie, "ja ho neuznávam, ty ho uznávať nesmieš.
1732 III | hnevali, lebo si ich Pankrác nevážil mysliac, že nač by sa mal
1733 IV | uhorskej vlasti než k nemu za nevďak vykladal a nás prepadol,
1734 XVII | pomsta nebeská ešte zničiť nevedela, teda vystupuje jednou nohou
1735 IX | nesvornosť naša. No ale keď tí nevedeli vydržať a neznali si uctiť
1736 IX | ticho ako krásna panna, nevediaca, že je utešená, hoc jej
1737 XVII | krátku chvíľku; čo myslel, to nevedno, to nepočuť, to nevidieť,
1738 IX | ľudstvo potom často robí z nevedomosti proti ich úmyslom.~Opýtaš
1739 X | nikdy deliť nezvykol, nikomu neveril a syn jeho je známy horlivec
1740 IX | keď vy povedáte."~"A mne neveríte?" opýta sa so smiechom Dlhohorský, "
1741 XI | sa zaňho nehanbila? Či mi neveríš, že som ja i tam vždy na
1742 XV | nemoc obráti."~"Zaspala nevesta moja? Hahaha," zakričí Vladimír. "
1743 XVII | a nebývaš tu pri svojej neveste, ačkoľvek keď otcovi rozprávam,
1744 II | chcete. To si ja ani do päty nevezmem," hovorí jeden odchádzajúci.~
1745 VI | človek, k dačomu, keď inému nevezmeš? A práve preto, vidíš, je
1746 XII | akoby ťa viacej nič na svete neviazalo. Spojenie s Komorovským,
1747 XIV | hlavu, oko sa mu roziskrilo nevídaným ohňom a prsia hlas vydali: "
1748 XI | poli žilinskom nič inšieho nevídať, len ľudí a ľudí. V meste
1749 XVII | nevedno, to nepočuť, to nevidieť, lebo je už tma, až sa naostatok
1750 XI | Žiliny skazu odvracajúc, nevidíš, že mne od Vladimíra nebezpečenstvo
1751 VI | A tie chúďatá, ako sa to nevinne k tebe hrnuli a za teba
1752 XV | spadlo; pozerá na hynúcu nevinnosť, ktorú zahubil, jej slová
1753 XII | dedín zohrieva a biedou nevinných ochladzuje; ale to nezná
1754 IV | čo povinnosť káže. Ja ako nevládny starec už len doma zostať
1755 VIII | dosť pevné? Či my už nič nevládzeme, čo sme starí?"~"Veď sú
1756 X | nehodil."~"Ach, prosím ťa, nevrav také smutné reči. Milko
1757 XVII | sa o Milkovi nikde toľko nevraví ako v Žiline; každý ľutuje
1758 XIII | Nevravteže, Milko môj, nevravte také reči, lebo ja viem,
1759 XIII | sa za veci nám sväté."~"Nevravteže, Milko môj, nevravte také
1760 XVII | Vstaň, preboha, vstaň."~"Nevstanem, neoddýchnem si, nepustím
1761 VIII | výjav s Pankrácom z hlavy nevychádza. Matka premýšľa, ako mohla
1762 VIII | druhej pripojí. Že by Žilina nevydržala nával nepriateľský - nemyslím;
1763 VIII | keby i tak bolo, naše mesto nevydrží, a tak sa musíme poddať."~"
1764 X | lebo hoc aj si i krv moja, nevyjdeš živý z tejto izby. Chlapče,
1765 XI | meste je dosť sily, že nič nevykoná, že by ich potom mohli Turčania
1766 IX | plukmi a vy zahyniete, nič nevykonajúc. Vaše dediny budú ochránené,
1767 IX | Pankrác, ani Vladimír nič nevykonal, obaja sa po svojich panstvách
1768 XIII | zanechávali, keď by ste tým nič nevykonali a len seba, ju i nás všetkých
1769 IX | viacej hodín a nič inšieho sa nevykonalo, len že jedna i druhá stránka
1770 VI | hrnuli a za teba dobre hrdlo nevykričali! A predsa nikto nevedel,
1771 XIII | možno vyplniť, a keď sa nevyplní, Vladimír je hotový vo svojom
1772 X | Bolo by zle, keby sa nevyplnili; ale i ty veríš, že sa i
1773 XV | nedal smrti premôcť, kým nevypovedal, ako obaja zo sveta zišli.~
1774 XIII | možno čítať to, čo slovo nevypovie, čo reč nevysloví; ale i
1775 VIII | smiech, lebo mu oči dobre nevyskočia a líca mu dobre nezhoria
1776 XIII | slovo nevypovie, čo reč nevysloví; ale i jeden i druhý mlčí
1777 XIX | stojí na pravom brehu Váhu nevysoký síce, ale pekný, okrúhly
1778 XIV | až do rána, kým ho ľudia nevytiahli; tretí rozkladá o barborášovi,
1779 IX | len ma trápi tá nestálosť, nevytrvalosť a nesvornosť naša. No ale
1780 II | decisii! Či vás zo tri razy nevyvolávali?"~"Ja," odpovie tretí, "
1781 XVI | Ale stará Marta vskutku nevyzerala ako druhí ľudia. Jej nízka
1782 XII | dvoch, aby sa pozornosť nevzbudila; a keď už boli všetci pohromade
1783 VIII | Pankrác, "zahynul? Ak ho nevzkriesiš," - a v tom sa mu reč zasekla.
1784 XIII | keď sa všetýkmi silami nevzoprieme. Marienka moja! Veľká je
1785 II | obzrite sa, veď vám nikto nezabraňuje, ale vás prosím, poriadok
1786 XVII | nešťastia, ktoré sa minuli, ale nezabúdajú na Milka, o ktorom sa mnoho
1787 V | Milkovi otcovských zámkov nezachcelo -"~"Čuš mi, čuš mi, ty čierny
1788 I | ťa guľka nedôjde a šabľa nezačiahne - pritom pri mamičke sa
1789 XII | ukázali pri Žiline, ale nič nezačínajúc, iba robia slobodný priechod
1790 I | čo?" povie na to Milko, "nezadierajte sa jeden do druhého - ja
1791 VII | pokiaľ mu Pankrác vojenskú nezahrá, a potom aby sa ponáhľal
1792 X | Matiáša kráľa v Trenčíne nezahynie, bo ju on už má odkiaľ napomáhať;
1793 VIII | vravieť, čo sa im páči, na tom nezáleží nič; len jedno je pravda,
1794 VIII | ani sa neusmieval, ani nezamračil, a len potom, keď sa všetko
1795 XVII | Hahaha, nedá? A ty ho tiež nezanechávaš? Či Vladimír neurobil všetko
1796 VIII | sa, či my nás samých tým nezapredáme? - Nie - Milko je náš telom
1797 XIII | sa, srdce moje, neľakaj a nezarmucuj." A po tvári ju hladkajúc,
1798 XVII | ozve sa Mária, "on to nezaslúžil, ty si krem toho privolil
1799 III | nespravím -"~"Zaslúžim, nezaslúžim," rozkríkne sa otec, "už
1800 XIII | sa nad Milkom Pankrácom nezastavil, bo i on zvesuje hlavu a
1801 XIX | smutná trávička rastie. Nezažili za života šťastia, nespojil
1802 VII | nestará, celé noci ani oka nezažmúri, celé dni sa po horách a
1803 VIII | tvár zakrýva, aby ju mamka nezbadala.~Zaklope volačo na dvere
1804 VI | neručí, že Fridrich Matiáša nezbije - a potom čo začať?"~"Ale
1805 VI | Odkialže začneme? Času nám nezbýva -"~"Obzrieme si trochu Žilinu,
1806 VIII | mestom, všetko kričí, kým ho nezhliadne, a keď ho zazrie, čuší a
1807 VIII | nevyskočia a líca mu dobre nezhoria od ohňa. Medzitým vykrúti
1808 I | Milko," veď som sa s ňou nezhováral."~"Tu ho máš! My sa zhovárame
1809 XII | istotne i Mária zahynie."~"Nezhynie, nesmie zhynúť! Na to prisahá
1810 XIX | Nespojili ste sa za života, nezídete sa ani po smrti, lebo si
1811 VIII | To by človeku ani na um nezišlo, a predsa sa môže človek
1812 IX | naša," povie na to Milko. "Nezľaknite sa, pán richtár, ale to
1813 IV | Jiskra, Komorovský a môj otec nezmýšľajú najúprimnejšie s vami a
1814 IV | rozhovorky i mysleli na seba, ani neznajúc ako a prečo. - Prvé ich
1815 IX | tisne mu ruku hovoriac: "No, neznáme sa ešte síce bližšie, ale
1816 XII | prvý raz pozrel do tváre neznámeho Vladimír a zavolal: "Človeče,
1817 XIV | Vladimírov na prst Márie kládol, neznať, akým spôsobom tento na
1818 XII | Žilinčan.~"Ty si zo Žiliny a neznáš Máriu?" trpko vyrieknúc
1819 X | reči. Milko iste Žilinu nezradí, a -"~Ale matka jej dala
1820 X | nikto nevie, či nás Milko nezradil a sa otcovi do náručia nehodil."~"
1821 XVIII| ani slova. Či ho ona sama nezradila? Či sa len tak k nemu nestavala,
1822 XVI | že sa dobre celý domec nezrúti. Marta položí pátriky na
1823 IX | a mŕtvymi posypalo; ale nezvíťazil ani jeden, ani druhý. Obe
1824 X | on moc svoju nikdy deliť nezvykol, nikomu neveril a syn jeho
1825 IX | svojej, ktorá ho naháňa. Nešanuje teda nič, ani seba, ani
1826 XII | obom potrebám vyhovieť, nešanujem nič, dám všetko, čo mám,
1827 XI | medzi nepriateľmi - nič sa nešanuješ -"~"Haha, duša moja, nič
1828 XVI | od nej bočil, nikto k nej nešiel, len iba keď už všetka nádeja
1829 IX | rozpŕchnutí ľudia plačú nad svojím nešťastím.~Hore Váhom, hore rodinným
1830 II | Pamätajme na Varnu a na nešťastné časy bojov medzi Ladislavom
1831 II | Dunajovi: "Neboj sa, neboj sa a nešum tak smutne, veď ešte žijú
1832 XIII | zanechať!" hovorí Mária. "Nežartuj, prosím ťa, tak ukrutne
1833 XV | za Milkom. A Mária? Ach, nežiadajte, aby som vám ja bolesť opisoval,
1834 III | jeho synom nebol, už by ani nežil, lebo ľudia vravia, že pred
1835 IX | napomínanie, hrozby a prosby sú ničím oproti srdcu nenávisťou
1836 XIV | vôla božia! Ja moje dieťa k ničomu siliť nebudem; keď sa mu
1837 VI | nami držia, akože sa do niekoho zadrapíš, nemajúc k tomu
1838 XVI | vietor zavial, vtedy sa niesol černokňažník na šarkanovi,
1839 VII | Vladimírovi, od daktorého času s nikým nič nehovorí, oko jeho temno
1840 X | Vladimírovi do očú pozerať, Nitra a Trenčín musia byť spojené."~"
1841 IX | Starý Hrad, Podhradie a celá Nitrianska stolica od Nového Mesta
1842 IV | žilinskom. Janko zavolá: "Ľaľa, nitriansky králik!"~Ondrej zakríči: "
1843 I | I~Nad starou Nitrou dávno slnce zahaslo; svetlá
1844 XVI | nevyzerala ako druhí ľudia. Jej nízka postava bola celkom vychudnutá,
1845 XVI | boli celkom šedivé, hrdlo nízke a akoby skamenené, bo sa,
1846 XIV | zemou rozlieha; Váh spieva nočné pesničky svojim ločkaním
1847 XIV | ale predsa vyhodí jednu nohu zo strmeňa, stúpi na zem,
1848 IV | už raz Uhorská krajina na nohy zobrala, aby sa zase časy
1849 XVII | svoj, bo sa ho už naučila nosiť. Tak to ide z hodiny na
1850 IV | nehýbu, že Jiskra s Pankrácom nové povstanie sľubujú."~"Pane,
1851 X | Ja som vám chcel radostnú novinu povedať, a vy ste hádam
1852 VIII | zostavšie sily. Kováči a nožiari kujú šable a kopije, až
1853 XII | nepriateľskému táboru. Koník preberá nožičkami ako straka jazykom, keď
1854 XI | celý krvou dostriekaný, nôžky sú mu červené ako aksamiet
1855 VII | Komorovského a Jiskrovi poslovia ho nútia čas nemárniť, Žilinu dobýjať,
1856 XV | zavolal: ,Mária, Mária!' - -,Ó, Bože môj!'" zavzdychol
1857 X | synovho prehovárania, tretí sa obávajú, že Milko, zostanúc mocným,
1858 II | vždy sa domácich nepokojov obávať máme, od západu Fridrich,
1859 IX | žilinských mešťanov a pánov, títo obchádzajú a obklopujú celé mesto.
1860 II | mocou cieľ náš čím skôr občiahnuť mohli" atď.~Pán notarius
1861 VI | Vladimírko! A ktože za to Strečno obdržal? A to je veru pekný zámok,
1862 XV | kde dakedy krv svoju pre obecné dobro vylieval.~Zahučali
1863 XII | videl pred sebou človeka nie obecného a hádam i preto, že sa nazdal,
1864 IX | jednote krajiny, lebo padne za obeť nepriateľom; majte starosť
1865 VIII | blízkeho vyslobodenia, takže obetí našich sotva bude treba.
1866 XV | duši, o jeho stálosti a obetiach. Marienka ťažko oddychuje,
1867 XIII | viem, že čo by sme sa my obetovali, nič nevykonáme; hoc aj
1868 XIII | ku mne bude iste spôsobná obetovať sa za veci nám sväté."~"
1869 XIII | lásku i celé svoje šťastie obetujem vlasti. I teba pýtam, ochráň
1870 VI | ti tak páči." A s tým sa obidve z domu vybrali.~Váh si tečie
1871 XVII | nehovoril ani slova, ale objal milú svoju prudkejšie a
1872 XII | že počujúc o Komorovského objavení sa v Trenčianskej stolici,
1873 IX | mesiaca ožiarená Žilina objaví. Trhlo to mládencom, ruka
1874 IX | Žilinou ako teraz. Pankrác sa objavil na bielom koni, behá, skáče
1875 IX | práce a dlhé cesty zmorili. Objavilo sa im rodinné Považie a
1876 IX | ticho, akoby pokradomky sa objavoval na nebi a svietil tak čisto,
1877 XVIII| kliatby sto a tisícročné objímajú a škeria sa na obete, čo
1878 XVII | prudkejšie a náruživejšie, akoby objímal umierajúcu nádeju života.
1879 XVIII| sa, že ho množstvo ľudu obklopuje. Vetry fúkajú, zem hučí
1880 IX | pánov, títo obchádzajú a obklopujú celé mesto. Kriku a hukotu
1881 XI | sa spojila s Vladimírom a obľahla ohradené mesto. - Ale Starý
1882 VIII | sa, tvár mu je tmavá ako oblak, čo búrku v sebe nesie,
1883 XIV | smútil, hneď vykukne spomedzi oblakov, akoby sa radoval. Pomysli
1884 XV | Najprv idú v železných šatách oblečení vojaci, potom trubači a
1885 XI | ničom nemyslel, iba o novom obliehaní Žiliny, o ničom sa mu nesnívalo,
1886 XIV | pricválal do mesta, družičky obliekli Marienku do bielych šiat
1887 IV | slniečko, obzerajúcich sa po oblokoch domov, bo sú tam krásne
1888 XVI | rozvaleniu nachyľovali, obloky boli handrami pozapchávané
1889 XII | sa hádam jej tvrdé srdce obmäkčí."~Vladimír hádam preto popustil
1890 XVI | čierne oko bolo vypučené, obočia i obrvy boli celkom šedivé,
1891 XII | a Lietavu.~Slnce sa ako obor dvíha dohora a od Žiliny
1892 XVII | toľko vystál, že to sily obra prevyšuje. Ty si mu darovala
1893 XIV | o polnoci krajiny vnivoč obracajú; predstavte si, ako sa človek
1894 IX | poznáme," odpovedá Milko a obracajúcemu sa k panej a Márii ľahký
1895 IX | pod ruku, hubil a navnivoč obracal. Vladimír často vtrhúval
1896 XI | posiela čiastku ľudstva k obrane na Starý Hrad a do Varína,
1897 X | teraz tak dostatočný Žilinu obrániť, ako sám kráľ. Ide si po
1898 IX | bratia, poďme my domov a obráňme pred skazou, čo nám ešte
1899 XVI | domec; strecha bola machom obrastená, steny sa k rozvaleniu nachyľovali,
1900 XVII | pritisne k sebe a vraví obrátená k mužovi: "Čože robíš s
1901 XVI | ak vás svedomie trápi, obráťte sa k Bohu."~"Rozum ma bolí
1902 XVII | vyzerala v hneve ako skamenený obraz pomsty. Nato pribehla i
1903 XII | maľuje si v duši svojej mnoho obrazov, ktoré oko dozrieť nemôže.~
1904 IV | ruža.~Milko, akoby mu bolo obrovskej sily pribudlo, schytí sa
1905 XIX | husárska čiapka s kožušinovou obrubou.~Zniev - najstarší hrad
1906 XI | vykukávali spopod čiernych obŕv. Vtom hodí okom za seba
1907 XVI | bolo vypučené, obočia i obrvy boli celkom šedivé, hrdlo
1908 XI | Starý Hrad je len slabo obsadený, ľudstvo, zbroj, strova,
1909 VIII | Skalice a hneď zase do Turca, obsadzuje zámky, kapitánov na nich
1910 XV | zahučali čiernym súknom obtiahnuté bubny a dlhý sprievod sa
1911 XIV | ani pohrebu, ani krstu bez obyčají otcovských. Pánom ani na
1912 VIII | bo Pankrác nikdy nebol obyčajným človekom; ustavične myslieval
1913 IX | medzi prišlými, každý sa obzerá po okolí za svojimi dedinami.
1914 IV | ako to raňajšie slniečko, obzerajúcich sa po oblokoch domov, bo
1915 XV | zo sveta zišli.~Ďalej sa obzeravší sluhovia nájdu tretie mŕtve
1916 IX | síce bližšie, ale hádam sa obznáme."~"Boh dá, že sa i poznáme,"
1917 V | prišli. Hlavný išpán hneď obznámil jeho milosť pána kráľa so
1918 XIV | prsteň hľadajúc; Mária sa obzrela po izbe a keď jej zdvihnutý
1919 IX | pozrelo na nich. Teraz sa ale obzrelo, ako čo by predtým nič nebolo
1920 VI | začneme? Času nám nezbýva -"~"Obzrieme si trochu Žilinu, ako je
1921 II | chcete, a keď pravdu máte, obzrite sa, veď vám nikto nezabraňuje,
1922 XVII | viacej zo Žiliny, lebo ho obžalujem pred súdom a budem svedčiť
1923 VIII | pomoc Pankrácovu všetkých obživuje. Chlapi si zase lámu hlavy,
1924 XVII | jeho je skoro bez seba; očakávajú obaja, kedy Mária, ich jediné
1925 IV | dôsledne konal, všetko dobré očakával. Jednotlivci nech kričia;
1926 V | Budína prehovoriť, kde ich očakávalo to, čo Szilágyiho.' ,Dajte
1927 V | skúsenosti vojenskej najviac očakávam; on bude najlepšie vedieť,
1928 XVIII| nepokojí, bo je Vladimír celý v oceli oblečený. Stojí Vladimír
1929 IX | už možno rozoznať české oceľové šišaky, uhorské kalpaky,
1930 XII | zohrieva a biedou nevinných ochladzuje; ale to nezná ani svet ani
1931 XIII | obetujem vlasti. I teba pýtam, ochráň obeťou svojou Považie. Na
1932 III | svojmu najmilostivejšiemu ochrancovi a priateľovi?"~"Otec! Keď
1933 IX | nevykonajúc. Vaše dediny budú ochránené, a nikto sa na ne nepustí,
1934 XIII | urob taký skutok, ktorým ochrániš od skazy tvoju rodinnú zem,
1935 XIII | predsa sa úfam, že ma Boh ochraňovať bude."~"Teda ma predsa chceš
1936 V | sám bez nás Fridrichovi do ochrany dáva? Či ty, či ja? Či sme
1937 VI | sa zmraštil, ako čo by sa octu napil, ale spamätajúc sa
1938 XIV | nieto ani konca ani kraja. Odbila polnoc, už je neskoro po
1939 V | mi brániš potrestať sluhu odbojného? Lebo ako je jedno slnce
1940 VIII | Zanechávajúceho radný dom a odchádzajúceho s pány zemanmi, ho radostný
1941 II | nevezmem," hovorí jeden odchádzajúci.~Druhý: "Ani nevieš, prečo
1942 IX | zostalo, útrpným okom za odchádzajúcimi pozerajúc. Ondrej, priateľ
1943 XI | zatvárajúc dvere, usmieval sa a odchádzal. S ním hľadel ostatný anjel
1944 XVII | hovorí: "Milý moj, prečo odchodievaš zo Žiliny a nebývaš tu pri
1945 XII | dal ho do rúk stráži a odchodil pešky s Vladimírom do šíreho
1946 XIX | Mateja. Kalinčiak sa tu odchyľuje od historickej skutočnosti.~
1947 IV | Milko a na hrdom sivkovi odcválal prosto v tú stranu, kde
1948 XV | A ktože si ty?"~"Tvoj oddanec, srdce moje, tvoj Vladimír."~"
1949 XIV | potlačiť chcela.~Vstali hore, oddavač stiahol prsteň z Máriinho
1950 II | že My, do vôle božej sa oddávajúc, hodnosť kráľovskú na seba
1951 XIV | ruku Máriu. Druhý raz i pri oddávkach i pri svadbách zvykli dievčatá
1952 XIV | nebolo to ani svadby, ani oddávok, ani pohrebu, ani krstu
1953 XVI | posledné reči, že začal ťažko oddychovať.~Marta priskočí k nemu,
1954 II | vodcov vojska Jiskrovho, odení vojenskými panciermi, páni
1955 XI | nepretne tak ľahko železný odev, neskúsený vojak tak ľahko
1956 IX | druhý. Obe strany zastanú, odhadzujú zbroj, ale Pankrác a Vladimír
1957 XIV | barborášovi, čo basou vlkov odháňal - a Pán Boh vie, čo spomínajú,
1958 VI | úbohých mešťanov od ich roboty odháňať?"~Dlhohorský sa usmeje,
1959 I | hlásnik už jedenástu hodinu odhlásil.~Odrazu všetci traja zatíchnu. -
1960 XIII | Považie i krajinu. Ja som sa odhodlal naveky opustiť Máriu - -"~"
1961 X | opúšťalo ho jeho predošlé odhodlanie, i nevedel ani ako, ani
1962 II | koryte svojom. - Tam zase odhora sa vypínajú vrchy velebné,
1963 XIII | ja i o dakoľko dní preč odídem zo Žiliny a sa na Turka
1964 XIII | čo sa bude robiť; keď ale odídeme za jeho rozkazom, padne
1965 XI | rozpŕchnu, keď Turčania domov odídu, lebo čože by robili v tak
1966 XIV | vtom kývne rukou, panie odišli do bočnej izby, kde sa Mária
1967 V | pána Jiskru pozdraviť a odkázať mu, že ja od jeho pomoci
1968 X | Žilina? Čo ti je zo Žiliny? Odkáž jej len slovo, a už ti pod
1969 VIII | takú hroznú cenu Žilinu odkúpiť nechceli," hovorí pani richtárka.~"
1970 IX | nemilosrdne chce od vás odlúčiť."~"To je Milko Pankrác,"
1971 XV | známa, musel ju už neraz odmerať, bo pred domom richtárovým
1972 IX | radostne zvolá Dlhohorský a dá odmykať záporu, otvárať zámky, pomáha
1973 XI | uhol ku Váhu, pechota sa odmykla na druhú stranu a Turčania,
1974 X | že jej matka príležitosť odňala o Milkovi hovoriť. Dlhohorský
1975 XVI | všetko svetlo slnečné im odňali. Ľud sa triasol, keď kto
1976 XIX | Pohrobka. Dala ju preto r. 1440 odniesť do Viedne do rúk svojho
1977 XIII | Turka s kráľom Matiášom odoberierm, predsa sa úfam, že ma Boh
1978 IX | veľký Ľudovít na večnosť odobral."~"To rád verím," pyšne
1979 VI | pomyslí, že sa má od nej odobrať, zas mu je tak ako do plaču - ~
1980 XVI | rúčkami, i ostatní sa smiali a odohnali ma. Vidíte, nie je to dobre
1981 XIII | navštívi, nemôžuc ale nikdy odohnať oblaky smutných myšlienok
1982 V | božou, vašou a pána Jiskru odoláme nápadom jeho. Počuli sme
1983 XII | nemá dosť sily toľkej moci odolať. Matiáš kráľ ide z pomoci
1984 VII | podopretú, oko jeho pozerá odovretým oblokom v tú stranu, kde
1985 XIV | otcovi, že Vladimír oľutoval odpadnutie svoje, vrátil sa ku strane
1986 XVI | moc zelín, a títo ma na odplatu vyhlásili za strigu. Teraz
1987 XII | strávil.~Celý tábor ešte odpočíva, len stráže na svojich stanoviskách
1988 VI | Pankráca som mu krem toho ako odpoly na rozume pohnutého predstavil."~"
1989 XVII | počujem - hu - také mi je odporné, že by pol života za to
1990 XII | nebolo zahubiť jeho starého odporníka, iba jemu samému. A Vladimír
1991 XIV | nie ďaleko." Milko dosť odporoval, ale naostatok predsa len
1992 VIII | spytuje a každý inakšiu odpoveď dáva, ako bola otázka, všetko
1993 XIII | Marienka by sotva dakomu odpovedala, lebo hádam sama nevie,
1994 XIII | A prečo? Sama si na to odpovedať nevie. Sedí si len, sedí,
1995 VIII | a práve po tak určitých odpovediach, ako prišiel, tak odišiel,
1996 XVI | žobráka bez almužny nebol odpravil, bo v ňom každý pretváreného
1997 XII | ťa Mária preto tak pyšne odpravila, že s Komorovským držíš."~"
1998 X | Milko, "ja som prišiel za odpustenie -"~"Nič o to. Povedz mi
1999 VIII | pánom, hovorí: "Prosím vás, odpustite - vojdite semka." Páni vošli
2000 X | predsa mu to každý vďačne odpúšťa vediac, že je to mladistvý
2001 II | zašumia a hukot ich sa ozve, odraziac sa od štítov šedivých skál
2002 XIV | mrmlajúci. Odviazali kompu, odrazili ju tyčkami od brehu a prosto
|