1251-fokos | forma-letny | lezal-nenah | nenaj-odraz | odrez-postr | posvi-rozpa | rozpi-tma | tmavu-vydal | vyder-zhovo | zhrdz-zupne
Cap.
2003 X | Vladimírovi zo Strečna, na Fatre odrežeš celkom Komorovského od Vladimíra
2004 I | sklopil hlavu dolu a pokojne odriekal; ale keď ti mu už na Ave
2005 XI | pánom Vladárom a Košútom odsekáva spojenie medzi Komorovským
2006 IV | na vojnu?"~"Ak Boh dá," odsekol mu Milko a na hrdom sivkovi
2007 XI | nepokojne dakoho čaká, lebo sa odstránila od spoločnosti a zaprela
2008 XIII | ešte i milovať bude. Ja sa odstránim z Považia a pôjdem do Budína
2009 V | zo svojej strany všetkých odstrániť, čo sa mu protivia, a potom
2010 XIX | neho, pravicou jeho od nej odstraňuje i volá: "Nespojili ste sa
2011 XVII | Vladimíra a silou mládeneckou ho odstrčí od svojho dieťaťa. "Keď
2012 XII | musieť sám na seba žalovať: Odstúp od Komorovského a drž so
2013 V | nedopovedal a Komorovský už odstúpil na stranu; Pankrác zas vopchá
2014 V | Turci kus z krajiny jeho odtrhnú, z druhej si Fridrich hodný
2015 II | teraz bude krajina slabá, odtrhnuvšia sa i od Čiech, i od Rakús,
2016 I | jeden kráľ."~"Ja nedbám," odvetí Janko, "teda dobre: Bol
2017 I | počúvať."~"Dobre, dobre," odvetia obidvaja - "a či ti ho vidíš,
2018 XIV | neskoro ide?" mrmlajúci. Odviazali kompu, odrazili ju tyčkami
2019 VIII | ani slova, vyjde z izby, odviaže koňa, vyhodí sa naň a zase
2020 VI | pokloní sa a nič nepovie.~Nato odviedli Komorovského do osobitnej
2021 III | nebudeš od každého kňažka odvislým ?"~"Otec môj, právo je sväté,
2022 XIX | Ladislav Pohrobok sťať a Mateja odvliekol do zajatia do Prahy.~ rákoš -
2023 XV | hneval, keď ho pán preč odvolal."~Dlhohorský sa prizerá
2024 XI | nedá, a ty od Žiliny skazu odvracajúc, nevidíš, že mne od Vladimíra
2025 XIV | pozerať a oči od všetkých ľudí odvracať; ale Marienka kráča smelo,
2026 II | tak azda ešte i slabý k odvráteniu nešťastia od vlasti našej? -
2027 X | znať, aby mlčala. Mária sa odvrátila, začervenala sa a nič nerieknuc,
2028 VI | a že ho Jiskra od cisára odvrátiť nemôže?"~"To prvšie znám -
2029 V | druhej si Fridrich hodný kus odštikne, z tretej sa Garaiovci,
2030 XVII | neožiariš."~"Verím ti, milý môj. Oh, nehovor ani slova -"~A
2031 II | takže títo, už z rodinných ohľadov, krajinu pred Mohamedom
2032 X | ako jedno slabé dievča do ohľadu brať," hovorí potichu trasúca
2033 I | teba rad príde, potom sa ohlás. Teda: Bol raz jeden kráľ."~"
2034 XII | spočiatku mlčali, až sa Vladimír ohlásil: "No, čože máte nového v
2035 XII | podal ho susedovi. Každý ohliadal list, každý videl na ňom
2036 XI | on nič nepočúva, nič do ohľradu neberie, len si robí dlhým
2037 XVI | svetlo nevideli, nemôže ohluchnúť, aby ani zaviatie vetra
2038 XI | noci po nebi lisknúce sa ohne veštia záhubu a skazu, ktorú
2039 XVI | tak iskrí očima, akoby v ohni na kozúbku videl lietať
2040 VI | oči sa mu svietia ako dva ohníky a hoci je aj chlap junácky,
2041 IX | chudáci bez prístrešia, bez ohniska a chleba utekali, kde mohli.~
2042 XI | pilnejšie strieľajú, tým ohnivejšie rúbu. Milko sa uhol ku Váhu,
2043 XII | to šibké telo prezradzuje ohnivú dušu. Letí šuhaj, letí na
2044 XVIII| akoby tie oblaky chcel ako ohnivý klinec pribiť na sklepenia
2045 XVI | pritiahla ho ešte bližšie k ohňu. - Marta drží jeho ruku
2046 VI | si trochu Žilinu, ako je ohradená, odkiaľ ju najlepšie napadnúť;
2047 XII | ustavične stará o upevnenie a ohradenie mesta; Milko lieta na koníku
2048 IX | Liptova a s Vladimírom z mocne ohradených zámkov ustavične výbehy
2049 VIII | morskými, ktoré sa ju každý okamih zatopiť stroja. - Mešťania
2050 VIII | samy v izbici a hoc i viac okamihov a hodín prešlo, predsa im
2051 XVIII| bo nech zahynie, keď je oklamaná - láska jeho.~Dupotom-hupotom
2052 VIII | Starom Hrade i pozerá na okolné vrchy a hory. Jeho šedivá
2053 IV | či ho mlčíš, Cigán! Jasná okovaná -~Gajdujte, gajdičky, zo
2054 X | a syn. Otec si sedí pri okrúhlom dubovom stole sám a sám
2055 XIX | nevysoký síce, ale pekný, okrúhly kopec: tam leží Milko a
2056 V | ale svet vojny.~Za ťažkým okrúhlym stolom sedia páni vodcovia
2057 XIX | polovici 15. stor. mocný oligarcha na Slovensku, spojenec kráľa
2058 XIV | píše otcovi, že Vladimír oľutoval odpadnutie svoje, vrátil
2059 XIV | a slabosťou premožená omdlela. Všetci prítomní sa zatriasli
2060 IX | pán brat," povie jeden pán omrzený.~"Musím," odpovie Milko, "
2061 II | rieka vážna, starodávna, omývajúca brehy zeme svojich detí
2062 IV | Hahaha! Veru máš pravdu, Ondrejko; kde mu príde na reči, tam
2063 XI | i v Žiline, kde s pánom Ondrejom Bachom, kapitánom svojím,
2064 X | i ty veríš, že sa i reči Ondrejove, dakedy v Nitre hovorené,
2065 IV | všetko hotové a prevarené."~"Onehdajší výjav, keď sme z kongregácie
2066 IV | veru sa mnohí na vašom onehdajšom priateľstve s Jiskrom pozastavovali
2067 VI | nemu prerečie: pomúti sa, onemie a stratí sa v myšlienkach.
2068 XIV | rúbať do sluhu, až padne, a onen vysadnúc na jeho koňa, uteká
2069 IV | Priatelia jeho zostali stáť ako oparení. Zdalo sa im, že sa Milko
2070 V | spustíte, zaujmete ľahko zle opatrený Budín a Matiáš, hľadajúc
2071 IX | usmeje, Dlhohorský vyskočí, opáše šabľu, vykrúti fúzy a volá: "
2072 X | na starca sa prenikave opierajúcich, vyzerá duch neobyčajný.
2073 XV | nežiadajte, aby som vám ja bolesť opisoval, však už leží bez seba v
2074 XIII | richtárovom sám a sám. Málokto sa opováži k nemu prichádzať; Marienka
2075 VII | je viac?"~"A ako sa teda opovážite na Strečno prísť, kde sa
2076 V | pošvy ťahá, "i ty, sluha, opovažuješ sa pánovi svojmu protiviť?"
2077 XIX | Pohrobkovi pozvala šlachtická opozícia na uhorský trón poľského
2078 XI | potom mužstvo jeho o múry opreté, začne na Milka páliť. Hej,
2079 XVI | kto si ty?"~"Ja som úbohá opustená vdova. Keď som bola mladá,
2080 IX | výbehy robil na okolie. Opustené od zemanov zo strany kráľovskej
2081 XVII | potešenia potrebuje - všetko ma opúšťa, otec ma kľaje - a ja ťa
2082 X | ale ako do izby vstúpil, opúšťalo ho jeho predošlé odhodlanie,
2083 IX | predtým nič nebolo počulo, i opýtalo sa: "Čo rozkazuješ, otec?"~"
2084 VIII | nás zahubiť chcejúcemu. Opýtate sa, či my nás samých tým
2085 IX | nevedomosti proti ich úmyslom.~Opýtaš sa, prečo je to tak málo
2086 XV | Darmo sa ho Dlhohorský ďalej opytoval, darmo ho druhí sluhovia
2087 XI | predhadzovala, ako čo by sa ho dačo opytovala.~"Čo tak na mňa hľadíš,
2088 XVII | svojom a tak sa nemá kedy naň opytovať a krem toho si ho ani vidieť
2089 VII | ako vĺn morských. Páni sa opytujú, prečo sa to toľké prípravy
2090 XII | si sám Pankrác - a luháš opytujúc sa: Ktorú Máriu?!"~"Áno,
2091 XIV | Komorovského a od chotára oravského nechalo sa málo ľudstva
2092 XVI | XVI~Medzi Oravskou a Trenčianskou stolicou
2093 V | je už človek starý, nos orličí, oči bystré ako strely,
2094 VI | voľno dolu dolinami ako orol, keď kolesá krúti a ločká
2095 XIX | zemianstva, nazvané tak podľa osady Rákoš pri Pešti, kde bývali
2096 VIII | Pankrácovými zámkami ako sihoť osamotnená medzi vodami morskými, ktoré
2097 VIII | cítia, že je už starý, že je osamotnený na celom širokom svete.
2098 XVII | starej lipe bude na teba osedlaný koň čakať. Sadni naňho a
2099 VI | naň pozrie, strasie sa ako osika pred tichým vetrom, keď
2100 XV | potichu odpovie celkom oslabnuté dievča: "Keby ma bol miloval,
2101 XVI | Vladimíra." Po slovách týchto oslabol Vladimír a hodil sa na lavicu
2102 III | vydal korunu našu. Otec! Osloboď, keď môžeš, krajinu našu
2103 XII | tom Považí. Druhý raz bola oslobodená Žilina a Považiu sa tým
2104 IX | krajina zakliata, za svojím oslobodením vzdychajúca.~Hore týmto
2105 XIII | naším utrpením a trápením sa oslobodili i Považie i krajinu. Ja
2106 XII | Urob to, Vladimír, urob a oslobodíš sa od Komorovského, ktorý
2107 XIII | urobiť, a čo šťastie jeho osobe donesie, za to je on umierať
2108 X | práce niet, bo Turiec i bez osobitného vodcu stojí za Pankráca.
2109 VI | odviedli Komorovského do osobitnej izby na odpočinok. Premýšľa,
2110 X | len dobré chce a za svojím osobným úžitkom nejde. - A tak sa
2111 VIII | čo robím, robím len pre osoh náš a vlasti, bo kde je
2112 II | kráľa vypadla k najväčšiemu osohu krajiny.~Radný dom žilinský
2113 XI | im predsa lepšie videlo ostalé sily na druhý príhodnejší
2114 IX | skúsil. A tí, čo s vami ostali?"~"To sú všetci istí, ale
2115 X | Komorovskému! Turiec ti tiež ostane, veď tam beztoho mnoho práce
2116 XIII | alebo vlasť naša. Keď my ostaneme v Trenčíne, kráľovi pomoci
2117 XII | a keď tú mám, všetkého ostatného sa zriekam!~
2118 XIV | Turkom, ja by som bol do ostatnej kvapky krvi bránil Žilinu
2119 XVII | berie do náručia moje dieťa, ostatnú dušu z rodiny mojej! Starý
2120 VIII | mladosi čistia zhrdzavené a ostria vyštrbené meče, chlapci
2121 VI | rozdávajú, čistite pušky, ostrite meče, hotovte skálie na
2122 IV | žily v ňom hrajú tak, že sa ostroha hlboko do boku koňom zaryje
2123 XI | koníka, pán Rutkay stíska ostrohami svojho vranka, pán Záturecký
2124 XIV | svadbách zvykli dievčatá ostýchavo sa držať, stydlivo pozerať
2125 V | strieborné svietniky ju osvecujú, strieborné poháre stoja
2126 IX | tak neskoro, ešte sú domy osvetlené. Pán richtár sedí v kole
2127 VI | Dlhohorského je celý dom osvietený; sluhovia behajú z izby
2128 III | vycvičení vojaci českí ustavične otáčali, takže sa Starý Hrad stal
2129 VIII | inakšiu odpoveď dáva, ako bola otázka, všetko to ako včely bzučí.
2130 XIV | dodávajú kvetu a živosti. Na otázku otcovu, či z dobrej vôle
2131 XIX | noster... Ave Maria - (lat.) Otčenáš, Zdravas Mária.~polmesiac
2132 IX | stolici. Mužovia, bratia, otcovia prichádzajú domov, ale kde
2133 XIV | Pankráca. Milko podpísal v mene otcovom zmluvu. - Pankrác stojí
2134 II | Matiáš za kráľa vyvolený, krv otcovská, čo v ňom tečie, veľkú nádeju
2135 III | tak treba vôli a zmýšľaniu otcovskému vzopierať, chlapče? Sotva
2136 IV | Zbohom, rodina! Zbohom, dom otcovský!" volajúc, sadajú na bystré
2137 VIII | rúbať."~Nato zakričí starý Otlík, zeman vážny a pán dobrý: "
2138 XII | po tretí raz nepriateľom otočená, po tretí raz pozerá Vladimír
2139 II | Jiskra!" až sa múry žilinské otriasajú. Prichádzajú obaja títo
2140 VIII | kopa ľudstva, všetko oči otvára, diví sa, každý si hlavu
2141 IX | Dlhohorský a dá odmykať záporu, otvárať zámky, pomáha rozhadzovať
2142 XV | ona len ticho spí. Naraz otvoriac oči a uzrúc Vladimíra, sediaceho
2143 XI | trúbiť.~Brány žilinské sa otvorili, zvony zahučali, bubny zasurmovali,
2144 XIX | Albrechta Habsburského chcela ovdovená Alžbeta zachrániť uhorský
2145 XV | najkrajších dievčat žilinských, ovenčených a v rukách voňačky nesúcich.
2146 XIV | premýšľal, čo to jeho pán hlavu ovesuje. Ale koník to neuhádne,
2147 IX | vyvíjajú od východu hromady ozbrojencov. Váh je zakrytý kompami
2148 XI | jeho vojsko je mocné, dobre ozbrojené, a on je taký netrpezlivý,
2149 II | krajine nestali, čím skorej ozbrojenou rukou vydobyť.~Oznamujeme,
2150 XI | prsiach a dobrými panciermi ozbrojených ľahká uhorská šablica tak
2151 VI | času kvetín; ukazoval mu ozdobný letný domec, pozorným ho
2152 IX | na matku. Vrátnik príde oznámiť Trenčanov a Milka. Márii
2153 II | depce, neprekročí tieto ozrutné vrchovce. A spomedzi škár
2154 II | raz prevolávam, aby ste sa ozvali, keď máte dačo oproti."~
2155 II | vivat!", až sa celé stavanie ozývalo.~Hlavný išpán ponúka pána
2156 II | predsa ešte kde-tu počuť sa ozývať: "Kujoni, loptoši, naničhodníci,
2157 IX | hľadí, až sa svetlom mesiaca ožiarená Žilina objaví. Trhlo to
2158 XVI | sadzami začadenú povalu ožiaruje; tak to tu vyzerá ako v
2159 IV | Čím hrniec navrie, tým páchne. Načože by ten tu bol, iba
2160 XII | akoby cítili svoj blízky pád, i letia jedna za druhou
2161 VIII | krv skoro cícerkom z tváre padala, hovoriac: "Dobre, hviezdy
2162 XIV | odpovedal mládenec a obidvaja si padli okolo krku. Potom mu predsa
2163 III | že i Matiáš i Szilágyi padnú - len si choďte - uvidíte,
2164 XI | búri, že by sa tak rada z pádu nepriateľa potešiť! - Nikto
2165 II | strana zubami škrípuc a päsťami hroziac, odchádza a roztráca
2166 III | trocha šťastia, trocha sily v pästi a dobré časy človeku všetko
2167 VI | premýšľa, usmieva sa a päsťou hrozí, mumle dačo pod nos
2168 XI | ačpráve mu Turčania i teraz za pätami idú.~Tak na poli žilinskom
2169 XVII | neprídu nepriatelia a mu pätou nerozmrvia hlavu, ako tvoj
2170 V | Világošvár. Tu sú listy od palatína - pozrite len, bratríčko,
2171 XVI | dlani tri šváry; ten od palca je smrť, ten od malého prsta
2172 XVI | Keď sa ten prostredný k palcovému šváru priblíži a s ním spojí,
2173 IX | šabľami rúbu do nich, puškami pália ako blesk. Veľa ich padá
2174 IX | Nikoho sa nepýtal, len pálil, čo popadol, milosť nikomu
2175 XI | preberá, akoby ho dačo na nich pálilo. A ten Milko, čo na ňom
2176 II | jeho? Komu neprichádza na pamäť sila Mohameda? Kto z vás
2177 II | požehnanou našou krajinou! - Pamätajme na Varnu a na nešťastné
2178 IV | čo ste ju zanechali."~"A pamätáte vy to? - To mi je veľmi
2179 XII | nevedel a mal inakšie veci na pamäti. Spýta sa teda: "A keď Žilinu
2180 VI | na jej líčku zahynul ako pamiatka po nemilých ľuďoch. Matka
2181 II | pre svojho syna, slávnej pamiatky Ladislava, bola zaniesla,
2182 II | vojaci ho vyvolili - a to pánbohvie z akých kútov sveta pozbieraní
2183 XVIII| zbroje, blesk šišaka a ligot panciera, počuje štrnganie šable
2184 IX | dolomány vyšnurované a panciere ligotavé; možno rozoznať,
2185 X | Dnuká vojde mladý, ako panička vyrastený šuhaj, líca sa
2186 XVII | sa stratil v myšlienkach, paniu začína sen moriť, bo si
2187 V | neverným, nestatočným, žiaden Pank -"~"Hrom a peklo !" zubami
2188 X | to dve rozličné osoby tí Pankrácovci, boli to dve rozličné postavy,
2189 VIII | prehlásili za Milka, syna Pankrácovho. Tak by sme mali z jednej
2190 X | ľudu."~To bolo privítanie Pankrácovo, to boli city otcovské,
2191 III | majetnosťou slávneho rodu Pankrácovského; za časov Jiskrových bol
2192 XV | fakle; na ramenách im címer pankrácovský visí. Okolo týchto zas behajú
2193 XII | písme, ako dedič všetkých Pankrácových statkov, že Strečno neobmedzene
2194 IX | čisto, tak ticho ako krásna panna, nevediaca, že je utešená,
2195 XVIII| rozbúrenosť živlov a či tá ťažkosť pánova nepokojí, bo je Vladimír
2196 XIV | bude!"~Za Matiáša kráľa panovali po celých Tatrách čisté,
2197 XII | sľubujem, že ťa môj otec v panovaní na Strečne zanechá. Pravda,
2198 V | veď to známe, že túžiš za panovaním ako jeleň za vodou. Ktože
2199 VI | Vladimír, "a predsa si proti pánovitosti Pankrácovej tak horlil."~"
2200 V | Komorovský alebo Pankrác, ale pánovitý jeho obličaj a dvoje prenikavých
2201 V | pro forma po smrti jedného panovníka volieva druhého, predsa
2202 II | dom kráľovský s druhými panovníkmi krvou spojený, takže títo,
2203 VI | dom tak vyzerá, akoby sa panská stolica držala. Po meste
2204 VII | Jiskrom držali. Synkovia panskí tiež nechcú byť horší od
2205 VIII | dobrá vôľa, a načo sa my do panských veci staráme? Hľa, pán richtár,
2206 VI | Jiskrovho povyšuje a sa panstva domáha."~"Čo je ako, už
2207 IX | nevykonal, obaja sa po svojich panstvách rozišli a dva brehy Váhu
2208 VIII | radný dom a odchádzajúceho s pány zemanmi, ho radostný krik
2209 V | prísne pridržiava kališníctva;pápež ho vytvoril z cirkvi, cisár
2210 XII | zhliadne, ako sa hory z pár nočných vymáhajú, ako sa
2211 VI | richtárovu záhradu a pri parkane s Vladimírom zastanúc, ukazoval
2212 VI | Priblížila sa teda i s dcérkou k parkanu a vrátila poklonu Komorovskému. -
2213 VI | pokiaľ Jiskra žije, nemá páru na svete, lebo akokoľvek
2214 VII | okolo drieku strieborný pás, šabľu si naň zavesí, ostrôžkami
2215 XIV | prievozníkov, vytiahne spoza pása široký nôž a strčí ho Milkovi
2216 XVI | sa neopovážil tam dobytok pásavať. Keď od tej strany vietor
2217 VIII | môže človek z nepriateľskej pasce vytiahnuť."~Dlhohorský nič
2218 II | ich farba nádeje pekne oko pasie, pekne dušu pestuje a napája
2219 XV | poslaného a teraz sa so smrťou pasujúceho. Skočí k nemu, natriasa
2220 IX | Nového Mesta až po Skalicu patrila jemu. Strečno, Lietava,
2221 XVIII| škeria sa na obete, čo im do pazúrov padnúť majú. Kedy-tedy zahorí
2222 VIII | nás nič. Načo my ta ruku pcháme, kde nám ju iste zaseknú?
2223 XII | každý videl na ňom kráľovskú pečať a podpis: Mathias rex. A
2224 I | odsekne Milko, "sedieť za pecou, kde ťa guľka nedôjde a
2225 V | až po hranice horúceho pekla čiaha, tak je pevné panovanie
2226 VI | by sa to chcelo z takého pekného miesta, ale keď rozkazujete -"
2227 IV | milá vec na nich pozerať. Pekní sú ako paničky, vyrastení
2228 VI | mám šťastie vás na takom peknom mieste stretnúť, práve k
2229 VI | Matička beduje a chce sa hneď peknými slovami, hneď zase plačom
2230 V | čím skorej Jiskru a jeho peleš do rúk dostať?' opýtal sa
2231 IV | ponáhľal, bo kôň jeho bol číra pena. "Kde je Dlhohorský?"~Či
2232 XII | čo budem môcť zbroje a peňazí na Budín vystrojím."~Páni
2233 XVIII| sa o vlny Váhu a tieto sa penia, búria, akoby zradu na ľudské
2234 XIV | môžu, posielajú do Budína. Peniaze posiela i Milko i Vladimír
2235 IV | dolomány, kladú kučmy s perom na hlavy a "Zbohom, rodina!
2236 V | Čuš mi, čuš mi, ty čierny pes" volá rozpajedený Pankrác, "
2237 VI | hučí, ako čo by si veselú pesničku spieval; letí voľno dolu
2238 II | pekne oko pasie, pekne dušu pestuje a napája ju citom vrelým,
2239 XIX | Komorovský - Mikuláš a Peter, poľskí šlachtici, istý
2240 IX | zdola vojaci na koňoch i peší. To sa vracajú Trenčania
2241 XII | do rúk stráži a odchodil pešky s Vladimírom do šíreho poľa.
2242 XIX | tak podľa osady Rákoš pri Pešti, kde bývali kedysi snemy
2243 XI | voda sa leje a spredu Milko pichá koníka, pán Rutkay stíska
2244 XV | Vladimírovi ľudia nás prepadli a pichli pánovi do pŕs volajúc: ,
2245 XIV | Ježiš nepomôže; dobre je to pichnuté, pochváli nás Vladimír."
2246 V | zbaviť, potom musím tie pijavice, ktoré v Tatrách zem moju
2247 IX | na ich hlavy, zrážajú ich pikami z rebríkov, šabľami rúbu
2248 IV | sa utopila, keď vodičku pila,~tú mi zahraj, Cigán!" -
2249 I | čelo zahŕždi, ako čo by pilne premyšľoval.~"Ja! Čo by
2250 XI | hrnúcich sa Trenčanov, ale tým pilnejšie strieľajú, tým ohnivejšie
2251 X | a tak mu treba vážnosti, pilnosti a prísnosti; ale ako do
2252 II | tento teraz porozposielal písma po všetkých stoliciach,
2253 XII | jeho smrti, dám ti to na písme, ako dedič všetkých Pankrácových
2254 XVI | spod kozuba a ide von do pitvorca. Otvorí dvere a dnu sa vrúti
2255 IV | vonká, Milko sa zapáli ako pivónia; Mária stojí a pozerá na
2256 VI | i ja už oddávna nad tým plačem. Vy ste tuná cudzinci, a
2257 XVI | vydýchne hlboko a skoro plačlivým hlasom zavolá: "Nieto pomoci
2258 XVII | nikdy nevidela, z druhej plačúca dcéra; nevie, čo sa robí. -
2259 XIX | zhora visí v povetrí bledé plačúce dievča, čierne dlhé sprstenkované
2260 XIX | ruky vystiera za bledým plačúcim mládencom. Medzi nich oboch
2261 XII | radievali, spolu bojúvali, spolu plakávali a radovali sa; a duše naše
2262 XIV | nešťastia, rozduchujúc ustavične plameň v srdci tvojom - a teraz
2263 XII | vyskočilo spoza hôr a okom plamenným vítalo široké krajiny. Noc
2264 VII | svoj život strávili, tu plameňom horia, tam v popole ležia.~
2265 XIV | tyčkami od brehu a prosto plávali k prichádzajúcim. Pribili
2266 XIV | predsa zhodil Dlhohorský plášť z pleca a vedúc ho popod
2267 XII | zahalí sa do širokého bieleho plášťa a hoc aj celú noc ani oka
2268 XII | Vladimír v dlhom bielom plášti zahalený blúdi samotný po
2269 XV | voza idú starci v čiernych plášťoch, v rukách nesúc čiernymi
2270 XIV | zhodil Dlhohorský plášť z pleca a vedúc ho popod ruku k
2271 XVIII| búria, akoby zradu na ľudské plemeno kovali. I zhora i zdola
2272 I | nájdeš. Dajte teraz pokoj pletkám, keď o tom treba myslieť,
2273 V | máš ľudstva, mečom a ohňom plieň všetko, čo zachytíš, lebo
2274 II | zlý pohan ohňom a mečom plieni. I ozvú sa hlasy medzi horami,
2275 VII | domu, zabúchajú zlodeji na plné truhly; a keď sa idú Komorovskému
2276 X | pohybuje, či sa jeho rozkazy plnia, lebo stojí na vážnom mieste,
2277 V | skaly ako stena dohora sa pnúcej, na ktorej Strečno stojí.
2278 III | to svet voľakde tak hlavu pobalamutil. Čo ctižiadosť? Čo škoda
2279 IX | napomenul: "Páni bratia, poberajme sa ďalej, čas je drahý."~"
2280 I | je už, aby sme sa domov poberali."~"Dobre, dobre. Milko,
2281 XIV | odpočinok. Milko sa začne prvý poberať. Dosť ho zdržujú i páni
2282 VI | a tým, čo s ním držia, poberieme zámky a majetky. - Ja, vidíš,
2283 VIII | na Fridricha, zbroj sebou poberúc, a tá, ktorá v meste zostala,
2284 IV | šedivých, veľa fúzatých očima poblyskujúcich, ale viacej šuhajov pekných
2285 XVII | že bol taký dobrý, taký pobožný, že ešte aj po smrti z hrobu
2286 X | tiež zanechcelo samému i pobral sa richtára hľadať, majúc
2287 VII | si naň zavesí, ostrôžkami pobrinkuje, sadá na koňa a letí na
2288 X | prišli vojaci si len tak pobrnkávajú šabličkami, len si tak pokreskávajú
2289 V | možno?"~Celé zhromaždenie sa pobúri a Komorovský, s úsmevom
2290 VI | zhromaždenie!"~Hostia sa pobúria, povstávajú a odchádzajú
2291 VI | sa Žilina oproti kráľovi pobúrila, a potom - hahaha! - dobrú
2292 VI | sa jedným slovom tak dáte pobúriť! Veď je to nie tak náhlo,
2293 VI | ťa kopol, že sa hneď tak pobúriš. Nuž ale i tak dobre, aspoň
2294 XVI | huba v tých horách bola počarená, každý strom bol strechou
2295 IV | slychu. Ale sa hádam už len pochlapí a aspoň teraz na čierne
2296 XIX | účinkovanie síl nadprirodzených; pochopí on šumenie povetria i zrozumie
2297 XIX | spolu v tom jednom hrobe pochovaní, nad oboma smutná trávička
2298 XV | Dlhohorský stará o slávne pochovanie usmrtených. Vladimír radí,
2299 XI | prosí Dlhohorského, aby dal pochovať mŕtvych, zbroj z bojiska
2300 II | vrchov široko-ďaleko; riečky pochytajú hlas ten, spoja sa spolu
2301 X | Žilina bude ohniskom všetkého počínania, a s tým sa rozišli.~Milko
2302 XI | ten mladý Milko tak hersky počínať bude; on sa len ženie, až
2303 VI | tak vy to ani tak, ako my, pocítiť nemôžete, ako nás to bolí,
2304 I | ani jedna na um neschodí. Počkajte len troška." A tu si Janko
2305 VII | statočnému človekovi do poctivosti stúpať?"~"Statočnému človekovi?
2306 X | zanechávať.~Dlhohorský je rezký, poctivý starec; ani len slovom neodporuje
2307 XII | pustoší ľavú stranu Váhu, že počujúc o Komorovského objavení
2308 IX | čo by predtým nič nebolo počulo, i opýtalo sa: "Čo rozkazuješ,
2309 V | ostatní s veľkou zvedavosťou počúvajú.~Jiskra hovorí: "No už,
2310 IX | pravda, Marienka?"~Dievča počúvalo, čo hovoril otec s Milkom,
2311 V | odišiel."~"Ty kážeš, ja počúvam, ale akože skala, na ktorej
2312 X | sa teší zo svojho otca, podá mu ruku a začne hovoriť
2313 III | obyčajne na starých rodičov podávajú. A vskutku bol Milko dobré
2314 XVI | stará Marta, kus chleba mu podávajúc. "Ešte bude hádam pomoci,
2315 V | poslušnosti a neobmedzenej poddanosti dostal. Vladimír je ešte
2316 II | si, koľko možno, svojho poddanstva k sebe pripojil, lebo mnoho
2317 VII | sadajú na koníky, ozbrojujú poddanstvo a letia na Strečno. Komorovský
2318 XI | zemianstvom a s vlastnými poddanými sa rúti proti Komorovskému
2319 V | prehlásia - a my sa kde podejeme, keď na to všetko pokojne
2320 IX | ale ktože mu povie, kde sa podeli? Kopa ľudí sa okolo prichádzajúcich
2321 XIV | zmluvu. - Pankrác stojí na Podhradí zámku zamračený, ako obyčajne,
2322 X | Hrade, maj si Trenčín až do Podhradia, ale to ti povedám: Pomsta
2323 VIII | škrípu; bo kde by sa mohla podieť sláva a panstvo jeho, keby
2324 VI | nepôjdeme troška na svet podívať? Azda sa ti čelo vyjasní -
2325 XVII | zodvihne, oko jeho zahorí podivným ohňom, dych sa mu v prsiach
2326 XVI | donesie dakoľko stebiel zelín, podloží mu ich pod nos a on vydýchne
2327 V | ihrať, a či akoby ju chcel podmaniť vlnami svojimi, ale skala
2328 XIV | jedenásť vlkov zabil, druhý o podnapitom gajdošovi, čo spadol do
2329 X | tak i teraz zamračený, podopiera si starú hlavu oboma rukami
2330 VII | samojediný, hlavu má rukou podopretú, oko jeho pozerá odovretým
2331 I | úsmechom odpovedá. A Janko, podoprúc si bradu oboma rukami, naňho
2332 V | Jiskrom, že som skoro do podozrenia u našich upadol, majúc od
2333 III | noci prepadnutý, jeho dom podpálený a všetko, čo mal, zabraté,
2334 VI | Netreba nič inšie, iba ho podpáliť, keď ho človek k dačomu
2335 IV | múrom kresťanstva. Kňazi podpaľujú ľud k vojne a hoc aj nie
2336 XII | na ňom kráľovskú pečať a podpis: Mathias rex. A keď sa už
2337 V | Strážniciach pri vítačke a podpise zmluvy, ktorú ste s ním
2338 V | Jiskrova požaduje tvrdú podrobenosť, a Vladimír je muž ešte
2339 X | stroskotaní síl krajinu podrývajúcich, to každý volá: "Tak je,
2340 VIII | hotoví sme síce všetko podstúpiť za dobré presvedčenie naše,
2341 IX | spolu prenasledovať budeme. Poďte do Žiliny, volám vás v mene
2342 XIII | bude i takej obete schopná. Podumajme ešte teraz o našom nešťastí
2343 IV | po nebi, hlboko-vysoko si podúvajú vetry; ale nikdy sa tak
2344 IX | zakričí, bubny zahučia ako podzemné mumlanie, kone zarehotajú,
2345 XVI | to tu vyzerá ako v dákej podzemnej diere, do ktorej svetlo
2346 XII | je ráno štipľavé, chladný pofukujúci vietor sťahuje údy ľudské,
2347 II | kraje dunajské, ktoré zlý pohan ohňom a mečom plieni. I
2348 II | na horách, čo v oči pozrú pohanovi."~Tak šumí Dunaj, tak prevráva
2349 XIX | dehonestationis - (lat.) potupenia, pohany.~veľkého Ľudovíta - Ľudovíta
2350 XIV | jedného k druhému, pohárom na pohár štrngajúc. Keď sa všetci
2351 V | ju osvecujú, strieborné poháre stoja na stoloch, a zbroj
2352 XIV | chodí od jedného k druhému, pohárom na pohár štrngajúc. Keď
2353 I | zahaslo; svetlá po domoch pohasínajú, iba kde-tu sa ešte žiara
2354 XV | ho smrť Milkova najväčšmi pohla; ale akože by aj nie? Veď
2355 XIV | šabľu. Pytač vstal hore, pohladil si fúzy i začal dlhú reč
2356 X | zapáliac sa, čiernym okom zboka pohliada na šuhaja, a ten jeho pohľad ,
2357 VI | vidiac to, teší, i otec, pohliadnúc na to tu i tu bokom, sa
2358 XV | pohne sa a pretrhne tichosť. Pohliadnuvší ta Dlhohorský uvidí svojho
2359 XV | mŕtveho Milka dačo vzdychne, pohne sa a pretrhne tichosť. Pohliadnuvší
2360 IV | prepadol, takže by sme sa ani pohnúť nemohli, čo potom!"~"To
2361 VI | toho ako odpoly na rozume pohnutého predstavil."~"Ale je Pankrác
2362 XVI | ktoré sa javia v každom pohnutí človeka. Blázon! Tvoj švár
2363 XVIII| stíhajú, to hádam Mária pohon naňho poslala. A na tú myšlienku
2364 VIII | vedia, ony už Pán Boh vie čo pohovorili, bo sa im už aj o svadbe
2365 VI | slniečko, keď sa nad Považím pohráva, bývala bystrá ako lastovička,
2366 XIX | vetríček povieva, vyhúda pohrebné pesničky, plače nad zahynutou
2367 XV | prikrytých koní ťahalo vysoký pohrebný voz, na ktorom ležala čierna,
2368 XIV | svadby, ani oddávok, ani pohrebu, ani krstu bez obyčají otcovských.
2369 XIX | Alžbetou - Proti Ladislavovi Pohrobkovi pozvala šlachtická opozícia
2370 XIX | trón, dal ho mladý Ladislav Pohrobok sťať a Mateja odvliekol
2371 XII | nevzbudila; a keď už boli všetci pohromade a zasadli si za stôl, začal
2372 IX | múroch, Dlhohorský pozerá na pohybovanie sa nepriateľa, rozdeľuje
2373 XV | sprievod sa pohol zo Žiliny, pohybujúc sa až k varínskemu prievozu.
2374 X | pokušiteľ!" a to hovoriac Milko, pojíma ho so sebou do richtárovho
2375 XVII | vraha Milkovho. Ale by dal poklady zemské, dal by všetko, čo
2376 IV | zočil, hybko skočil z koňa, poklonil sa mu a prosil ho, aby mu
2377 III | by sa mal človek slabému poklonkovať, keď tento tak tancovať
2378 VI | dcérkou k parkanu a vrátila poklonu Komorovskému. - Vidno ale,
2379 XIV | usmieva a vďačne prijíma poklony a vinše, ale ten starý Dlhohorský
2380 VII | predsa nevie, načo ho to z pokojného žitia vyhnali.~"Hej, pán
2381 II | že je muž nielen bohatý a pokojný, ale i múdry. K tomu je
2382 XII | pozerá hneď útrpným, hneď pokojným okom, že mu je to ale nie
2383 XII | možným spôsobom s Čechmi pokonali, bo že našej pomoci potrebuje
2384 XII | nebojoval. - My sa máme s Čechmi pokonať! Na aký spôsob? Dva jesto
2385 V | polnoci ukáže, predsa sa pokoril Jiskrovi a takto sa k nemu
2386 XII | pýche svojej; Vladimír chce pokoriť Žilinu, chce vidieť pod
2387 XIII | zarazil a zbledol, Milko ale pokračoval ďalej: "Verte, že on náruživo
2388 IX | hory, mesiac ticho, akoby pokradomky sa objavoval na nebi a svietil
2389 X | pobrnkávajú šabličkami, len si tak pokreskávajú ostrôžkami. Pán Milko sa
2390 XI | vo všeobecnom radostnom pokrikovaní vchádza to radostné vojsko,
2391 XV | pomodlili sa, dali požehnanie, pokropili i truhlu i jamu - a páni
2392 XVII | zúfa, keď ho dakto teší, pokrúti hlavou a povie: "Nieto už
2393 VIII | otec na jej reči hlavou pokrútil, akoby chcel povedať: "Nie,
2394 V | klaňali, vy stará, slávou pokrytá hlava, až som zubami škrípal -"~"
2395 XII | ale on len stisne plecom, pokýva rukou a nič neodpovedá.
2396 X | Milko stisol plecom a pokývajúc hlavou, povedal: "No, no,
2397 VI | maličkosť a zavše hlavou pokyvoval, dávajúc znať, že sa mu
2398 XII | pešky s Vladimírom do šíreho poľa. Obaja spočiatku mlčali,
2399 X | blednú, dlhé čierne vlasy mu poletujú po pleciach a z očú, na
2400 VI | ešte poslúžiť môže. Či sa Poliaci každý deň do krajiny vrútiť
2401 XVI | dymom začadená, na čiernych policiach boli všelijaké horské zeliny
2402 XVI | vstala z kúta, vzala z poličky zväzok zelín a dala mu z
2403 XIV | konca ani kraja. Odbila polnoc, už je neskoro po nej. Páni
2404 X | Vidíš, otec, ja dobre neznám polohu druhých krajov, a ty to
2405 IV | Teraz išli všetci spolu na polovačku - bohvie, čo tam vyvaria! -
2406 I | netárali," Milko na to s polovičatým úsmechom odpovedá. A Janko,
2407 XIX | Pankrác - z Mikuláša, v polovici 15. stor. mocný oligarcha
2408 V | ktorých sú trúby a zbroje poľovné medzi vojenskou zbrojou
2409 XVI | keď kedy-tedy zablúdilý poľovník sa do týchto svetov zatúla.
2410 X | Pankráca. Keď sa ti to páči, polož svojho priateľa, istého
2411 XV | Vladimír radí, aby sa Milko položil do Starohradskej krypty
2412 XVI | pritiahla ho ku kozubu, položila dakoľko triesok na kozub
2413 XIII | za dar k nohám Marienky položiť mohol. Ale čože tým získa?
2414 XIX | porazili spojené uhorské a poľské vojská. V bitke padol aj
2415 XIX | Komorovský - Mikuláš a Peter, poľskí šlachtici, istý čas spojenci
2416 XIX | padol aj kráľ Vladislav, v poľských dejinách zvaný "Varnenčik".~
2417 XI | kopíj Turčanov, čo sa od poludňajšej strany proti postavili.
2418 XI | Ondrej Bacho s Turčanmi si od poludnia zastane na výškach a ženie
2419 IX | odmykať záporu, otvárať zámky, pomáha rozhadzovať bránu. Dnu bránou
2420 VIII | a slávu krajiny navrátiť pomáhala, ale Boh nás privideI, nie
2421 XIV | ako je Milkovi. Koník ide pomaličky, bo ho pán nedurí, tak sa
2422 X | každý sa teší, že sa s otcom pomeril a dostal samostatné držanie;
2423 XII | Trenčianskej stolici, viacej pomeškania nemal i rútil sa, hľadajúc
2424 XV | žalostne, akoby plakali nad pominuteľnosťou zemskou, zahučali čiernym
2425 XIX | zrozumie povievaniu vetríka - i pomodlí sa skrúšene za zahynutú
2426 XV | ustávania!" A kľakol si i pomodlil sa za jeho dušu. Sluhovia
2427 XV | Kňazi zaspievali nad jamou, pomodlili sa, dali požehnanie, pokropili
2428 XV | okolo neho. Voz zastal, páni pomohli dolu zosňať truhlu a dievčatá
2429 IX | dediny spálil, otcov nám pomordoval." Tak hovoria a začnú sa
2430 X | hovorí krátko, slová jeho iba pomstou a nenávisťou kypia, reči
2431 XIV | náruživého srdca, pýchy a pomstyžiadosti, nie ale radosti, bo Pankrác
2432 VI | zapáli, keď k nemu prerečie: pomúti sa, onemie a stratí sa v
2433 I | Janko čiapku málo za ucho pomykne, poškrabe sa za uchom, čelo
2434 XI | Komorovský je zo všetkých strán v pomykove, nikde priechodu, nikde
2435 XII | Budín vystrojím."~Páni si pomysleli, prehovorili dve, tri slová,
2436 XIV | Pankrácom, a tak nieto ani pomyslenia, aby mohol na horné Považie
2437 VIII | na Komorovského skladá a pomysliac si na tohoto, hneď zubami
2438 IX | len boli videli! Keď si pomyslím, ako mi pri lúčení hovoril: ,
2439 XIV | ruku k hosťom, hovoril: "Pomyslite si, páni moji, pán Pankrác
2440 XI | Záturecký si švihá šablicou ponad hlavu, a tak sa to všetko
2441 XI | husi dlhým radom za ním sa ponáhľajú. Dosť z mesta strieľajú,
2442 II | stavanie ozývalo.~Hlavný išpán ponúka pána Jiskru, aby si, akožto
2443 XII | ja som prišiel ku tebe ponúknuť ti svoje priateľstvo, a
2444 V | Vtom vezme listy hore, poobzerá sa ešte raz po všetkých
2445 I | Žiliny prídeme, tam sa môžeš poobzerať a bezpochyby viacej uvidíš
2446 VIII | nitrianskych zámkoch tak od neho poodpadúvali ako Vladimír? Či on môže
2447 XI | mŕtvych, zbroj z bojiska poodvážať, a sám si zaskočí bystro
2448 IX | ktorých domáci v Rakúsoch popadali, starí i mladí, páni i panie
2449 IX | hodí sa na prvého koňa, čo popadne, a letí so zástavou na tú
2450 IX | sa nepýtal, len pálil, čo popadol, milosť nikomu nedával,
2451 VI | sa, neboj. Ten starý sa popálil svojou bláznivou tvrdohlavosťou.
2452 VIII | trasú ako topole vetrom popohýnané; v izbe nastalo ticho ako
2453 VII | tu plameňom horia, tam v popole ležia.~Jiskra ako kameň
2454 IX | premýšľania zaberá mládenec popredku idúci, pozerá, vyťahuje
2455 XIV | len musel pánu richtárovi popustiť a jedného sluhu so sebou
2456 XII | Šuhaj si sedí na koníku a popúšťa mu uzdu, vyťahuje sa a pozerá,
2457 IX | strany kráľovskej dediny poraboval a na prach a popol obrátil,
2458 XIX | vyčistili - v bitke pri Lučenci porazil Jan Jiskra Jána Hunyadiho.~
2459 XIX | mora. R. 1444 tam Turci porazili spojené uhorské a poľské
2460 I | Teda dobre. Budeme každý po poriadku jednu rozprávku rozprávať,
2461 IV | ľudstva. Najprv sa ustanovili poriadky, ktorí majú doma zostať,
2462 II | nezabraňuje, ale vás prosím, poriadok nerušte, lebo -"~Túto hádku
2463 XVI | znajúca ľudí liečiť, im porobiť, čerta vycitovať atď. Ľudia
2464 IX | prach a popol obrátil, ľudí porozháňal po svete, a títo chudáci
2465 VIII | čo sa krajina na stránky porozpadúvala a my sme tiež s jednou stránkou
2466 X | listy i otcovi i do Turca, porozposiela poslov a vyzvedačov na všetky
2467 II | pozdvihnutý a tento teraz porozposielal písma po všetkých stoliciach,
2468 X | hľadať, majúc sa s ním dač porozprávať. Prišiel do svetlice, kde
2469 II | uhorská, očakáva každý, že on porozumie ľudu svojmu, a ľud jeho
2470 IV | tak rúbe, a nás dorúbe i porúbe, nuž čo potom? -"~"Ej, nestar'
2471 XII | Vladimír na nič nepristane, to poručeno Bohu; kráľovi síce potom
2472 V | vojenským? Ťažké mu bolo poručnícke jarmo ujcovo, dal ho zaprieť
2473 XIV | Vladimír toľko, koľko len môžu, posielajú do Budína. Peniaze posiela
2474 XII | najlepšie hľadieť na mesto a posielať poslov na Strečno a Lietavu.~
2475 IV | si kone na pravej strane poskakujú a jazdci sa medzi sebou
2476 XVI | kúta a stadiaľ pozerala na poskakujúceho Vladimíra. Stará učadená
2477 XII | znáš ty Máriu?" pýtal sa posla Vladimír, prudko ho za ruku
2478 IV | Fridrichom dokonala, lebo poslanci pápežskí zase začínajú kázať
2479 XV | uvidí svojho sluhu s Milkom poslaného a teraz sa so smrťou pasujúceho.
2480 IX | ukážeme? Ta sme na pomoc poslaní, odtiaľ sme mali na Čechov
2481 XII | síce potom ani človiečka poslať nemožno, ale ja i tak, čo
2482 XVI | zomdlené; k tomu ho tak zmorili posledné reči, že začal ťažko oddychovať.~
2483 IX | prelieta líce, zvlášte keď poslednej na šťastný príchod ruku
2484 XIII | Dlhohorský, lebo sa Milkovi pri posledných slovách dve veľké slzy z
2485 IV | dobrých vždy hlas svedomia poslúchať má," dodala Mária, začervenajúc
2486 V | ukázali. Sluhov je málo na posluhu, vojsko je po okolí a po
2487 VIII | hlava na mieste, on žiada poslušnosť, píše listy po stolici pánom
2488 VI | neviete, v čom vám ešte poslúžiť môže. Či sa Poliaci každý
2489 I | smiechom Ondrej.~"Nerob posmech z nášho Matiáša," ohlási
2490 X | nebolo, keby taký pokušiteľ a posmievač ustavične pri mne stál.
2491 II | starať o veci verejné a pospolité; lebo verte, jeden cit,
2492 VI | vidí - a o ostatok sa ja postarám. Pankráca som mu krem toho
2493 XVII | prichádza ľuďom vo všelijakých postavách na pomoc. -~Ale predsa sa
2494 X | a ako lipne duša moja na postave vašej, na dychu vašom a
2495 VIII | divý, nikomu neverí, dnes postaví kapitána na daktorom zámku,
2496 X | Pankrácovci, boli to dve rozličné postavy, ten otec a syn. Otec si
2497 XVII | ako jeleň skočil hneď ku posteli, hneď ku pánovi, hneď k
2498 XV | Matiáša kráľa, ale stojí nad posteľou svojho dieťaťa a plače so
2499 XV | nohách, zodvihuje sa na postieľke a opýta sa Vladimíra: "A
2500 XVI | keď zaspia a ich nešťastie postihlo. Tu máš zelinku, do ktorej
2501 VII | oko skamenelé, ich ruky, postriekané svojou a nepriateľskou krvou,
2502 XV | pozrúc oblokom, uvidí krvou postriekaného koňa i pozná, že je to koník
2503 XIV | udrite na bubny, pôjdeme na postriežku!" A v okamihu sa Podhradie
|