1251-fokos | forma-letny | lezal-nenah | nenaj-odraz | odrez-postr | posvi-rozpa | rozpi-tma | tmavu-vydal | vyder-zhovo | zhrdz-zupne
Cap.
2504 XV | to ten pohreb ako dakási posviacka, ľudia ustavične prichádzali,
2505 IX | krvou zalialo a mŕtvymi posypalo; ale nezvíťazil ani jeden,
2506 XIII | verte, že hoc potichu a potajomne, predsa žiaden človek tak
2507 XVII | začne hovoriť: "Vladimír, potecha moja, poď ku svojej Márii!
2508 I | noster modlí, ešte to len potiaľ išlo - sklopil hlavu dolu
2509 IX | mu dačo nepáčilo, prská, potkýna sa, akoby si už dávno nebol
2510 IX | nebol odpočinul, pán ho potľapkáva po krásnej hrive a vraví
2511 I | bradu oboma rukami, naňho potmehúdskym zrakom pozerá i vypovie: "
2512 XV | zatvorené bolo; slzy mu potokom tiekli po šedivej brade,
2513 III | Hunyadiovci? Či poľský kráľ, potomok veľkého Ľudovíta, nemá väčšie
2514 XII | hovoriť: "Páni moji! Spoločná potreba nás k tomu doviedla, aby
2515 XI | Starom Hrade, čo je k vojne potrebné, a teraz sa to dobre zišlo
2516 X | viacej za dobrú vôľu, ale za potrebu a povinnosť. Predtým Pán
2517 XII | mám, to iba vy sám i znať potrebujete."~"Dobre. Poďme teda von
2518 XI | živnosť do mesta, všetko to potrebujúce, bo sa ľudstva toľko nahrnulo,
2519 V | nepriateľom svojím? Čo mi brániš potrestať sluhu odbojného? Lebo ako
2520 IV | Uhorská krajina na strany potrhaná, kým každý v nej robí tak,
2521 VIII | bo kde je celok na strany potrhaný, tam človek inak nevyjde,
2522 XVI | spolovice šialený a tvár sa mu potrhovala i sťahovala, ako čo by nemal
2523 VII | druhý zeman, pyšne hlavou potriasajúc a šedivé fúziská vysukujúc.~"
2524 XVI | Marta priskočí k nemu, potrie mu žily na rukách, donesie
2525 XIX | dehonestationis - (lat.) potupenia, pohany.~veľkého Ľudovíta -
2526 XVI | steny a sadzami začadenú povalu ožiaruje; tak to tu vyzerá
2527 XVIII| opiera sa o staroveké hory považské a ony šumia po celom okolí
2528 XVIII| dačo nesie po tom brehu považskom. Blesk na nebi zahorí a
2529 IX | zavolá Milko, "keď vy povedáte."~"A mne neveríte?" opýta
2530 VIII | vlasmi, oko jeho sa blyští povedomím, že nieto na svete človeka,
2531 V | Vladimír je ešte nie taký povestný ako Komorovský alebo Pankrác,
2532 IV | ako myseľ ľudská, dobrou povesťou zachytená. ~Ledva sa povesť
2533 XIX | šumenie povetria i zrozumie povievaniu vetríka - i pomodlí sa skrúšene
2534 II | že je jeho najsvätejšou povinnosťou dbať na to, aby voľba kráľa
2535 VI | slávneho mestského úradu sú povolaní, mnohí zo známejších prišli
2536 II | Každý zeman uhorský bol povolaný rozmýšľať o takých veciach
2537 II | pyšne a s treskotom sa valí, povolávajúc bratovi Dunajovi: "Neboj
2538 IV | Jiskra s Pankrácom nové povstanie sľubujú."~"Pane, pane,"
2539 VI | zhromaždenie!"~Hostia sa pobúria, povstávajú a odchádzajú domov. Vladimír
2540 XVIII| Vetry fúkajú, zem hučí a povytrhúvané z nej hrudy rúbu Vladimírovi
2541 II | poriadkom a ako sa svedčí povýšení, a tak podľa zákona a obyčajne
2542 II | celá krajina sa raduje nad povýšením jeho. - A prečo by sa neradovala?
2543 III | aj budem z pomoci božej povýšený; ale aby som pre moju ctižiadosť
2544 VI | ešte za žitia Jiskrovho povyšuje a sa panstva domáha."~"Čo
2545 I | pápežskí vyslanci okolo chodia, povzbudzujúc ľud kresťanský k vojne oproti
2546 IV | stranám, ktoré zanecháva, a povzdychuje; poznať to z celého držania
2547 XVIII| do hlavy. On sa rozsrdí, povznesie holý svoj meč a zatne do
2548 XVI | nachyľovali, obloky boli handrami pozapchávané a len tu a tam mechúrom
2549 IV | onehdajšom priateľstve s Jiskrom pozastavovali a viete, že to teraz človek,
2550 IX | múry mesta, ale brány sú pozatvárané, ľudia na múroch a po svojich
2551 II | pánbohvie z akých kútov sveta pozbieraní ľudia. Ej, majmeže sa na
2552 XII | Pankrác, kapitán žilinský, s pozdravením i s vyslovením žiadosti
2553 XI | tvárou, horúcim zrakom ju pozdraví; ona ho tiež usmievavo víta,
2554 II | v ktorých pánov zemanov pozdravuje a pýta ďalšiu pomoc.~V Žiline
2555 II | syn jeho sestry, na trón pozdvihnutý a tento teraz porozposielal
2556 XII | vyslovovať. Naostatok sa Milko pozdvihol a vravel: "Páni moji! Ja
2557 X | svojho, zďaleka len naňho pozerajúceho, skočil k nemu, zosadol
2558 IV | že jeden na druhého veľmi pozerávajú; znali sa teda bez vyslovenia,
2559 IX | ďaleko, ďaleko na východe sa pozlátistá žiara troška ukazuje, ako
2560 XV | najlepšie zo všetkých ľudí poznal, on vedel, akú mal statočnú
2561 XI | Turca a tak ho i málo ľudí poznalo, ale si každý rozpráva o
2562 IX | obznáme."~"Boh dá, že sa i poznáme," odpovedá Milko a obracajúcemu
2563 XIX | jeho krvavého srdca."~ ~~ Poznámky:~Pater noster... Ave Maria - (
2564 XV | Ľudia sa pri ňom zastavujú, poznávajú ho a zvedia, že je to kôň
2565 XVI | uteká."~"Stará! Teda ty poznáš moc zelín?"~"V mene božom
2566 XII | jednom, po dvoch, aby sa pozornosť nevzbudila; a keď už boli
2567 VI | mu ozdobný letný domec, pozorným ho robil na každú maličkosť
2568 X | po druhý raz zišli s jej pozorom, oko v oku videlo, čo duša
2569 IX | mrieme s tebou!" zahučali pozostalí páni, "poďme, poďme!" Milko
2570 IX | pozor, ale len kedy-tedy pozrelo na nich. Teraz sa ale obzrelo,
2571 VII | živý neodídete."~"Len ho pozri! Kdeže ste sa tej ľudskosti
2572 II | chlapci na horách, čo v oči pozrú pohanovi."~Tak šumí Dunaj,
2573 XIX | Proti Ladislavovi Pohrobkovi pozvala šlachtická opozícia na uhorský
2574 XIII | nato zhovárali, dlho si pošeptávali, ako čo by dávno už boli
2575 I | čiapku málo za ucho pomykne, poškrabe sa za uchom, čelo zahŕždi,
2576 XVI | umrie, a Vladimír bude žiť. Pošle všetko trápenie; všetky
2577 XIII | neodolá, a sily naše bezpečne pošleme na Budín."~"Odstráň, odstráň,
2578 XI | čiastkou svojho vojska, druhú pošlúc do Žiliny, aby sa spojila
2579 V | okolí; ale prísnosť Jiskrova požaduje tvrdú podrobenosť, a Vladimír
2580 II | naše slobody! Zle bude s požehnanou našou krajinou! - Pamätajme
2581 XII | nešťastie, že sa on pri požiaroch dedín zohrieva a biedou
2582 II | Szilágyi nie mladý; tamten požíva život na Šariši, Spiši a
2583 XVII | potešenia krem teba; on je prachom bez života, keď ho ty pohľadom
2584 VIII | hlavu svoju pred vami do prachu klonil, ktorý nič iného,
2585 X | len Máriu. Matka odišla po práci a Dlhohorský bol v meste.~
2586 II | trme-vrme, v tej motanine a pračke, v tom kriku a preklínaní.~
2587 III | a už ti chce mnohoročnú prácu otcovu naruby obrátiť! No
2588 XI | jednej veci jednomyseľne pracuje, predsa nikto nepristúpi.
2589 IX | hovoril: ,Pán brat Dlhohorský, pracujte na jednote krajiny, lebo
2590 VIII | bezvládna; ale zato tým väčšmi pracujú všetky v meste zostavšie
2591 V | Pankrácovi a všetkým nám pracujúcim pánom." - Komorovský prestane
2592 XIX | odvliekol do zajatia do Prahy.~ rákoš - zhromaždenie zemianstva,
2593 IV | dobre nejde. Jaj, budeže to pranica! Jaj, budeže to ruvačka!"~
2594 XV | Starohradskej krypty ku svojim praotcom, ale Dlhohorský si myslí: "
2595 XVI | sa na brehoch Váhu už kde pratať nemali. Tie hory sa teraz
2596 X | akoby ona bola jedinou pravdou; a páni tiež nepovažujú
2597 IX | a na nich sa prevážajú z pravého boku ustavične kopy silného
2598 IV | kdežto medzitým si kone na pravej strane poskakujú a jazdci
2599 XIII | spúšťa ľavú ruku na šitie, pravicu si položí na čelo, akoby
2600 XVI | švár sa jedným koncom na pravo, druhým naľavo skrúca. Vidíš!
2601 V | zemianstva, ani dedičným právom. Teraz nám Hunyadiovec oznámil
2602 XI | nevedel ako, prikradla sa pravou stranou Váhu kopa ľudstva,
2603 XI | pri žilinských múroch je prázdne miesto, a tak sa ta hýbe
2604 IX | tam teraz iba popol sa práši. Každý hľadá svojich domácich;
2605 XV | za pánom svojím, mráz ich prebehol, vidiacich smutné divadlo.
2606 XIV | svojim ločkaním a hviezdy preberajú očami, akoby driemali, keď
2607 XVI | ktorej sedela stará Marta, preberajúc pátriky a modliac sa na
2608 X | vedie, nie z pýchy, nie z precenenia síl svojich, ale vediac,
2609 X | Milkovi hovoriť. Dlhohorský sa prechádza po izbe a vraví: "Veď uvidíme,
2610 XII | nevie, kde sa prehrnuli predchádzajúci ľudia a prečo sa i Komorovský
2611 XI | pozerajúc, akoby mu dačo predhadzovala, ako čo by sa ho dačo opytovala.~"
2612 V | sľubuje a žiada vás, aby ste predmenovaného Jiskru i s jeho hlavnými
2613 V | vidno, že už dávno o jednom predmete hovoria, lebo sa Jiskra
2614 XIV | vodia popod ruky po meste s prednejšími vodcami Vladimírovými. Po
2615 IV | aby mu dovolil dač vážneho predniesť.~"Vďačne, pane! Nech sa
2616 V | volieva druhého, predsa prednosť a panovanie prešlo s dcérou
2617 VIII | bude Žilina z pomoci božej predok viesť celej Hornej Uhorskej."~"
2618 II | dal; umienili sme si teda predoznámenú korunu, aby sa zmätky v
2619 X | vstúpil, opúšťalo ho jeho predošlé odhodlanie, i nevedel ani
2620 III | chýry tieto boli rozličné od predošlých. Ačpráve sa vraví, že jablko
2621 IX | nič ho nepohlo ku kroku predpísanému, nič mu nemohlo uhovieť,
2622 V | vlny Váhu, akoby im beh predpisovať chcela. Na tej vysokej šedivej
2623 XI | proti Trenčanom.~Vladimír sa predral až k samému mestu. Dosť
2624 IV | kým sa nedal zmámiť; naši predstavení bohviečo z neho sľubovali,
2625 IV | Dlhohorský, obrátiac sa k Márii, predstaví jej Milka vraviac: "Pán
2626 VI | odpoly na rozume pohnutého predstavil."~"Ale je Pankrác mocný
2627 X | toho starého Pankráca ani predstaviť nemohol.~Otvoria sa dvere.
2628 X | stať nemôže, ako si on to predstavuje, predsa mu to každý vďačne
2629 X | hovoriť a tak horlive pánom predstierať, až mu oči iskria, že je
2630 II | Jiskrova sa začnú nadievať a preháňať po Žiline. "Vivat Szilágyi!
2631 VII | hlavného vodcu v Trenčíne prehlásený a mnoho je pánov v Trenčíne,
2632 V | Frankopanovci za vlastných pánov prehlásia - a my sa kde podejeme,
2633 VIII | Pankrácovi písal: "Žilina sa prehlásila za Pankráca, jej heslo bude: ,
2634 VI | medzitým oproti Matiášovi prehlásime, a tým, čo s ním držia,
2635 IX | Strečne, kázal sa zbrojiť, prehliadal rady vojska, ktoré sa tak
2636 VIII | mešťan, "náš richtár nás vždy prehováral, aby sme sa i my do takých
2637 XI | Dosť ho jeho skúsení vojaci prehovárali, aby tomu dal pokoj, že
2638 X | stranu následkom synovho prehovárania, tretí sa obávajú, že Milko,
2639 XIV | ho k tomu nesvedomitosť a prehováranie Komorovského, nie ale jeho
2640 VII | dediny do dediny zemanov prehovárať, aby šli za Matiáša na Viedeň?"~"
2641 XII | vystrojím."~Páni si pomysleli, prehovorili dve, tri slová, pristali
2642 XII | Liptova. Nikto nevie, kde sa prehrnuli predchádzajúci ľudia a prečo
2643 XIX | ľudia zabudli.~Obecný človek prejde dovôkola, počuje to a povie: "
2644 XVIII| tmavo, že živú dušu mráz prejme, že by sa človek nazdal,
2645 VIII | usmieva sa, pozerá na dcéru a prekára ju tu i tu. Dievča nič neodpovedá,
2646 VI | ako keby ho chcel pohľadom preklať, ale zase sa obráti k Dlhohorskému
2647 XVI | čiernych očí?"~"Ja nepozeral? - Prekliata hodina, keď som ich prvý
2648 II | a pračke, v tom kriku a preklínaní.~Vtom naraz zahučí: "Vivat
2649 XVI | Vladimíra, ačpráve dlho preklínať nebude, pôjde, pôjde preč
2650 IV | vidiek. A tá Žilina len tak prekvitá od radosti, len sa tak teší
2651 VIII | vyrútil.~Matka i dcéra bežali preľaknuté k otcovi a vyprávali mu,
2652 XI | ktorých mŕtvoly ako vietor preletel Vladimír a za ním ako dlhá
2653 XII | Vladimírove slová boli cez dušu preleteli, stisol plecami i povedal: "
2654 VIII | nie, to nemôže byť." Ale preletí i radosť po jej tvári, keď
2655 XIII | ale smutné myšlienky musia preletovať jej hlavou, lebo často spúšťa
2656 IX | panej a Márii ľahký zápal prelieta líce, zvlášte keď poslednej
2657 VIII | lebo mládež jeho išla krv prelievať za Matiáša kráľa. Komorovský
2658 XI | Turčanov, že skoro boli prelomení; padol Vladár i Košút a
2659 XV | na truhle ležali krížom preložené a venčekom obviazané šable -
2660 XIV | vidno na tvári jeho, že sa premáha. - Mária prišla k sebe a
2661 IX | Vladimír len rúbu, len sa premávajú; lebo Pankrác nikdy bitku
2662 XII | čudná vec, Vladimír je celý premenený, oko mu je vpadnuté a tvár
2663 IV | sa im, že sa Milko celkom premenil. Začali sa obaja hanbiť,
2664 VIII | sťahuje. Ale predsa nikde premeškania nemá, behá sem a tam ako
2665 VII | stolíc. Aj ten Liptov, aj ten premilený Liptov beduje, dievčatá
2666 XIX | založil tu kráľ Bela IV. premonštrátsky kláštor (Kláštor pod Znievom).~
2667 IX | roztratíte? Ľahko vás veru premôže Vladimír dvoch-troch so
2668 XIV | uzrela Milka - a slabosťou premožená omdlela. Všetci prítomní
2669 I | veď ja viem, ako ty Turkov premôžeš."~"Ale čo si myslíš, Ondrej,"
2670 XIV | tak sa vidí, akoby i on premýšľal, čo to jeho pán hlavu ovesuje.
2671 XVII | Sadla si k obloku a tam premýšľala, až sa mrkať začalo. Mária
2672 IX | v Žiline." A zase sa do premýšľania zaberá mládenec popredku
2673 XVI | trochu, a potom hneď budeme premýšľať."~Vladimír uchytil chlieb
2674 I | zahŕždi, ako čo by pilne premyšľoval.~"Ja! Čo by to tam toľko
2675 VII | nich stratená, ich viera prenasledovaná a ich život samý žiaľ a
2676 XIV | Ondrej Bacho, prišlý z Turca, prenasleduje Milka hovoriac: "Priateľ
2677 X | Milkove, dakedy v Nitre prenesené, skutočne vyplnia?"~"Bolo
2678 X | pleciach a z očú, na starca sa prenikave opierajúcich, vyzerá duch
2679 IV | navštívili."~Milko pozerá na ňu prenikavo a ona, ledva ostatné slová
2680 V | pánovitý jeho obličaj a dvoje prenikavých očí prezradzujú, že je on
2681 VI | odkiaľ ju najlepšie napadnúť; prenocujeme u Dlhohorského, zvieme,
2682 XVII | zajtra o desiatej večer vyjdi preoblečená z mestskej brány; neďaleko
2683 VI | na to dívať, ako si tam preoblečený mumlal: ,Či toho zemania
2684 III | svojej starobe mnoho, mnoho prepáči Milkovi, čo by druhý životom
2685 XV | Vladimírovi ľudia nás prepadli a pichli pánovi do pŕs volajúc: ,
2686 XI | mohli Turčania od chrbta prepadnúť; ale on nič nepočúva, nič
2687 III | alebo keď bol dakto v noci prepadnutý, jeho dom podpálený a všetko,
2688 II | vojakov. Mesto je tak ľudom preplnené, že niet ani len kde hrachom
2689 VI | vaše múdre slová boli všade prerazili."~"Ja, darmo je to - kde
2690 IV | ich štrkotom skoro muziku preráža; všetky žily v ňom hrajú
2691 VI | ako chlapci, keď šibenice preskakujú; hučí, ako čo by si veselú
2692 XIII | inak robiť nemožno." ~Mária prestala plakať, zdá sa, že už privykla
2693 VI | sa Vladimír, "kedyže už prestaneš ľudí na ľudí huckať? Ak
2694 XII | ukradli? Hahaha!"~Milko sa prestrašil nad stavom Vladimírovým,
2695 II | bezprostredný volič úplne presvedčený, že je jeho najsvätejšou
2696 XVIII| zahorí na výsosti nebeskej, preťatý železný šišak sa na dve
2697 XIV | Páni víno dopíjajú, oči pretierajú a poznať im na tvárach,
2698 IX | nebo po dlhom spaní oči pretieralo, a už Vladimír sedí na koni,
2699 XIV | vytiahne šabľu z pošvy, pretne hlavu zločincovi, že sa
2700 XV | dačo vzdychne, pohne sa a pretrhne tichosť. Pohliadnuvší ta
2701 XVII | kľačí pred tebou, čo toľko pretrpel za teba, čo toľko vystál,
2702 XVI | odpravil, bo v ňom každý pretváreného čarodejníka zhliadol.~Medzi
2703 V | v tvojej krvi neumyjem! Preukáž mi, že to istotne od môjho
2704 III | neho sa budeš učiť, on ti preukáže, že to ani práva znať netreba
2705 III | ty ho uznávať nesmieš. Preukážem ja svetu, že i Matiáš i
2706 IV | Ale i keď to urobí, dobre, preukážeme mu, že my i bez jeho pomoci
2707 IV | keď je všetko hotové a prevarené."~"Onehdajší výjav, keď
2708 I | kdeže mi chodí?" zvedavý prevetí Milko, "povedz. A čo sa
2709 VIII | čo by bol kedy Pankráca prevládal. Ale prsia jeho? Hej, tie
2710 II | ozve sa!"~Ticho.~"Ešte raz prevolávam, aby ste sa ozvali, keď
2711 II | pohanovi."~Tak šumí Dunaj, tak prevráva Váh, také sa nesú hlasy
2712 XVII | vystál, že to sily obra prevyšuje. Ty si mu darovala srdce
2713 XII | Vladimír príde až k táboru, prezerá stráže a zostane pri nich,
2714 I | radšej mlč, lebo sa sám prezrádzaš, hoc nechceš."~"Ani sa mu
2715 V | a dvoje prenikavých očí prezradzujú, že je on nie horší od nich,
2716 VI | nemieniš, čo potom ?"~"Nuž ty prešibaná líška, ako čo bys' ty to
2717 X | druhí vravia, že sám Pankrác prešiel na kráľovu stranu následkom
2718 II | Dlhohorský mu je hlavou.~Prešli páni cez ulicu; v radnom
2719 VII | znivočil Žilinu, zaujal Prešporok a blížil sa k Budínu. Narástlo
2720 XVI | položí pátriky na stôl, prežehná sa, vezme horiacu hlavienku
2721 XIII | Dnešný deň náleží ešte nám, prežime ho vedno v čistej láske -
2722 V | ktože by svojmu dieťaťu zle prial?"~"Pokoj Poděbradovi!" zavolá
2723 III | najmilostivejšiemu ochrancovi a priateľovi?"~"Otec! Keď ti je priateľ,
2724 XI | rodiny české našli v Turci priateľské prijatie a tak vždy s Turčanmi
2725 XII | žiadosti s vami vstúpiť do priateľského zväzku."~"Tak? A či on môže
2726 V | odpovedal: ,Dosť som pekne a priateľsky zachádzal s Jiskrom, že
2727 XVI | na kozúbku videl lietať priateľských duchov.~Marta sa zohla,
2728 XII | ku tebe ponúknuť ti svoje priateľstvo, a ty žiadaš odo mňa to,
2729 XVII | skamenený obraz pomsty. Nato pribehla i pani Dlhohorská do izby.
2730 I | ti taký šarvanec k dačomu priberie, nuž len dačo vykoná. A
2731 XIV | plávali k prichádzajúcim. Pribili ku brehu; Milko chce skočiť
2732 XVIII| chcel ako ohnivý klinec pribiť na sklepenia nebeské.~Ľudia
2733 XVI | prostredný k palcovému šváru priblíži a s ním spojí, nieto viac
2734 XI | že by to bol kto zvedel, priblížil sa k Varínu. Bolo to odrazu
2735 VI | richtárka zbadať musela. Priblížila sa teda i s dcérkou k parkanu
2736 VI | jeho vecami stojí."~Vtom sa priblížili k záhradám. Komorovský sa
2737 XVIII| svoj meč a zatne do šišaka priblíživšiemu sa jazdcovi.~Blesk zahorí
2738 VI | žilinským záhradám dvaja páni približujú a tak hlasne medzi sebou
2739 XI | Vladimíra, od Lietavy sa približujúceho.~Zakypelo to odrazu ako
2740 IV | akoby mu bolo obrovskej sily pribudlo, schytí sa zo sedaliska
2741 XI | Milko sa prosto valí na prichádzajúceho Komorovského; škoda takej
2742 XII | slobodný priechod cez Oravu prichádzajúcemu bojovnému ľudu. Jiskra posiela
2743 IX | podeli? Kopa ľudí sa okolo prichádzajúcich zbiera; tento sa opytuje
2744 XIV | brehu a prosto plávali k prichádzajúcim. Pribili ku brehu; Milko
2745 XI | ostatní. Pankrác síce málo prichádzal do Turca a tak ho i málo
2746 XVI | neodoprela. Ona zas často prichádzala do dedín a čo si zažiadala,
2747 XV | posviacka, ľudia ustavične prichádzali, hádžuc zem s plačom do
2748 XIII | Málokto sa opováži k nemu prichádzať; Marienka ho len kedy-netedy
2749 VIII | a chlapstvo. A skutočne prichodia do Žiliny starí páni, čo
2750 XVII | Ja som to, duša moja, prichodím ťa potešiť po búrke."~Vyskočila
2751 X | moja, že som vás nemohol od príchodu môjho ani len dobre pozdraviť,
2752 VIII | stojíte, ak nepríde, vy budete príčina," - a Pankrác povedá, že
2753 VIII | všetkému náš richtár na príčine."~"Kto je to, kto je to?"
2754 XIX | ktorý sa pomocou vojska pričinil o to, aby zajatý Matej bol
2755 XIV | Máriu, bo som i ja sčiastky príčinou jej nešťastia, rozduchujúc
2756 VI | dobre, aspoň budeme mať príčinu do teba sa zadrieť. Vyhlásime,
2757 XIV | a striebre vyobliekaný, pricválal do mesta, družičky obliekli
2758 XV | sa za jeho dušu. Sluhovia pricválali zo Žiliny na koňoch za pánom
2759 IV | zavolá Janko.~"Amen," pridá Ondrej. Obaja to šuhaji
2760 I | len troška, keď do Žiliny prídeme, tam sa môžeš poobzerať
2761 XI | začínať, lebo sa ho vždy pridŕžal. Mnohé husitské rodiny české
2762 XIV | Strečnom, zaväzujúc sa vždy pridŕžať sa Pankráca. Milko podpísal
2763 V | nespokojná, že sa prísne pridržiava kališníctva;pápež ho vytvoril
2764 IX | ním stala zmena; včera, príduc domov, začal behať po Strečne,
2765 XVI | popri druhej, ako čo by sa priebehom mnohých rokov boli spriatelili;
2766 XII | nezačínajúc, iba robia slobodný priechod cez Oravu prichádzajúcemu
2767 XI | strán v pomykove, nikde priechodu, nikde slobodnej cesty nemá,
2768 XIV | vyskočí z kompy jeden z prievozníkov, vytiahne spoza pása široký
2769 XI | videlo ostalé sily na druhý príhodnejší čas zanechať, a to keď sa
2770 X | už máš na Znieve miesto prihotované. Ale to ti povedám, chlapče,
2771 XII | Lietava a Strečno sú ešte nie prihotovené, Vladimír teda zastal na
2772 V | Jiskrovi a takto sa k nemu prihovoril: "Jiskra Brandýssky! Počul
2773 XVI | ako čo by sa jeden druhému prihovoriť báli. Až Marta prehovorí: "
2774 XI | Milko Pankrác.~Vladimír sa prihrnul k Žiline, jeho vojsko je
2775 XI | našli v Turci priateľské prijatie a tak vždy s Turčanmi a
2776 VI | žartúvala, každému bola milá a príjemná. Šuhajci vraveli, že nikdy
2777 XIV | richtárka sa usmieva a vďačne prijíma poklony a vinše, ale ten
2778 II | hodnosť kráľovskú na seba prijímame, ako to už skrze poslov
2779 IX | veriť, že ho otec dobre prijme, a ja mu vravím, že to ty
2780 IX | dakoľko dlhých švihavíc, títo prikladajú rebríky a driapu sa na múry,
2781 VIII | stáť naprostred izby ako prikovaný, nevie, či je to, čo sa
2782 XI | Turca, ani nik nevedel ako, prikradla sa pravou stranou Váhu kopa
2783 XV | samej zemi čiernym súknom prikrytá truhla. Na súkne z oboch
2784 XV | nato šesť čiernymi fáťolmi prikrytých koní ťahalo vysoký pohrebný
2785 IV | Milko, bo to on na koni priletel, a bolo poznať, že sa ponáhľal,
2786 VIII | meste zostala, je alebo primladá alebo bezvládna; ale zato
2787 III | dobré časy človeku všetko priniesli. Tak som sa stal i ja pánom;
2788 XII | celkom pod tou výmienkou pripadne, aby od Komorovského odpadol,
2789 XIV | Začali potom na zdravie pripíjať hneď Matiášovi, hneď Dlhohorskému,
2790 II | pána Szilágyiho stojaceho, pripojila, aby sme tak väčšou mocou
2791 IX | mladí, páni i panie sa k nim pripojujú a idú do Žiliny vo meno
2792 II | Ale nač vám toto všetko pripomínam? - Nie to cieľ nášho zhromaždenia. -
2793 XI | Všetko je hotové, všetko je pripravené.~Ale ani Vladimír nedáva
2794 II | Ladislava Hunyadiho o život pripravivších, a zabúda už na Belehrad,
2795 XI | nechal v zlosti Starý Hrad a prirazil k Vladimírovi, ačpráve mu
2796 X | živý z tejto izby. Chlapče, prisahaj pomstu a nenávisť i Komorovskému
2797 VIII | naši nepriatelia i skazu prisahali," a objíma ich obe, i prituľuje
2798 V | nemôže, žiaden Pankrác nemôže prísahu zlomiť, žiaden Pankrác proti
2799 IV | Ale hlas jeho je už prislabý, lebo je Cigán múdry, bo
2800 IV | majú doma zostať, čo by na prisluhovanie spravodlivosti a práva pozor
2801 IV | Kde je Dlhohorský?"~Či prísna tvár Milkova a či dačo inšieho
2802 V | strašným v celom okolí; ale prísnosť Jiskrova požaduje tvrdú
2803 X | treba vážnosti, pilnosti a prísnosti; ale ako do izby vstúpil,
2804 V | jeho celú postavu vážnou a prísnou. Komorovský mu sedí z jedného,
2805 IX | svete, a títo chudáci bez prístrešia, bez ohniska a chleba utekali,
2806 VII | starý pán vykrúti fúzy, pristrojí sa do svojho dolomána, pripáše
2807 X | začať, až naostatok Milko pristúpi k dievčaťu, chytí ho lahodne
2808 X | ďalej, ako by mali k dielu pristúpiť; ale starý pán je celý bez
2809 VIII | sa otec usmieva a hlavou prisvedčuje. Objíma i otca i matku a
2810 XII | na ňom len kapitánom súc, prisvojil. Čo by ste mysleli, keby
2811 XI | Ľudia utekajú a hľadajú prítuľku v Žiline a v okolí, nad
2812 XI | sa dievča, hľadajúce tiež prítulok na horúcom srdci milého
2813 VIII | prisahali," a objíma ich obe, i prituľuje na otcovské srdce.~Práve
2814 IV | doniesol. Nuž čože ťa do Žiliny privábilo ? Či nie čierne oči?"~"Bračekovci,
2815 V | teda na žiaden spôsob semká privábiť nemohli?' Hlavný išpán odpovedal: ,
2816 II | na rákoš, českí páni zas privádzajú svojich už v Tatrách zošedivených
2817 VI | milo sa usmieva, a tak prívetivo hovorí, že sa i matka, vidiac
2818 III | že hoc aj je ku každému prívetivý, predsa tam, kde sa bezprávie
2819 VIII | navrátiť pomáhala, ale Boh nás privideI, nie pre našu vinu. - Jiskra
2820 X | ich tento na to do Žiliny priviedol, aby potom mesto i zdnuká
2821 II | ako kráľa celej krajiny privítal. - Teraz prišli páni z celého
2822 X | sa obzrie, nevstane syna privítať, ale udrúc pravicou na stôl,
2823 XVII | nezaslúžil, ty si krem toho privolil k nášmu spojeniu; nač ho
2824 XVIII| dávno tu byť mohla. Či ona privolila k úteku? Ha, nepovedala
2825 XIII | prestala plakať, zdá sa, že už privykla načúvať smutné reči, zdá
2826 XV | odvolal."~Dlhohorský sa prizerá na všetky tri telá, v duši
2827 XII | pozná, ale predsa sa k nemu priznať nemôže. No nie je to čudná
2828 XVI | zatvorí dvere, pozrie na prišlého a skoro sa jeho pozoru zľakne,
2829 XI | pánom Rutkayom a Zátureckým prišlí, tisnú Vladimíra, Ondrej
2830 XIV | Pankrác nad listom zo Žiliny prišlým. Milko píše otcovi, že Vladimír
2831 IX | Každý hľadá domácich medzi prišlými, každý sa obzerá po okolí
2832 V | Uhorská krajina ačpráve pro forma po smrti jedného panovníka
2833 XI | roboty, a tak na ustavičnú prosbu Vladimírovu pohol sa s veľkou
2834 XVI | k nej trasúci sa ľudia, prosiac o pomoc, k jej chalupe,
2835 XIV | teraz zanechať." A páni prosili Milka, až sa dal uprosiť
2836 XIII | Ja ju znám i budem ju sám prosiť, aby šla za Vladimíra. Jej
2837 XVI | a nešťastie. Keď sa ten prostredný k palcovému šváru priblíži
2838 XVI | malého prsta je život a ten v prostriedku je šťastie a nešťastie.
2839 XIX | Hunyadi. Vyznamenal sa v protitureckých výpravách (1448-1456). Za
2840 V | všetkých odstrániť, čo sa mu protivia, a potom sa na Jiskru v
2841 V | opovažuješ sa pánovi svojmu protiviť?" a tne dookola ako šialený.~"
2842 IV | sa vzpínajú ako tátoše, prskajú ako prskavice, dusia sa,
2843 VIII | koník jeho zhýbal hlavou, prskal a rechtal pyskom, ako čo
2844 XV | dochádza, schytí sa, začne prskať a rehtať; Dlhohorský sa
2845 IV | ako tátoše, prskajú ako prskavice, dusia sa, akoby boli zdivené -
2846 X | krajov, a ty to máš na päť prstoch. K tomu i Žilina Pankrácov
2847 XVI | silného zraku." Potom mieša prstom ľavej ruky po jeho dlani,
2848 XVI | viac pomoci; keď sa ale k prstovému chýli, bude človek dlho
2849 XV | stojí nad ním ako skamenený. Prúd sĺz ho zaleje a biedny starec
2850 XII | tábora. Poznať už z toho prudkého kroku, že je to nie prvá
2851 XVII | slova, ale objal milú svoju prudkejšie a náruživejšie, akoby objímal
2852 XII | svojom koníku, priletí až k prvým strážam, kde Vladimír stojí.
2853 V | nás vždy vyznačený, medzi prvými radcami našimi sa ligotajúci,
2854 VI | cisára odvrátiť nemôže?"~"To prvšie znám - o druhom ani slova,
2855 XVI | stála, lebo iba bieda a psota ľudí sem vyhnala, keď sa
2856 I | rozprávať, ak nebudete mlčať. No pst -: bol raz jeden kráľ."~
2857 XVI | Trenčianskou stolicou ležia pusté starodávne hory, noha ľudská
2858 IV | vám títo šuhajci do plaču pustili?" a na to kričí spievavo:~"
2859 VIII | Dlhohorský, dvíhajúc sa na pustivšie sa do plaču ženské, prehovorí: "
2860 XVI | tých terchovských horách je pusto a tmavo. Nikdy tam jedle
2861 XII | nemožnosti nepozná. Zastane na pustom poli, pozerá na Žilinu a
2862 X | čím skorej cesta ďalšieho pustošenia zastúpila; a hoc to daktorý
2863 XII | zdola, že starý Pankrác pustoší ľavú stranu Váhu, že počujúc
2864 XIV | pri svetle mesiaca ďalekú púť koná: budeš vedieť, ako
2865 XI | jeho bojovníkov, guľky z pušiek hviždia, horúca voda sa
2866 IX | rebríkov, šabľami rúbu do nich, puškami pália ako blesk. Veľa ich
2867 XI | Komorovského, váľa stromy a púšťa ich dolu dolinami, strieľa
2868 XI | jeho Marienka, ako ruža na púšti vyrastená. Zdá sa, že nepokojne
2869 XII | Vladimír. Ona mňa odvrhla v pýche svojej; Vladimír chce pokoriť
2870 VIII | hlavou, prskal a rechtal pyskom, ako čo by na ňom sedela
2871 XII | neutratil? A znáš ty Máriu?" pýtal sa posla Vladimír, prudko
2872 XIII | obetujem vlasti. I teba pýtam, ochráň obeťou svojou Považie.
2873 II | slávnemu zemianstvu et omnibus, quibus interest, na vedomie dávame,
2874 XIX | regalium... et ,omnibus, quorum interest - (lat.) mocou
2875 V | ujcovo, dal ho zaprieť ako raba na Világošvár. Tu sú listy
2876 V | Prosím vás teda, pán palatín, ráčte mojím menom pána Jiskru
2877 I | miešaš do reči? Keď na teba rad príde, potom sa ohlás. Teda:
2878 V | vyznačený, medzi prvými radcami našimi sa ligotajúci, mohol
2879 XII | seba brali. Spolu sme sa radievali, spolu bojúvali, spolu plakávali
2880 X | trenčianskeho, prosil, napomínal, radil a keď dakedy i neposlušnosť
2881 VIII | sa potichu a v tajnosti radili? Ešte neviem, lebo nič dobre
2882 VIII | na ľudí, dáva biť na zvon radného domu, rozžehná sa so svojimi
2883 VI | počúvať, ako ste si tam pred radným domom nadávali! A tie chúďatá,
2884 IV | ľudí; i mladé i staré by sa rado hneď z prvej ruky dozvedelo,
2885 XI | druhí ako divé husi dlhým radom za ním sa ponáhľajú. Dosť
2886 XI | radostnom pokrikovaní vchádza to radostné vojsko, čo sa dnes toľko,
2887 XI | za mestom a vo všeobecnom radostnom pokrikovaní vchádza to radostné
2888 X | viete? Ja som vám chcel radostnú novinu povedať, a vy ste
2889 VIII | odchádzajúceho s pány zemanmi, ho radostný krik sprevádzal: "Sláva
2890 XII | bojúvali, spolu plakávali a radovali sa; a duše naše sa so spoločným
2891 X | sa dnes otvorila brána do raja lásky.~
2892 XI | ten dlhý čas, čo si sa v Rakúskej bavil. Ach, ty ani nevieš,
2893 VIII | syn."~"Išiel s Matiášom na Rakúsy."~"Vy ste ho ta poslali?"~"
2894 VIII | nemyslím; lebo pokiaľ ramená naše vládzu zbroj dvíhať,
2895 XV | stužkami obviazané fakle; na ramenách im címer pankrácovský visí.
2896 IX | tváre, tmavých očú, silných ramien s holým ťažkým mečom pomedzi
2897 XIV | vlčisko, začal gajdovať až do rána, kým ho ľudia nevytiahli;
2898 IV | paničky, mladých ako to raňajšie slniečko, obzerajúcich sa
2899 XV | koži, ktoré ale medzi hmlou rannou a že sa ešte dobre nerozvidnilo,
2900 XII | akoby sa radoval nad sviežim ranným povetrím. Šuhaj si sedí
2901 XVI | čo ju hľadalo, aby ňou ranu svoju vyliečilo, bo hady
2902 XII | že s Komorovským držíš."~"Rany Kristove! Hádam pravdu hovoríš!
2903 XIX | nad oboma smutná trávička rastie. Nezažili za života šťastia,
2904 IX | uliciach a ich počet tak rástol ako na droždí. Pán richtár
2905 IV | chce; najprv musíme Budín ratovať, najprv musíme Matiášovi
2906 XIV | neprichádza; len keď do tretieho razu zavolal, ukázali sa dvaja
2907 XIV | naspomínal i Evu i Sáru i Rebeku, začal hovoriť o svätom
2908 IX | hlavy, zrážajú ich pikami z rebríkov, šabľami rúbu do nich, puškami
2909 VIII | zhýbal hlavou, prskal a rechtal pyskom, ako čo by na ňom
2910 XII | V Žiline je tichý pokoj. Rečí sa málo hovorí, ale tým
2911 XI | som ti rozprávala o jeho rečiach, ostatný raz mne a matke
2912 XV | schytí sa, začne prskať a rehtať; Dlhohorský sa obzrie, vidí -
2913 XI | Starom Hrade držia, dobre oni riadia i v Žiline, kde s pánom
2914 XI | ale v Pankrácovom mene sa riadili. Tak bol Turiec čerstvý,
2915 II | sa všetko podľa vôle jeho riadilo, že sa ale svedčí, aby v
2916 VI | usmechujúceho sa Komorovského a pani richtárku, i prehovoril: "Odpusťte,
2917 XIX | Milko a pri ňom Marienka richtárova. Obaja zhynuli na jednom
2918 VIII | a kráľa nepríde."~"Sláva richtárovil!" zahučí zhromaždenie. "
2919 XIII | dobre vie, že sa s Máriou richtárovou radi vidia, každý sa teda
2920 VI | oddávna prizeral na pána richtárovu záhradu a pri parkane s
2921 XV | neraz odmerať, bo pred domom richtárovým zastane. Ľudia sa pri ňom
2922 II | nebosiahlych vrchov široko-ďaleko; riečky pochytajú hlas ten, spoja
2923 XII | svoje."~Tmavá noc sa pomaly riediť začína, od východu znamenajú
2924 IV | Mária prehovorí: "Veru ste riedky hosť v Žiline, pane, ačkoľvek
2925 II | nazýva. Tamdolu tečie Dunaj, rieka vážna, starodávna, omývajúca
2926 X | zasmiali, stisli plecom a riekli: "Dobre, pôjdeme, ak sa
2927 XIV | Ticho je dookola, len šable rinčia pri bokoch jazdcov, kopytá
2928 XIX | I. Veľkého, syna Karola Róberta z Anjou, kráľa uhorského (
2929 XIII | nenávidieť i Komorovského, robiac to, čo mu lásku Márie získa. -
2930 XI | domov odídu, lebo čože by robili v tak maličkom meste? -
2931 IX | ich videli, čo sa na ňom robilo! Zaplakali všetci nad stavom
2932 IX | zahrabe.~"Hej, páni, čo robíte?" zakričí jeden z Vladimírovej
2933 XVII | obrátená k mužovi: "Čože robíš s tým dievčaťom? Veď len
2934 VIII | veriť nemohol. Páni moji, robme teda, čo môžeme, bráňme
2935 IX | hubiteľom svojich domov, svojich rodín.~Bolo to smútku po Trenčíne
2936 XIII | ochrániš od skazy tvoju rodinnú zem, bo to len ty môžeš.
2937 II | spojený, takže títo, už z rodinných ohľadov, krajinu pred Mohamedom
2938 IX | nešťastím.~Hore Váhom, hore rodinným Váhom idú zdola vojaci na
2939 IX | všetci nad stavom svojej rodnej zeme, zaškrípali zubami
2940 II | život vlastný za zem vašu rodnú, lebo krvichtivý divoch
2941 IV | jeho, že zanecháva kraj rodný, rodičov, priateľov a hádam
2942 XVII | Dlhohorský hoc aj zahynie s rodom svojím, nikdy nedá dieťa
2943 V | sa ligotá, že len milo. Rohy jeleňov, kože medveďov,
2944 IV | Pravda, je tomu už štyri roky, čo ste ju zanechali."~"
2945 IX | Mladý mladému hneď uverí, roveň k rovni sa hneď pripojí."~
2946 IX | mladému hneď uverí, roveň k rovni sa hneď pripojí."~
2947 XI | množstvo vojska vyhrnie sa rovno na pole a na jeho čele Milko
2948 IX | stojí medzi nimi ako skala v rozbúrenom mori, kýva hlavou akoby
2949 XVIII| prská; ktovie, či ho tá rozbúrenosť živlov a či tá ťažkosť pánova
2950 II | zahučí a zhromaždenie sa rozchádza.~"Môžete si vy vravieť,
2951 X | hlavnejších vodcov k sebe, rozdáva rozkazy, píše listy i otcovi
2952 VI | gule nech sa z dom do domu rozdávajú, čistite pušky, ostrite
2953 IX | prišlých hneď po domoch rozdelil a richtár k sebe zavolal,
2954 IV | práva pozor dali; potom sa rozdelili všetci bojovníci na pluky
2955 IX | pohybovanie sa nepriateľa, rozdeľuje mešťanov i pánov na rozličné
2956 II | pokojne ako bratia, niet rozdielu medzi žiadnym, ale predsa
2957 XIV | vymyknuvší, prezradzuje rozdráždenosť jeho. "Hrúza nebeská!" kričí, "
2958 XIV | Komorovskému na prach rozdrobím hlavu ako hadovi. Hahaha!
2959 XIV | príčinou jej nešťastia, rozduchujúc ustavične plameň v srdci
2960 IX | nestratíte celkom, keď sa rozdvojíte a roztratíte? Ľahko vás
2961 XVI | všelijaké horské zeliny rozhádzané, v jednom kúte ležali staré
2962 IX | záporu, otvárať zámky, pomáha rozhadzovať bránu. Dnu bránou vstúpi
2963 XVII | izby. Z jednej strany stojí rozhnevaný muž, ako ho predtým nikdy
2964 XIX | nepriateľského nápadu.~decízia - rozhodnutie (spravidla najvyššieho súdu).~
2965 IV | zakazuje, ale darmo je! Boh rozhodol! Vnútorný hlas mi volá ,
2966 IV | a jazdci sa medzi sebou rozhovárajú.~"Hraj, muzika, hraj !"
2967 I | pohárikoch sedia a v horlivom rozhovore si čas krátia, takže ani
2968 IV | teda bez vyslovenia, bez rozhovorky i mysleli na seba, ani neznajúc
2969 VI | pán Komorovský povedal? - Rozíďme sa teda vo meno božie. Varty
2970 XIV | zdvihol hlavu, oko sa mu roziskrilo nevídaným ohňom a prsia
2971 XIV | samého bolelo, že sa oni rozísť majú. Ondrej Bacho, prišlý
2972 IX | pekne-krásne sa po Trenčíne rozišiel. Daktorí až k Bystrici došli
2973 X | vykonať, čo mu vodcovia rozkázali, nepovedal ani slova, ale
2974 IX | Dlhohorský, "a čože si nedali rozkázať?"~"To veru nie! Lebo viete,
2975 XIII | keď ale odídeme za jeho rozkazom, padne Žilina pod mečom
2976 IV | aby sme sa dáko od jeho rozkazov oslobodiť mohli. A keby
2977 IX | v rukách českých a nimi rozkazoval Vladimír. Ale nebolo to
2978 VI | pekného miesta, ale keď rozkazujete -" prehovorí Komorovský.
2979 IX | počulo, i opýtalo sa: "Čo rozkazuješ, otec?"~"Pán Pankrác mi
2980 IX | nepriateľov napadať?"~"Ja, rozkazy-nerozkazy," zase sa ozve jeden, "my
2981 X | tak tancovať, ako jej ja rozkážem, čo by si to tam človek
2982 XIV | ľudia nevytiahli; tretí rozkladá o barborášovi, čo basou
2983 V | Jiskru. Po druhých stoloch sú rozkladené ich zbroje a ťažké šaty
2984 X | od potešenia triaslo. V rozkoši svojej prišla k otcovi a
2985 III | Zaslúžim, nezaslúžim," rozkríkne sa otec, "už ti to svet
2986 VI | že teraz preto tak pekne rozkvitajú.~Dolu Váhom po brehu sa
2987 XVIII| šable a búrlivá duša jeho sa rozleje v zúfanlivý výkrik: "Sklamaná
2988 XI | dá zvážať zbroj, zbožie a rozličnú živnosť do mesta, všetko
2989 IV | až sa len tak po okolí rozliehalo. A to pekné, a to krásne
2990 X | obrátil reč na druhú stranu, rozložil mu jeho povinnosti a povedal
2991 XIII | príde zajtra a večne nás rozlúči."~
2992 XIII | Máriou sa ešte dnes naveky rozlúčim." A vtom vyšli obaja z Milkovej
2993 VI | rád, že sa môže s Máriou rozlúčiť, lebo mu je v jej blízkosti,
2994 X | príchod v Turci oznámil i rozlučoval sa s ním. Ondrej je duša
2995 XVI | nemám, bo je dávno na kúsky rozmrvené: zabil som Milka, zabil
2996 XIII | opýta sa ho: "No akože? Rozmysleli ste sa už? Veďže mi už len
2997 II | zeman uhorský bol povolaný rozmýšľať o takých veciach i bol ako
2998 XIV | Po meste sa plno chýrov roznáša a ženičky si o ničom inšom
2999 II | ste nepočuli, aké sa chýry roznášajú? To len vám povedám, ako
3000 IX | popálené, svoju rodinu po svete rozohnanú, rozišli sa každý na svoju
3001 XVII | svoje vrahovi. Počkaj, dám rozostaviť stráže a nevyjde Vladimír
3002 II | si to všetko zapamätal a rozoznal v tej trme-vrme, v tej motanine
3003 XVI | tisícročné buky sa samy od seba rozpadávali a slniečko božie skoro nikdy
3004 XVIII| železný šišak sa na dve strany rozpadne, dlhé čierne vlasy sa vyhrnú
3005 V | mi, ty čierny pes" volá rozpajedený Pankrác, "lebo nech ma zem
3006 XVII | nevidela muža svojho takého rozpáleného - a on predtým taký vážny,
3007 VIII | obracia k obloku, rúčkami si rozpálenú tvár zakrýva, aby ju mamka
3008 VIII | odišiel, celý sa trasúc a rozpálený i hnevom i sklamanou nádejou,
|