1251-fokos | forma-letny | lezal-nenah | nenaj-odraz | odrez-postr | posvi-rozpa | rozpi-tma | tmavu-vydal | vyder-zhovo | zhrdz-zupne
Cap.
3509 I | oblokov kyvoce a osvecuje tmavú noc.~Na uhle ulíc pod zámkom
3510 IX | vysoký, zamračenej tváre, tmavých očú, silných ramien s holým
3511 XVIII| Vladimír darmo čaká a myšlienky tmavšie od tej noci vstupujú do
3512 V | pánovi svojmu protiviť?" a tne dookola ako šialený.~"Kalich
3513 V | pán vám rozkazuje človeka tohto na kusy rozsekať."~"Strečno
3514 VII | sa opytujú, prečo sa to toľké prípravy robia, ľudstvo
3515 XI | Starý Hrad sám pre seba toľkého dostatku nepotrebuje, lebo
3516 XII | verte mi, nemá dosť sily toľkej moci odolať. Matiáš kráľ
3517 X | prečo Pankrác synovi svojmu toľký majetok a moc popustil,
3518 I | ani za groš nedal, že sa o tomto zhovárame?"~"Ba dal by som
3519 IX | ním pluky nepriateľské ako tôňa, lebo on jeden stojí za
3520 III | zrkadle Váhu vidí aspoň tôňu svojej minulej slávy. Starý
3521 VIII | a jej matka sa trasú ako topole vetrom popohýnané; v izbe
3522 XII | jeho ale jemu celkom pod tou výmienkou pripadne, aby
3523 XIII | svete."~Dlhohorský sa nad touto rečou zarazil a zbledol,
3524 XV | pochváli, lebo je dobre trafené.' Pán ešte zavolal: ,Mária,
3525 XIII | aby sme naším utrpením a trápením sa oslobodili i Považie
3526 XIII | to mladých také myšlienky trápia, z ktorých si sami počet
3527 XI | dievča, "vidíš, že sa my tu trápime, a ty, Pán Boh vie ako,
3528 IX | všetko - "~"Tí malicherníci," trasavým a trpkým hlasom vypovedal
3529 IV | pritisne ju na srdce a trasivým hlasom ticho vypovie: "Spomeň
3530 VIII | prišiel, tak odišiel, celý sa trasúc a rozpálený i hnevom i sklamanou
3531 X | ohľadu brať," hovorí potichu trasúca sa dievčina.~"Nehovorte
3532 XI | na prsia svoje pritisne trasúce sa dievča, hľadajúce tiež
3533 XVI | potom sa zbližovali k nej trasúci sa ľudia, prosiac o pomoc,
3534 XIII | nešťastie odo mňa, keď môžeš," trasúcim sa hlasom prosí dievča,
3535 XIX | pochovaní, nad oboma smutná trávička rastie. Nezažili za života
3536 VIII | aby sa čím najskôr i s Trenčanmi do Žiliny navrátil.~Pani
3537 XI | bojovníkov, vyrútil sa proti Trenčanom.~Vladimír sa predral až
3538 X | stanúc sa vodcom vojska trenčianskeho, prosil, napomínal, radil
3539 XVI | XVI~Medzi Oravskou a Trenčianskou stolicou ležia pusté starodávne
3540 VIII | kapitáni po turčianskych, trenčianskych a nitrianskych zámkoch tak
3541 XI | svojimi mešťanmi; Milko s trenčianskym ľudstvom, s kráľovským zemianstvom
3542 VII | nepriateľom, to rúbu mečom, to trepú po hlavách železnými kiahnicami,
3543 XVII | i bedoval: "Bože, prečo tresceš Dlhohorského? - Ostatné
3544 XV | Strečna ako šialený. Príde s treskom-pleskom k Dlhohorskému a prosto
3545 II | vlnotokom Váhu, ktorý pyšne a s treskotom sa valí, povolávajúc bratovi
3546 V | Fridrich hodný kus odštikne, z tretej sa Garaiovci, Cillovci a
3547 XV | obzeravší sluhovia nájdu tretie mŕtve telo pri samom Váhu;
3548 XIV | neprichádza; len keď do tretieho razu zavolal, ukázali sa
3549 XVII | nášmu spojeniu; nač ho teraz trháš?"~"Ja som sľúbil dieťa svoje,
3550 IX | ožiarená Žilina objaví. Trhlo to mládencom, ruka jeho
3551 XVI | pravda?"~Vladimír sa zastaví, trhne sa odrazu, ani čo by všetka
3552 XVI | slnečné im odňali. Ľud sa triasol, keď kto len spomenul terchovské
3553 XVIII| a vetry fúkajú, horami trieskajú a blesky lietajú.~Počúvaj,
3554 XVI | vychádzavali. Žiaden človek ani len triesku z terchovských hôr nespálil,
3555 XVIII| to dušou Vladimírovou ako tristotisíc hromov, dych sa mu v prsiach
3556 II | zapamätal a rozoznal v tej trme-vrme, v tej motanine a pračke,
3557 XVI | vrúti muž vysoký, zaváľaný, tŕním dotrhaný. Vstúpi do začadenej
3558 XVI | nie - chodí po horách a po tŕňoch, a nemôže si oči vykľať,
3559 XVI | dačo, zastavuje prst na troch miestach, šomre dačo pod
3560 XVI | len dočkaj. Vy páni nemáte trpezlivosti, a predsa viete bedovať."~"
3561 XVII | sedáva v noci pri Marienke i trpezlivou mysľou nesie kríž svoj,
3562 XIII | tiež tak nezhynieme? Keď trpieť musíme, teda trpme, ale
3563 VIII | takýchto ľudí medzi sebou trpíte. Von s ním!"~Ale ten nečakal
3564 XII | Žiliny a neznáš Máriu?" trpko vyrieknúc a zmraštiac čelo,
3565 IX | malicherníci," trasavým a trpkým hlasom vypovedal Dlhohorský, "
3566 XII | so Žilinou držať bude?" trpkými slovami sa ho opytuje Vladimír.~"
3567 XIII | Keď trpieť musíme, teda trpme, ale tak, aby sme naším
3568 IV | meste ozvalo, zavreštia na trúbach, zahučia na bubnoch, až
3569 XV | šatách oblečení vojaci, potom trubači a speváci, dvanásť v bielych
3570 XI | Milko dá na víťazstvo trúbiť.~Brány žilinské sa otvorili,
3571 XVIII| ale v noci je to smutno, trúchlivo. Ale i v noci, keď mesiačik
3572 XV | čiernym súknom prikrytá truhla. Na súkne z oboch strán
3573 XV | Hradu a Svätého Mikuláša, na truhle ležali krížom preložené
3574 XV | koňoch s holými šabľami. Za truhlou ide zas dvanásť najkrajších
3575 VII | zabúchajú zlodeji na plné truhly; a keď sa idú Komorovskému
3576 XI | Vladimír s Komorovským. Trvala tá sekanina ešte dlhý, dlhý
3577 VI | azda vedieť, že Pankrác v tuhom spojení s Fridrichom stojí
3578 VII | dni sa po horách a poliach túla, všetko na kapitánov zveruje -~
3579 VIII | panstvo jeho, keby kapitáni po turčianskych, trenčianskych a nitrianskych
3580 III | Hradu, vládol nad celým Turcom a čokoľvek sa v Turci, lebo
3581 XI | Pankrác ani príčiny proti Turcu dačo začínať, lebo sa ho
3582 XIX | cisára nemeckého. Korunu Turecký získal Matej Hunyadi za
3583 XII | Tatrách robí; od východu nám Turek záhubou hrozí a celá naša
3584 XII | chytený, kráľ nikdy ešte s Turkami nebojoval. - My sa máme
3585 I | ho máš! My sa zhovárame o Turkoch, a on ti hneď zaskočí do
3586 XIV | Mohol si sám ísť proti Turkom, ja by som bol do ostatnej
3587 IX | otec?"~"Pán Pankrác mi tuto nechce veriť, že ho otec
3588 IV | riekne: "To je teda vaše tušenie - hm - istotného nič nemáte?"~"
3589 IV | jej srdce sa neslýchanou túžbou zvieralo.~Po brehu Váhu
3590 IX | nesmiem."~"Neverte vy to, ten túži za vami," hovorí ďalej Dlhohorský
3591 XIII | už boli za okamihom týmto túžili, až sa Marienka zas naraz
3592 V | neposlal - veď to známe, že túžiš za panovaním ako jeleň za
3593 XIV | pretierajú a poznať im na tvárach, že sa im chce ísť na odpočinok.
3594 I | tiež povedz, čo chceš s tým tvojím králikom?"~"Ale nelámže
3595 XII | jeho. Potom sa hádam jej tvrdé srdce obmäkčí."~Vladimír
3596 IV | vyrastení ako sviečky a takí tvrdí ako tie tatranské skaly.~
3597 XV | nepoznal? V dome všetko tvrdo spí, len pán richtár je
3598 VI | popálil svojou bláznivou tvrdohlavosťou. Netreba nič inšie, iba
3599 V | prísnosť Jiskrova požaduje tvrdú podrobenosť, a Vladimír
3600 XIV | Odviazali kompu, odrazili ju tyčkami od brehu a prosto plávali
3601 XIX | všetkých, ktorých sa to týka.~koruna ale slávnej krajiny
3602 X | Ondreja Bachu a privíta ho týmito slovami: "No, chlape, už
3603 XVII | Vladimíra!"~"Dieťa moje? Áno, tys' dieťa moje, ale aj Milko
3604 XVII | sa dakde podel. Skoro od týždňa ho nikto nevidel; na zámkoch
3605 XIII | mladistvá sviežosť od dakoľko týždňov zmizla i z jeho pozoru i
3606 VI | vždy ku pomoci; načo teda úbohých mešťanov od ich roboty odháňať?"~
3607 XIII | Trenčíne, kráľovi pomoci ubudne a Boh vie, čo sa bude robiť;
3608 X | Sadni si, chlapče, ku mne, uč sa od svojho otca, ako má
3609 XVI | poskakujúceho Vladimíra. Stará učadená izba, slabý oheň pod kozubom,
3610 VI | aby mohol dobre uctiť a učastovať vzácnych hosťov. Mnohí zo
3611 III | bol mladý, vtedy sme to na učenie toľko nedržali; trocha šťastia,
3612 VI | šuhaj o láske pošeptáva do ucha milej svojej.~Na brehoch
3613 XVIII| všetko búrenie živlov. Čas uchádza - Vladimír darmo čaká a
3614 I | pomykne, poškrabe sa za uchom, čelo zahŕždi, ako čo by
3615 XIX | povetrí rozlieha, temný síce uchu, ale zrozumiteľný duši.
3616 XVI | kry v žilách jeho zastala, uchytí starú za plece, strasie
3617 XVI | budeme premýšľať."~Vladimír uchytil chlieb a zjedol ho, napil
3618 IV | pušky, cvičia sa v streľbe, učia sa rúbať šabľami, až kým
3619 XIX | vyšších duchov, spozoruje účinkovanie síl nadprirodzených; pochopí
3620 III | Jiskrom, od neho sa budeš učiť, on ti preukáže, že to ani
3621 XI | vojak tak ľahko nepristúpi k udatnému šedivému Čechovi, ktorý
3622 XIV | aby mohol na horné Považie uderiť. Dlhohorský teda s Milkom
3623 XII | východu Turci na krajinu udierajú. Starý Szilágyi je zajatý
3624 XVII | navracal do jej slabých údov -~Od dakoľko dní nato sa
3625 XI | cestu a prosto na Žilinu udrie. Komorovský je zo všetkých
3626 V | kedy má na hunyadiovcov udrieť."~Komorovský zastane, pozrie
3627 XIV | Šimún, Biely! Sedlajte kone, udrite na bubny, pôjdeme na postriežku!"
3628 X | nevstane syna privítať, ale udrúc pravicou na stôl, vypovie: "
3629 XIII | Matiášom odoberierm, predsa sa úfam, že ma Boh ochraňovať bude."~"
3630 VI | Ako Pánboh dá! Mal som úfnosť, kým bol pán Jiskra s Matiášom
3631 III | človek predsa dobre vyjde i uhádne, čo je spravodlivé a čo
3632 X | usporiada svoje veci a uháňa do Turca, do okrúhleho Turca.~
3633 I | a osvecuje tmavú noc.~Na uhle ulíc pod zámkom stoji malý
3634 VI | blízkosti, ako čo by na uhlí sedel, a predsa, keď si
3635 XI | ohnivejšie rúbu. Milko sa uhol ku Váhu, pechota sa odmykla
3636 XIX | Dobyl Carihrad a útočil na Uhorsko. ~Komorovský - Mikuláš a
3637 XIX | Vladislava.~ insurekcia - v uhorskom feudálnom zriadení povinnosť
3638 II | Trenčianskej stolice v ľahkých uhorských šatách, pod zlatom i striebrom;
3639 IX | predpísanému, nič mu nemohlo uhovieť, ktovie, či to jeho pýcha
3640 VII | nechce, aby dakto v Horných Uhrách, kde on panuje, Matiáša
3641 II | vojsku, pod vedením milého ujca nášho pána Szilágyiho stojaceho,
3642 V | mu bolo poručnícke jarmo ujcovo, dal ho zaprieť ako raba
3643 XIX | 1456.~Szilágyi - Michal, ujec kráľa Mateja, ktorý sa pomocou
3644 II | Ladislava Garaiho, Mikuláša Ujlakyho, Žigmunda, grófa Svätojurského,
3645 XVIII| hromu volajúc: "Hrom ti ukázal miesto, kde ležať máš."~
3646 VIII | vojdite semka." Páni vošli do ukázanej im izby, Dlhohorský zas
3647 IX | druhý raz buchnú a na múroch ukázavší sa ľudia sa ozvú:~"Kto tam?"~"
3648 IX | poďme, poďme!" Milko sa uklonil, pohol rukou a zástupok
3649 XII | biedny zámok, ktorý sme spolu ukradli? Hahaha!"~Milko sa prestrašil
3650 III | robí, ako statočný človek ukrivdenému stranu lapá.~"Dobre, že
3651 XIII | Nežartuj, prosím ťa, tak ukrutne so mnou."~"Drahé dievča,
3652 XII | dozvedieť, bo čím sa väčšmi dačo ukrýva, tým väčšmi to ženské trápi.
3653 I | osvecuje tmavú noc.~Na uhle ulíc pod zámkom stoji malý domec,
3654 II | hlavou.~Prešli páni cez ulicu; v radnom dome je ticho,
3655 XIV | zakončil reč svoju: "Tak si umienil i pán Vladimír, vladár Strečna
3656 II | uhorského korunovať dal; umienili sme si teda predoznámenú
3657 XVII | náruživejšie, akoby objímal umierajúcu nádeju života. Vtom sa ukáže
3658 VIII | vychádzajú, kričia a zase umĺkajú od strachu, lebo cez mesto
3659 XIX | Milkovom hrobe, keď vetrík umorený v svojom žiali zaspí, to
3660 XVI | tri noci, chce sa hladom umoriť - ale nie - chodí po horách
3661 XV | okolí rozniesla, že Mária umrela, ale ona len ticho spí.
3662 XVII | bol radšej, aby dieťa jeho umrelo, ako by sa malo stať obeťou
3663 XVI | Vladimír miloval. Haha, ona umrie, a Vladimír bude žiť. Pošle
3664 VI | zo sveta. Dlhohorský musí umrieť. Ty nemôžeš inak Žilinu
3665 XV | samom Váhu; zodvihnú ho, umyjú tvár krvou celkom zatečenú,
3666 V | sužujú, vylapať.' - Jeho úmysel je teda, ako to z jeho skutkov
3667 X | začne hovoriť o svojich úmysloch, o Matiášovi a Jiskrovi,
3668 IX | z nevedomosti proti ich úmyslom.~Opýtaš sa, prečo je to
3669 X | dakedy i neposlušnosť jeho úmysly hubila, radšej mlčal, aby
3670 III | je priateľ, teda vykonaj uňho, aby vydal korunu našu.
3671 VIII | pozrie, do takej divokosti upadá, že mu každý z cesty uteká.~
3672 X | nespáči, hneď do náruživosti upadajú a nechávajú i tie najsvätejšie
3673 XV | sedieť pri Márii, do horúčky upadnuvšej. Dlhohorský vo svojom žiali
3674 V | skoro do podozrenia u našich upadol, majúc od vašej milosti
3675 XII | richtár sa ustavične stará o upevnenie a ohradenie mesta; Milko
3676 II | ako bezprostredný volič úplne presvedčený, že je jeho
3677 XVII | sa ti stalo, muž môj? - Upokoj sa - veď si ty nikdy taký
3678 VII | hoden, aby sa ku mne dakto uponížil? To si nemyslite, lebo ma
3679 XIV | prosili Milka, až sa dal uprosiť a zostal. Začali potom na
3680 II | Dlhohorský s celým slávnym úradom žilinským. - Ticho idú a
3681 VI | obrátiac sa k zhromaždeným úradským, zavolá: "Počuli ste, páni,
3682 VI | Mnohí zo slávneho mestského úradu sú povolaní, mnohí zo známejších
3683 VIII | verili statočnosti ľudskej a urobeným zmluvám, spoliehali sme
3684 VII | akého slúžnodvorského zo mňa urobia. ,Nože no, pán brat,' vraveli, ,
3685 XIII | Drahé dievča, sama bys' tak urobila, keby si mnou bola. Stopäťdesiattisíc
3686 X | Hej, otec môj, to ja urobím, ale prosím ťa, nechaj ma
3687 X | mladistvom zápale vašom viac urobíte ako ja starý človek pri
3688 XVII | Vladimíra; a keď naopak urobíš, Vladimír nevstane od tvojich
3689 II | odpovie druhý prvému, "urobte si, čo chcete, a keď pravdu
3690 XIX | mladý šuhaj, pozerá dohora uslzeným zrakom, dohora vypínajúc
3691 I | Milko na to s polovičatým úsmechom odpovedá. A Janko, podoprúc
3692 VI | teraz spamätal, pozrel na usmechujúceho sa Komorovského a pani richtárku,
3693 V | vraví pokojne Komorovský s úsmecnom. "Ktovie, či si ho sám ta
3694 VI | raz zasmiala, ale i ten úsmev tak chytro na jej líčku
3695 V | sa pobúri a Komorovský, s úsmevom pozerajúc na Jiskru a na
3696 XVI | čiernych očí.' Dieťa sa usmialo a strepotalo rúčkami, i
3697 I | mienia - ale títo sa len usmievajú.~"No," povie Janko, "veď
3698 IX | ďalej Dlhohorský a potom usmievajúc sa doloží: "Aspoň moja Marienka
3699 XI | potichu zatvárajúc dvere, usmieval sa a odchádzal. S ním hľadel
3700 X | seba - a Mária? Tá milo sa usmievala a srdce sa jej od potešenia
3701 XI | ju pozdraví; ona ho tiež usmievavo víta, ale tak naňho okom
3702 XI | hrozí."~"Nuž aké?" okom usmievavým na ňu pozrúc, opýta sa Milko.~"
3703 XV | tom istom mieste, kde bol usmrtený, lebo v tom poli, ba hádam
3704 XV | stará o slávne pochovanie usmrtených. Vladimír radí, aby sa Milko
3705 XIII | očú vytisli. "No len sa uspokojte," hovorí ďalej, "nestratíte
3706 X | iba Milko rozumie, vyjde, usporiada svoje veci a uháňa do Turca,
3707 IX | voľky-nevoľky vzdychne, i z úst jeho sa vykradne tichučko
3708 XI | zodvihne krvavý meč dohora a ústami hýbe, akoby šeptal: "Mária!
3709 X | chlapče, vo dne v noci, bez ustania musiš hubiť Komorovského."~"
3710 VIII | mojím synom, aby sa priam ustanovil v Trenčíne. Vy mi zaňho
3711 IV | zástupom ľudstva. Najprv sa ustanovili poriadky, ktorí majú doma
3712 XIII | všetko tak urobiť, ako my ustanovíme, ale žiadosť jeho je taká,
3713 II | povinný o jeden týždeň sa ustanoviť v Žiline."~"Vivat Matiáš
3714 X | richtára nie viac domom ustavičného trápenia sa ako predtým,
3715 XI | viac nemá roboty, a tak na ustavičnú prosbu Vladimírovu pohol
3716 X | Uhorskej, môže kráľovi v jeho ustavičných vojnách slávu zachovať a
3717 XVIII| skrývajú do domova zvery sa uťahujú do dúpnych skál. Nepočuť
3718 IX | ozvú sa zostrašení ľudia. "Utekajte! Pankrác nám dediny spálil,
3719 XI | on Považiu hotuje. Ľudia utekajú a hľadajú prítuľku v Žiline
3720 XI | povedala, keby Milko z bitky utekal? Či by si sa zaňho nehanbila?
3721 IX | prístrešia, bez ohniska a chleba utekali, kde mohli.~Pankrác tiež
3722 IV | svojho vrhnúc na drahé, utešené dievča, myslí, že v jej
3723 XVI | duchov.~Marta sa zohla, utiahla sa do kúta a stadiaľ pozerala
3724 XI | zhora dobývačov - potom sa utiahne na Starý Hrad a stade pozerá
3725 IX | múroch a po svojich kútoch utiahnutí. Buchnú raz na bránu, druhý
3726 XI | čakať. Predtým po zámkoch utiahnutý o ničom nemyslel, iba o
3727 IV | ak by sa od našich vecí utiahol. Ale i keď to urobí, dobre,
3728 VIII | sa ukáže na rínku, všetko utichuje, úrad mestský sa hrnie k
3729 XII | zamumlala temným hlasom a utiekla v okamihu z celého Považia,
3730 XVI | i páni dakedy na chudobu utisnú. Teda to ste vy, čo zabil
3731 II | išpánovi zdola.~Všetko sa utíši, hlavný išpán vezme slovo: "
3732 VIII | len potom, keď sa všetko utíšilo, vstal i prehovoril: "Slávne
3733 XIX | 1481). Dobyl Carihrad a útočil na Uhorsko. ~Komorovský -
3734 IX | Jiskrom silili Vladimíra k útoku, ale nič ho nepohlo ku kroku
3735 IV | zo sivej kozičky,~čo sa utopila, keď vodičku pila,~tú mi
3736 XVII | opustiť otca starého, matku utrápenú a ten drahý dom, v ktorom
3737 XIV | mesiačik priateľom všetkých utrápených duší. Ticho je dookola,
3738 XIII | seba, ju i nás všetkých utrápili ?"~"Nehovorte, otec môj,
3739 V | Matiáš, hľadajúc korunu, utratí trón. Ostatne my všetko
3740 XII | môže myslieť, že Vladimír, utratiac tam všetko, so Žilinou držať
3741 X | povinný, hoc by i život pritom utratil, pracovať na stroskotaní
3742 V | no, ale ja nikomu na cti utŕhať nechcem - žiaden Pankrác
3743 II | hŕby, ktorá pred ním leži, utrie si ústa, vykrúti fúzy a
3744 XIII | ale tak, aby sme naším utrpením a trápením sa oslobodili
3745 XIII | reči, zdá sa, že i ona má útrpnosť nielen so sebou, ale i s
3746 II | podľa zákona a obyčaje k utvrdeniu hodnosti kráľovskej hneď
3747 XIII | nebude. Otče, tak by malo uvädnúť vaše dieťa, a ja zahynúť,
3748 V | Fridricha, teraz už ani do úvahy neberú. Azda ste nevideli
3749 IX | nevykonáme. Mladý mladému hneď uverí, roveň k rovni sa hneď pripojí."~
3750 VIII | pozerajú. Pankrác skočí z koňa, uviaže ho na mreže, obráti sa,
3751 XVI | chlapci tým dokazovali, že uvidiac ju, skryli zuby, aby ich
3752 VIII | im izby, Dlhohorský zas uviedol Pankráca prosto do chyže,
3753 X | a hrnú sa k Dlhohorskému uvítať Milka - -~U pána richtára
3754 II | Môžete si vy vravieť, uzavierať, kričať, koľko chcete. To
3755 VIII | Dlhohorský!"~Pán richtár uzavrel zbor krátkou rečou, svojich
3756 XII | nimi vyjednávať a pokoj uzavrieť. Prvé je nemožné a druhé
3757 XVII | Marienka Dlhohorského celkom uzdravená. Nikto nevie ako, ale si
3758 XVII | všetko, čo má na svete za jej uzdravenie, bo ona slabne z hodiny
3759 III | zaslúžim a krajina moje zásluhy uzná, nedbám, hoc aj budem z
3760 VIII | za Hunyadiovca, my sme ho uznali s celou stolicou naším pánom
3761 VII | on panuje, Matiáša pánom uznával."~"Ale veď ja to lepšie
3762 III | ja ho neuznávam, ty ho uznávať nesmieš. Preukážem ja svetu,
3763 X | A tak sa páni na tom uzniesli, že začnú na druhý týždeň
3764 XIV | zdvihnutý prsteň na prst kládli, uzrela Milka - a slabosťou premožená
3765 XVII | sa robí. - Ledva ju ale uzrie Mária, letí k nej plačúc,
3766 VIII | Mária, začervenajúc sa až po uši.~Otec pozrie dievčaťu do
3767 XII | nazdal, že sa to dostane do ušú Márii. Vidno, že cíti, ako
3768 IV | tam vyvaria! - A ja som užil tento čas k tomu, aby som
3769 VI | keď ho človek k dačomu užiť chce. Jiskra ti rozkázal
3770 X | chce a za svojím osobným úžitkom nejde. - A tak sa páni na
3771 XIV | zvyky preto, že ich ľud užíval. Aj u pána Dlhohorského
3772 XII | sa mu dal vari za nástroj užívať za jeden biedny zámok, ktorý
3773 VI | brehoch tak tajomne a tak vábivo, ako keď krásny šuhaj o
3774 XIII | je láska moja k tebe, ale väčšia je k uhorskej vlasti. Ja
3775 X | že máte pred sebou mnoho väčších vecí, ako jedno slabé dievča
3776 IV | keby si teraz Jiskra našu väčšiu lásku k uhorskej vlasti
3777 II | pripojila, aby sme tak väčšou mocou cieľ náš čím skôr
3778 XIII | Uhorskej krajiny leží na váhe: alebo Považie, alebo krajina
3779 XVIII| tmavá, vietor hvízda ako valach, opiera sa o staroveké hory
3780 XVIII| kovali. I zhora i zdola sa valia mrákavy také temné, ako
3781 XII | Hahaha! A ja som sa mu dal vari za nástroj užívať za jeden
3782 II | a Trenčíne, tento pomstu varí na nepriateľov, Ladislava
3783 XIX | XIX~Medzi Žilinou a Varínom stojí na pravom brehu Váhu
3784 XV | Žiliny, pohybujúc sa až k varínskemu prievozu. Najprv idú v železných
3785 XIX | historickej skutočnosti.~Varna - bulharské mesto na brehu
3786 XIX | poľských dejinách zvaný "Varnenčik".~medio harum literarum
3787 XIX | 1492), brat Vladislava Varnenčíka.~kalpak - vysoká husárska
3788 VI | Rozíďme sa teda vo meno božie. Varty na múroch a okolo mesta
3789 IV | nebude."~"A vy nejdete s vašimi priateľmi na vojnu?" opytuje
3790 V | vojnu, ale s pomocou božou, vašou a pána Jiskru odoláme nápadom
3791 III | ľudia boja, že si ma ľudia vážia a viac nič? Ale, synko,
3792 X | mohli, ako si vás nadovšetko vážim a ako lipne duša moja na
3793 II | Tamdolu tečie Dunaj, rieka vážna, starodávna, omývajúca brehy
3794 IV | prosil ho, aby mu dovolil dač vážneho predniesť.~"Vďačne, pane!
3795 IX | sebe zavolal, ako obyčajne, vážnejších pánov a panie. V dome jeho
3796 X | rozkazy plnia, lebo stojí na vážnom mieste, na jeho hlave mnoho
3797 IV | najprv musíme Matiášovi vážnosť a dôveru v krajine získať."~"
3798 X | starostí leží, a tak mu treba vážnosti, pilnosti a prísnosti; ale
3799 V | robia jeho celú postavu vážnou a prísnou. Komorovský mu
3800 IV | pechota, akoby ju do zeme vbil, pevne, nepohnute, kdežto
3801 XI | všeobecnom radostnom pokrikovaní vchádza to radostné vojsko, čo sa
3802 XVI | každá škára do skaly bola vchod do dier černokňažníkov a
3803 VI | čo myslí, a ako to s jeho vecami stojí."~Vtom sa priblížili
3804 XIV | Prikryli sa stoly a panstvo večeralo.~Po večeri sa panie vzdialili,
3805 XIV | stoly a panstvo večeralo.~Po večeri sa panie vzdialili, a páni
3806 IX | hovoria. Váh si mumle pesničky večerné, šepce dačo, ale ani on,
3807 XIV | ráno a prievozníci dlho večerom čakali. Sluha začne hvízdať
3808 XI | preplnený jeho ľudom a husté, večierkom a v noci po nebi lisknúce
3809 VI | lebo myslia, že s Jiskrom večitý pokoj uzaviera a že jiskrovci
3810 XVI | ty ma musíš oslobodiť od večného trápenia, bo ináčej strasiem
3811 V | nevie, že ste vy a my všetci veční nepriatelia Hunyadiovcov?
3812 II | vrchov svojich pozerajú deti večných hôr na biedne kraje dunajské,
3813 XIV | ste nemohli? Keď ste sa vedeli do týchto čias premôcť,
3814 II | ich pomoc k vojsku, pod vedením milého ujca nášho pána Szilágyiho
3815 VII | oni: Kde ideme? Kde nás vedieš? Či dačo vykonáme? Ale keď
3816 VI | Komorovským zhovára. Vladimír sedí vedľa Márie, ktorá trošku líčko
3817 II | zastaví? Sily pol sveta vedú na nepripravenú, roztrhanú,
3818 II | odhora sa vypínajú vrchy velebné, ktorých končiare dočahujú
3819 II | Prichádzajú obaja títo velikáši k rozpustilým zemanom, súc
3820 VII | nazdávate, že ku mne tiež veľkí páni nechodia, že som ja
3821 VIII | Vladimír, on zahanbil slávu a veľkosť otcovu. Preč, preč s takými
3822 VIII | človekom; ustavične myslieval o veľkosti a samostatnosti svojho rodu,
3823 II | otcovská, čo v ňom tečie, veľkú nádeju v nás vzbudzuje;
3824 XVI | Vidíte, nie je to dobre veľkým pánom pravdu hovoriť. A
3825 XIX | kráľa Mateja, sedmohradský velmož Ján Hunyadi. Vyznamenal
3826 XV | ležali krížom preložené a venčekom obviazané šable - od hlavy
3827 XII | nepadli. Ale prečože sa teraz verejne neradíme, prečože sme sa
3828 II | úprimne sa starať o veci verejné a pospolité; lebo verte,
3829 XII | tvoja smrť." A Vladimír verí tomu hlasu, jeho myseľ nemožnosti
3830 VIII | prišlo spojenie - my sme verili statočnosti ľudskej a urobeným
3831 VI | Dlhohorský, teraz už len veríte, že sa vaše žiadosti vyplnia?"~"
3832 X | nesklamali a že veru mu verní zostali, z Rakús s ním prišli
3833 II | žitiu za vlasť našu a k vernosti k vyvolenému kráľovi. Kto
3834 XI | priskočí ku svojej dievčine, veselou tvárou, horúcim zrakom ju
3835 VI | preskakujú; hučí, ako čo by si veselú pesničku spieval; letí voľno
3836 XIV | vlasť!"~Vladimír je obyčajne veselý, krúti sa okolo Marienky
3837 XVI | ohluchnúť, aby ani zaviatie vetra nepočul; nemôže zabudnúť,
3838 XIX | Milkovom hrobe si smutný vetríček povieva, vyhúda pohrebné
3839 XIX | povetria i zrozumie povievaniu vetríka - i pomodlí sa skrúšene
3840 V | nazad. Keď oni svoje nazad vezmú - skúsia, čo je starý Jiskra!"~"
3841 I | či my tiež, šable do ruky vezmúc, za takým ohnivým šuhajom
3842 XI | po nebi lisknúce sa ohne veštia záhubu a skazu, ktorú on
3843 XV | Zahučali zvony na žilinskej veži, smutne, žalostne, akoby
3844 VI | VI~Marienka bývala predtým
3845 XV | svojím, mráz ich prebehol, vidiacich smutné divadlo. Dlhohorský
3846 IV | horný, v Trenčíne dolný vidiek. A tá Žilina len tak prekvitá
3847 VIII | Bacho, starý pán z dolného vidieka, ktorý prišiel Žiline na
3848 II | rodiny priateľov sa sám vo Viedenskom Novom Meste za kráľa uhorského
3849 II | zhromaždeniach skúsenejší radu viedli. Zasadol si teda hlavný
3850 IX | išpán?"~"Padol, chudák, pri Viedni."~"Padol? - Teda som už
3851 I | netreba, veď my to všetko vieme i beztoho," na reč Ondreja
3852 VII | je pre nich stratená, ich viera prenasledovaná a ich život
3853 III | ktorej nieto; viere, ktorá vieru otca tvojho vykynožiť chce;
3854 VII | VII~Jiskra hrozne vyčíňa v Šariši
3855 VIII | VIII~Starý Hrad, Starý Hrad,
3856 V | dal ho zaprieť ako raba na Világošvár. Tu sú listy od palatína -
3857 XIV | šedivej, fúzov bielych, dolu visiacich, majúci zlaté gombičky na
3858 V | nevideli v Strážniciach pri vítačke a podpise zmluvy, ktorú
3859 X | víta Milka, páni ho tiež vítajú, každý sa teší, že sa s
3860 II | národa ako svojho kráľa vítali a My sme im zachovanie všetkých
3861 XII | spoza hôr a okom plamenným vítalo široké krajiny. Noc zamumlala
3862 IV | pred časom. Jiskra sám bol vítať Matiáša, uznal ho v jeho
3863 XV | bojúval, a hoden je taký víťaz, ako bol Milko, ležať tam,
3864 VII | on sa bíjal s najprvšími víťazmi Uhorskej krajiny a nikdy
3865 II | ktorý bol len nedávno tak víťazne bránil. Pomocou Szilágyiho
3866 X | radosti, junáckej sily a víťazského zápalu. Milko si už sám
3867 XI | maličkom meste? - Milko dá na víťazstvo trúbiť.~Brány žilinské sa
3868 XI | všetko od radosti nad dnešným víťazstvom, nad dnešnou slávou.~A keď
3869 VIII | mu, že sa Vladimír tajne vkradol do mesta a ich domu, že
3870 XI | Vladimíra, Ondrej Bacho s pánom Vladárom a Košútom odsekáva spojenie
3871 VII | zbrojí a "Matiáš kráľ", "Vladimir" a "Pankrác" ozýva sa povetrím.~
3872 IX | robíte?" zakričí jeden z Vladimírovej strany. "Nám vravíte, že
3873 IX | robí za chrbtom ľudstva Vladimírovho? Nikto nevie ako, nikto
3874 XVIII| Hoj, preletelo to dušou Vladimírovou ako tristotisíc hromov,
3875 XI | tak na ustavičnú prosbu Vladimírovu pohol sa s veľkou silou
3876 XIX | vojská. V bitke padol aj kráľ Vladislav, v poľských dejinách zvaný "
3877 XIX | palatín.~časy bojov medzi Vladislavom a Alžbetou - Proti Ladislavovi
3878 XI | okolí, nad ktorým Milko vládne.~Komorovský bol hotový s
3879 V | zo stolíc, nad ktorými vy vládnete. Čo myslíte? Čo vaše zemianstvo
3880 VI | žilinské ešte stoja a mešťania vládnu ešte pušky nabíjať a mečom
3881 XIX | výpravách (1448-1456). Za vlády nedospelého Ladislava Pohrobka
3882 VIII | čo môžeme, bráňme sa, kým vládzeme a kým nám pomoc od Boha
3883 VIII | lebo pokiaľ ramená naše vládzu zbroj dvíhať, nemáme sa
3884 I | oči, tie bledé líčka, tie vlásky ako havran - ty! - Kýmu
3885 VIII | hrajú s jeho striebornými vlasmi, oko jeho sa blyští povedomím,
3886 XIV | svedčia a ruže v čiernych vlasoch jej dodávajú kvetu a živosti.
3887 V | temene ostatok šedivých vlasov, ktoré sa ako živé hore
3888 VII | vôľa ani láska a náchylnosť vlastná ani sem, ani ta, oni s vlasťou
3889 VII | Ani páni, ani české vojsko vlastne nevedia, čo majú robiť,
3890 VIII | Jiskrovej? - Tak sa len na vlastné sily spoľahnúť môžeme. -
3891 XV | ktorého som rád videl ako vlastného syna." A potom obrátiac
3892 V | rokov sa tu sami držíme vlastnou silou, sami, povedám, a
3893 V | Cillovci a Frankopanovci za vlastných pánov prehlásia - a my sa
3894 IV | krásne žilinské dievčence. Vľavo stojí pechota, akoby ju
3895 XIV | gajdošovi, čo spadol do vlčej jamy, a za ním čľup vlčisko,
3896 XIV | vlčej jamy, a za ním čľup vlčisko, začal gajdovať až do rána,
3897 IV | Ondrej zakríči: "My o vlku a vlk za humny. Vitaj, bratko,
3898 VI | nikto nevedel, čo je to za vlka v baranej koži."~"Dobre
3899 IV | Ondrej zakríči: "My o vlku a vlk za humny. Vitaj, bratko,
3900 VII | vojska okolo Strečna ako vĺn morských. Páni sa opytujú,
3901 V | akoby ju chcel podmaniť vlnami svojimi, ale skala necíti
3902 II | hlas ten, spoja sa spolu vo vlnotokom Váhu, ktorý pyšne a s treskotom
3903 XIV | živly o polnoci krajiny vnivoč obracajú; predstavte si,
3904 III | tiež vravia a veria, že sa vnukovia obyčajne na starých rodičov
3905 VIII | prísahy a nasledovali sme naše vnútorné presvedčenie, poslali sme
3906 IV | darmo je! Boh rozhodol! Vnútorný hlas mi volá ,lď - a ja
3907 XI | z pušiek hviždia, horúca voda sa leje a spredu Milko pichá
3908 VIII | ako sihoť osamotnená medzi vodami morskými, ktoré sa ju každý
3909 XIV | sa hneď dobre, hneď zle vodí, hneď sa skryje za oblaky,
3910 XIV | žilinskými; páni zemania sa vodia popod ruky po meste s prednejšími
3911 IV | kozičky,~čo sa utopila, keď vodičku pila,~tú mi zahraj, Cigán!" -
3912 V | za panovaním ako jeleň za vodou. Ktože sa sám bez nás Fridrichovi
3913 XI | železný odev, neskúsený vojak tak ľahko nepristúpi k udatnému
3914 XIV | ľudstvo jeho si zdravká s vojakmi Pankrácovými a mešťanmi
3915 VI | rozkazuje dakoľko tisíc vojakom, tí sú vám vždy ku pomoci;
3916 VIII | Prosím vás, odpustite - vojdite semka." Páni vošli do ukázanej
3917 V | ich zbroje a ťažké šaty vojenské, v ktorých na Strečno prišli.~
3918 V | trúby a zbroje poľovné medzi vojenskou zbrojou rozvešané, svedčia,
3919 VII | neozbrojí, pokiaľ mu Pankrác vojenskú nezahrá, a potom aby sa
3920 IX | Či váš otec nemá dosť síl vojenských?"~"Tomu sa ukázať nesmiem."~"
3921 V | gubernátorom a najvyššim vodcom vojenským? Ťažké mu bolo poručnícke
3922 II | vojska Jiskrovho, odení vojenskými panciermi, páni hlavný išpán,
3923 XIX | bojové znaky tureckých vojsk, Turci.~starý Hunyadi -
3924 II | jedna myšlienka, jedna voľa má nás všetkých spojovať
3925 VIII | mamka nezbadala.~Zaklope volačo na dvere a dnu vstúpi -
3926 X | ostatný raz, usmieva sa, voľačosi rukou ukazuje, čomu iba
3927 III | sa otec, "už ti to svet voľakde tak hlavu pobalamutil. Čo
3928 I | nech sa ti pekne sníva o voľakom," povedá Ondrej. A šuhajci
3929 XVI | terchovské hory; ako sa predtým volali, nevie sa.~V tých terchovských
3930 II | kujonov, zradcov - počuť volať: "Dajte mu proces dehonestationis,
3931 II | povinnosťou dbať na to, aby voľba kráľa vypadla k najväčšiemu
3932 II | božej a podľa zákonného volenia sme na trón slávneho kráľovstva
3933 II | Szilágyiho kúsky, tak ako aj volenie Matiáša. Nuž či toho zemania
3934 II | neroznieslo, že je pán palatín s volením kráľa nespokojný, a viete,
3935 II | i bol ako bezprostredný volič úplne presvedčený, že je
3936 V | smrti jedného panovníka volieva druhého, predsa prednosť
3937 IX | či život a potešenie?" A voľky-nevoľky vzdychne, i z úst jeho sa
3938 VI | veselú pesničku spieval; letí voľno dolu dolinami ako orol,
3939 IV | medzi istotou a neistotou vonkoncom nepáči - "~"A čo teda chcete
3940 V | odstúpil na stranu; Pankrác zas vopchá šabľu do pošvy a hoc aj
3941 XV | zas kvetová koruna. Okolo voza idú starci v čiernych plášťoch,
3942 VIII | skálie na múry, chlapi ho vozia z okolia do mesta; slovom,
3943 XVI | svojej pravici, pozerá na ňu vpadnutými očami a hovorí: "Počkaj
3944 XIX | 1462.~Ladislav Garai - člen vplyvného uhorského rodu, od r. 1447
3945 IV | nich si hŕba poskakuje. Vpravo stojí na koňoch zošikované
3946 XVI | som len tri malé kvapočky vpustila, daj ju tvojej milej a uvidíš,
3947 IX | na koňoch i peší. To sa vracajú Trenčania z výpravy Matiášovej
3948 XI | stíska ostrohami svojho vranka, pán Záturecký si švihá
3949 XIV | rozprávok. Jeden rozpráva o Vrankovi, čo jedenásť vlkov zabil,
3950 V | oči bystré ako strely, vrásky na čele i po tvári a na
3951 XV | strmeňmi, a keď sa ťažké vráta žilinské otvoria, skočí
3952 XV | Svitlo ráno. Už dávno pred vrátami stojí biely koník, čaká,
3953 VI | i s dcérkou k parkanu a vrátila poklonu Komorovskému. -
3954 X | Komorovského od Vladimíra a ja pri Vrátnej."~Ondrej chcel ešte trochu
3955 IX | dajteže pokoj. Ja som len to vravela, že mu z očú a tváre bolo
3956 VIII | vypočúval všetko, čo sa vravelo, tvár jeho bola spokojná,
3957 IV | Márii, predstaví jej Milka vraviac: "Pán Pankrác. - Čo nového?"~"
3958 IX | Vladimírovej strany. "Nám vravíte, že idete Žilinu rozváľať,
3959 III | ju svet roztrhá, ako ty vravíš, čože bude z nás jednotlivcov?
3960 II | neprekročí tieto ozrutné vrchovce. A spomedzi škár vrchov
3961 XIV | prizeral čiernoodetý .Za vrchstolom sedel pytač, pán starý,
3962 I | dákym, čo sa bojí ruku z vrecka vyňať? Hach, chlapci! Bude
3963 II | pestuje a napája ju citom vrelým, životaplným; a nikdy noha
3964 XI | pero na šišaku kníše. Bubny vreštia, ľudstvo sa hýbe, jazda
3965 IX | kdekoľvek svoje tmavé oko vrhne, tak všetko padá pred jeho
3966 IV | horúci pohľad oka svojho vrhnúc na drahé, utešené dievča,
3967 V | potom sa na Jiskru v Tatrách vrhnúť. Poznať to, že Hunyadi a
3968 II | to každý dobre, že v ňom vrie krv čistá uhorská, očakáva
3969 IV | plno mládeže sa okolo neho vrtí a čo na nej sily nevidí,
3970 X | reči Milkove často číre vrúce reči, že sa všetko tak ľahko
3971 XV | ňom Milko vravel, že ma vrúcne miluje?"~"Miluje ťa, miluje,
3972 VI | Poliaci každý deň do krajiny vrútiť nemôžu, a kto bude hranice
3973 X | Strečna zaujať; ale moji Vrútočania vedia chlapcom tak do očú
3974 X | Znieva, Lietavu napadať, od Vrútok zastaneš cestu Vladimírovi
3975 XVI | černokňažníkov a drakov. Na jednom vŕšku strigy tancovávali na Luciu,
3976 XVI | stará nič neodpovediac, vstala z kúta, vzala z poličky
3977 XIV | smelosťou potlačiť chcela.~Vstali hore, oddavač stiahol prsteň
3978 XVII | dievčaťom? Veď len teraz vstalo z nemoci! Čože sa ti stalo,
3979 XIV | a kričať: "Prievozníci, vstávajte!" Ale nikto neprichádza;
3980 XI | ho žiaden človek nie je vstave dobyť. Pán Ondrej z Turca
3981 XVIII| myšlienky tmavšie od tej noci vstupujú do mysle jeho. Či Mária
3982 XVIII| široko-ďaleko ani hlasu vtáčka, ani čľupnutia rybky, ani
3983 XII | stratená, sultán Mohamed vtrhol so stopäťdesiattisíc do
3984 IX | obracal. Vladimír často vtrhúval na pravý breh Váhu, ale
3985 IV | tebou hovoriť."~Dlhohorský vybehne vonká, Milko sa zapáli ako
3986 IX | ohradených zámkov ustavične výbehy robil na okolie. Opustené
3987 IX | kráľovi slovami: "No, či sa vyberie dáky človek z neho?"~"Hej,
3988 XIII | náruživo miluje Máriu. On chce vybojovať Žilinu, aby ju potom za
3989 VII | Toľko sa mi nakláňali, vybozkávali ma, ako čo by som bol s
3990 VIII | neposlal. Počul som, že sa ta vybral z dobrej vôle."~"Dobre:
3991 VIII | beda nám!" Ľudia z domov vychádzajú, kričia a zase umĺkajú od
3992 IV | výjav, keď sme z kongregácie vychádzali, mi dákosi z hlavy nejde,"
3993 XVI | na druhom čerti zo zeme vychádzavali. Žiaden človek ani len triesku
3994 IX | len tam ďaleko, ďaleko na východe sa pozlátistá žiara troška
3995 IV | chcú, lebo Jiskra len potom vychodí so svojimi myšlienkami na
3996 IX | Vladimírovi ľudia lezú od východnej strany na múry ako mravce,
3997 II | sa oči nespočetných hôrd východných. Dajte, nebožiatka, dajte,
3998 VII | Jiskrov miláčik, Pankrácov vychovanec, on sa bíjal s najprvšími
3999 XVI | nízka postava bola celkom vychudnutá, brázdy na tvári jej viseli
4000 IX | všetko zdrúzgať a znivočiť; vychytí prvému zástavnikovi zástavu
4001 XVI | ostatné slová a Vladimír už vychytil ruku; sám si pozrel na šváry,
4002 VII | VII~Jiskra hrozne vyčíňa v Šariši a Spiši. Spišský
4003 XVI | liečiť, im porobiť, čerta vycitovať atď. Ľudia nepamätajú, odkedy
4004 V | Jiskrovi spočíva. Vy máte vycvičené vojsko a keď sa dolu z vašich
4005 III | starí, v bojoch zošedivení a vycvičení vojaci českí ustavične otáčali,
4006 V | Matiášovi!"~Pankrác volá: "Vydaj, Komorovský, počet zo slov
4007 III | teda vykonaj uňho, aby vydal korunu našu. Otec! Osloboď,
4008 XIII | aby sa mu Žilina na milosť vydala?"~"Keby to bolo, to by sa
|