1251-fokos | forma-letny | lezal-nenah | nenaj-odraz | odrez-postr | posvi-rozpa | rozpi-tma | tmavu-vydal | vyder-zhovo | zhrdz-zupne
Cap.
4009 XII | a tu i tu sa také slová vyderú z pŕs jeho: "Nač som ťa
4010 VII | vykonáme? Ale keď príde zámky vydobýjať, to lezú za múry ako mravce,
4011 II | skorej ozbrojenou rukou vydobyť.~Oznamujeme, nakladáme a
4012 IX | No ale keď tí nevedeli vydržať a neznali si uctiť svojich
4013 XVI | podloží mu ich pod nos a on vydýchne hlboko a skoro plačlivým
4014 VII | ich diví vojaci z domov vyháňajú, starí ľudia so zvesenou
4015 XVI | zelín, a títo ma na odplatu vyhlásili za strigu. Teraz sa ma každý
4016 VI | príčinu do teba sa zadrieť. Vyhlásime, že sa Žilina oproti kráľovi
4017 XVI | iba bieda a psota ľudí sem vyhnala, keď sa na brehoch Váhu
4018 VII | ho to z pokojného žitia vyhnali.~"Hej, pán brat, či to ešte
4019 XVI | zemi, lebo košaté stromy vyhnané zo zeme mládniky svojimi
4020 XVI | trpí? Ak vás telo bolí, vyhoja vás zeliny, ak vás srdce
4021 VI | neobzerajte, veď vy veru najskorej vyhoríte! Či to ešte neviete, že
4022 VIII | kráľa; jeho vodcovia nám vyhrážajú preto, že sme za Matiáša
4023 XI | brány a množstvo vojska vyhrnie sa rovno na pole a na jeho
4024 XVIII| rozpadne, dlhé čierne vlasy sa vyhrnú spod neho, krv vyskočí z
4025 XIX | smutný vetríček povieva, vyhúda pohrebné pesničky, plače
4026 XVI | všetka nádeja v pomoc ľudskú vyhynula a len potom sa zbližovali
4027 VI | Márie, ktorá trošku líčko vyjasnila, milo sa usmieva, a tak
4028 IX | nebolo to dávno takého výjavu pod Žilinou ako teraz. Pankrác
4029 XVII | zajtra o desiatej večer vyjdi preoblečená z mestskej brány;
4030 XII | alebo na dobrej ceste s nimi vyjednávať a pokoj uzavrieť. Prvé je
4031 IV | vlasti než k nemu za nevďak vykladal a nás prepadol, takže by
4032 XIV | dolománe a po boku draho vykladanú šabľu. Pytač vstal hore,
4033 XVI | tŕňoch, a nemôže si oči vykľať, aby ani to slnečné svetlo
4034 III | Keď ti je priateľ, teda vykonaj uňho, aby vydal korunu našu.
4035 X | nepovedal ani slova, ale išiel a vykonal. Potom stanúc sa vodcom
4036 V | Musím tú naničhodnú zberbu vykoreniť, lebo nebude prv pokoja
4037 IX | vzdychne, i z úst jeho sa vykradne tichučko meno Márie. Potom
4038 XVIII| jeho sa rozleje v zúfanlivý výkrik: "Sklamaná láska moja!" -
4039 XV | ozývajú ako pomstiteľ. - Vykríkne, vyskočí a zúfanlivo uteká
4040 XI | na šťastie milých a s ním vykročil i ostatný anjel pokoja a
4041 XI | líc a vpadnuté oči strašne vykukávali spopod čiernych obŕv. Vtom
4042 XIV | oblaky, akoby sa smútil, hneď vykukne spomedzi oblakov, akoby
4043 XIII | lásky našej prosil, aby si vykúpila Považie, lebo chvíle terajšieho
4044 XIX | získal Matej Hunyadi za veľké výkupné r. 1462.~Ladislav Garai -
4045 III | ktorá vieru otca tvojho vykynožiť chce; Matiášovi, ktorý je
4046 V | Tatrách zem moju sužujú, vylapať.' - Jeho úmysel je teda,
4047 XVII | svoji zostali."~Povedal a vyletel z izby.~
4048 IV | tam slov, netreba zjavných výlevov, kde duša k duši hovorí
4049 XVI | mene božom som už mnohých vyliečila."~Vladimír stiahol tvár,
4050 XVI | hľadalo, aby ňou ranu svoju vyliečilo, bo hady ťahajú sa cez doliny,
4051 XVI | hovoril: "Hľaďže! Ty ma musíš vyliečiť, ty ma musíš oslobodiť od
4052 XIX | veľké čierne oko horké slzy vylieva i ruky vystiera za bledým
4053 VII | nemajúc kde hlavu skloniť, vylievajú krv svoju po skalách tatranských
4054 VIII | svoje dedičstvo, išiel krv vylievať za Matiáša ?"~Dlhohorský
4055 XV | spustili truhlu do kvetmi vyloženej jamy. Hudba začala húsť
4056 XII | ako sa hory z pár nočných vymáhajú, ako sa po dedinkách dym
4057 IX | smrti jeho sám Matiáš mňa vymenoval vodcom Trenčanov. Prečo?
4058 XIII | by sa skôr stať mohlo pod výmienkami; tak napríklad, ako ste
4059 XIV | pána Dlhohorského nebolo výmienky. Keď sa páni zišli, Vladimír
4060 XVI | ona zavolá: "Daj sa mi vymodliť!" Tretí raz to tak zatrasie
4061 XIV | len hlas, z pŕs jeho sa vymyknuvší, prezradzuje rozdráždenosť
4062 II | Ladislava, bola zaniesla, sa vynachádza. Fridrich ale ju od času
4063 I | čo sa bojí ruku z vrecka vyňať? Hach, chlapci! Bude to
4064 IX | mužmi a mládencami smutnými vyniká na koníku zamyslený šuhaj,
4065 XIV | celkom v zlate a striebre vyobliekaný, pricválal do mesta, družičky
4066 XIV | stranu a stretne sa s Milkom vyobliekaným, akoby chcel preč odísť. "
4067 II | dbať na to, aby voľba kráľa vypadla k najväčšiemu osohu krajiny.~
4068 IX | Trenčanov a Milka. Márii vypadne šitie z ruky, matka sa usmeje,
4069 XIX | ani po smrti, lebo si ty vypila tri kvapky z jeho krvavého
4070 VIII | Jeho šedivá hlava sa pyšne vypína, vetry si hrajú s jeho striebornými
4071 II | svojom. - Tam zase odhora sa vypínajú vrchy velebné, ktorých končiare
4072 XIX | uslzeným zrakom, dohora vypínajúc ruky. Nad ním zhora visí
4073 VIII | ktorom všetko, čo sa stalo, vypisuje, Milka volá, aby sa čím
4074 XIII | sa i Vladimírov a žiadosť vyplnila, predsa on od Komorovského
4075 XIII | nám ju sotva bude možno vyplniť, a keď sa nevyplní, Vladimír
4076 XI | múru, až sa zem zatrasie, vypočúva poslov Komorovského, vyhodí
4077 VIII | von z paloty.~Pán richtár vypočúval všetko, čo sa vravelo, tvár
4078 XI | všade sa len na mne chce vypomstiť. Veď som ti rozprávala o
4079 IX | trasavým a trpkým hlasom vypovedal Dlhohorský, "a čože si nedali
4080 XIV | Vladimírovi, takým smelým hlasom vypovedala "áno", že sa všetci zadivili
4081 XIX | Vyznamenal sa v protitureckých výpravách (1448-1456). Za vlády nedospelého
4082 VIII | bežali preľaknuté k otcovi a vyprávali mu, že sa Vladimír tajne
4083 III | Hrad.~Celé okolie si tiež vyprávalo o mladom pánovi, ktorý v
4084 IV | zachytená. ~Ledva sa povesť o výprave Matiášovej na Viedeň po
4085 IV | zase začínajú kázať krížovú výpravu oproti neverným; a kým je
4086 IX | To sa vracajú Trenčania z výpravy Matiášovej na Viedeň. Idú
4087 XII | Vladimírovi, Milko ale si vyprosil, aby tú celú vec jemu samému
4088 XVI | spriatelili; veľké čierne oko bolo vypučené, obočia i obrvy boli celkom
4089 IX | Dlhohorský mu nedá pokoja, vypytujúc sa hneď o vojne, hneď o
4090 XI | Marienka, ako ruža na púšti vyrastená. Zdá sa, že nepokojne dakoho
4091 IV | pozerať. Pekní sú ako paničky, vyrastení ako sviečky a takí tvrdí
4092 X | vojde mladý, ako panička vyrastený šuhaj, líca sa mu i červenejú
4093 XVII | drahý dom, v ktorom som vyrástla?"~Radostne vyskočí Vladimír
4094 IX | postavili, ako čo by zo zeme vyrástli.~Ešte sa ani nerozbrieždilo
4095 X | srdce cíti, súc najsilnejším výrazom duše človeka.~Milkovi sa
4096 IV | sa a tiché "zbohom" tak vyrieklo, že sa šuhaj nazdával, že
4097 XII | Žiliny a neznáš Máriu?" trpko vyrieknúc a zmraštiac čelo, prvý raz
4098 XIV | nevediac, že v tom slove bolo vyrieknuté nešťastie, ktoré mocou a
4099 V | kráľa so stavom vecí našich, vyrozprávajúc mu, že sa nielen Jiskra
4100 IV | s kráľom. Ba nakoľko som vyrozumieť mohol, tešia sa, že sa všetko
4101 XV | sluhom sedlať kone, sám si vysadne na bieleho a letí von bránou
4102 XIV | sluhu, až padne, a onen vysadnúc na jeho koňa, uteká cvalom
4103 VIII | poslov jedného za druhým vysiela. Starému Pankrácovi písal: "
4104 V | môj syn?! Hrom a peklo!" vyskočiac zakričí Pankrác. "Kde si
4105 XVII | prichodím ťa potešiť po búrke."~Vyskočila Mária i zavolala: "Utekaj,
4106 XII | výsosti nebeskej. Slnce vyskočilo spoza hôr a okom plamenným
4107 X | viac ani slova, ani pol. Vyslal potom poslov do Turca, dával
4108 XII | návrh, ihneď chceli menovať vyslanstvo ku Vladimírovi, Milko ale
4109 VIII | nahodila príležitosť blízkeho vyslobodenia, takže obetí našich sotva
4110 X | nepovedala, že Milko Žilinu vyslobodí?"~"Ticho, dieťa, ticho,
4111 XV | ju nebol Milko toľko ráz vyslobodil, a dietky pri ňom zložia
4112 IV | pozerávajú; znali sa teda bez vyslovenia, bez rozhovorky i mysleli
4113 XII | žilinský, s pozdravením i s vyslovením žiadosti s vami vstúpiť
4114 XII | začali poriadkom svoju mienku vyslovovať. Naostatok sa Milko pozdvihol
4115 X | ale rozkazuje, neradí, ale vyslovuje svoju mienku, akoby ona
4116 VIII | šedivý fúz pláva v povetrí, vysoké biele pero na kalpaku sa
4117 VIII | všetci. Nebolo to treba tak vysoko rúbať."~Nato zakričí starý
4118 XVII | pretrpel za teba, čo toľko vystál, že to sily obra prevyšuje.
4119 VIII | povedám vám."~"Syna mi vystanovíš, a keď sa do zajtra za Pankráca
4120 XVI | sme s mužom z čoho žiť, vystavali sme si tu kolibu, zbierali
4121 XIX | horké slzy vylieva i ruky vystiera za bledým plačúcim mládencom.
4122 IX | štvrtý, Pán Boh vie, čo len vystrájal, až kým sme prišli do Trenčianskej.
4123 XII | zbroje a peňazí na Budín vystrojím."~Páni si pomysleli, prehovorili
4124 VI | ale ak Jiskra proti mne vystúpi?"~"Neboj sa, neboj. Ten
4125 XVII | ešte zničiť nevedela, teda vystupuje jednou nohou už v hrobe
4126 VIII | i jeho náruživosti, jeho výstupy, kdekoľvek sa obrátil.~Pankrác
4127 X | prvej hovorili; páni si vysukujú fúzy a pyšne hlavami hádžu,
4128 VII | potriasajúc a šedivé fúziská vysukujúc.~"Hahaha! Keď vám to raz,
4129 VI | dakoľko dní Matiášovi na pomoc vytiahnu, druhí, najviac nepriatelia
4130 XIII | slovách dve veľké slzy z očú vytisli. "No len sa uspokojte,"
4131 XVI | zabiť? Hovor! Bo ti dušu vytrasiem z tvojho zoschnutého tela."~"
4132 XVI | ruku! Tak!"~Vladimír jej vytrčil ruku; Marta ju vzala, pritiahla
4133 VIII | nemá ani toľko smelosti ani vytrvalosti." Dlhohorský sa usmeje,
4134 VIII | rečou, svojich k smelosti a vytrvanlivosti napomínajúc. Mešťania sa
4135 XIV | hádam dosť sily i naďalej vytrvať."~"Nemôžem, otče môj, verte
4136 V | pridržiava kališníctva;pápež ho vytvoril z cirkvi, cisár Fridrich
4137 III | práve v tej nádeji nedal vyučovať, že nebudeš od každého kňažka
4138 IV | polovačku - bohvie, čo tam vyvaria! - A ja som užil tento čas
4139 III | všetko najprv na Starom Hrade vyvariť muselo. Poddaní sa báli
4140 X | nazdávaš, otče, že tvoj syn nič vyviesť nemôže, že to len ty znáš
4141 IX | len sa ako včely odrazu vyvíjajú od východu hromady ozbrojencov.
4142 XII | po dedinkách dym dohora vyvíjať začína. Vladimír blúdi sám
4143 X | oznámil im svoje ustanovenie a vyvolal ich k poslušnosti synovi
4144 IX | zaškrípali zubami a pomstu vyvolávali nepriateľom a hubiteľom
4145 II | hodnosti kráľovskej hneď po vyvolení kráľa korunovanie nasleduje;
4146 XVII | Vladimír a zavolá: "Áno, ty si vyvolila Vladimíra, zajtra o desiatej
4147 VIII | keď ho my za nášho vodcu vyvolíme, teda on sám všetko len
4148 XI | zbroj, strova, všetko je to vyvozené do Žiliny a Komorovský sa
4149 VI | Že chce Žilinu od koreňa vyvrátiť, pretože ste mu vraj syna
4150 XVII | jeho a jeho šedivá hlava vyzerala v hneve ako skamenený obraz
4151 V | rokov bojovavší, od nás vždy vyznačený, medzi prvými radcami našimi
4152 XIX | sedmohradský velmož Ján Hunyadi. Vyznamenal sa v protitureckých výpravách (
4153 XVIII| mysle jeho. Či Mária nebola vyzradená? Či ju na úteku nedohonili?
4154 IV | v hneve mu dakedy jazyk vyzradí to, čo by sám vypovedať
4155 II | spravodlivo nás proti Fridrichovi vyzýva; ja teda mienim, aby sa
4156 IV | nikdy vetry takú hlbinu a výšinu nedočiahnu ako myseľ ľudská,
4157 XI | si od poludnia zastane na výškach a ženie na Vladimíra, od
4158 XI | tak ľahko na jeho múry sa vyškriabať. Komorovský len búri, strieľa,
4159 I | ho vidíš, odkiaľ pravda vyšla."~"Teda dobre. Budeme každý
4160 XI | len ženie, až mu len tak vyšnurovaná mentiečka v povetrí pláva,
4161 IX | uhorské kalpaky, dolomány vyšnurované a panciere ligotavé; možno
4162 VIII | čistia zhrdzavené a ostria vyštrbené meče, chlapci nosia skálie
4163 VIII | moje dievča tento nápad vzalo?"~Zanechávajúceho radný
4164 XIII | dlho na ňu pozerá, kým sa vzbudila a spamätala.~Dlho sa nato
4165 II | tečie, veľkú nádeju v nás vzbudzuje; už prišiel do Budína, sadol
4166 XIV | tešia duchovia v noci, keď vzbúrené živly o polnoci krajiny
4167 VII | Pankrácom proti Jiskrovi vzbúrila, lebo Jiskra nechce, aby
4168 XIV | večeralo.~Po večeri sa panie vzdialili, a páni zostali sami zabávajúc
4169 IX | zakliata, za svojím oslobodením vzdychajúca.~Hore týmto Považím ide
4170 VI | starí ľudia, uzrúc ju, vzdychli a povedali: "Škoda, že sme
4171 I | prišlo, to si tak zo srdca vzdychol, akoby mu všetky ťažkosti
4172 XIV | a jedného sluhu so sebou vziať - -~Noc je ani nie tmavá,
4173 III | vôli a zmýšľaniu otcovskému vzopierať, chlapče? Sotva ti vkročí
4174 VI | neprevládal, keby sme sa mu vzopreli spojenými silami."~"Spojenými
4175 V | Hunyadiovcovi a jeho strane vzpierate; lebo Uhorská krajina ačpráve
4176 XVIII| brehoch Váhu. Kôň jeho sa vzpína, prská; ktovie, či ho tá
4177 IV | koňom zaryje a tieto sa vzpínajú ako tátoše, prskajú ako
4178 VI | Ľudia hlavou krútia a vravia všeličo. Celý svet si hlavu láme,
4179 XVII | vstáva a prichádza ľuďom vo všelijakých postavách na pomoc. -~Ale
4180 XI | Vladimírom.~Tak surma nastala všeobecná. Vladimír páli, rúbe Turčanov
4181 II | palote. Hlavný išpán, vidiac všeobecné rušenia, prehovoril: "Páni
4182 IV | pre Uhorskú krajinu.~Deň všeobecného zídenia sa už blíži. Hlavný
4183 XI | v meste i za mestom a vo všeobecnom radostnom pokrikovaní vchádza
4184 X | ako ja starý človek pri všetkej svojej dobrej vôli." Milko
4185 XVI | černokňažník na šarkanovi, a ani za všetok svet by vtedy žobráka bez
4186 XIII | krajina, a my s ňou, keď sa všetýkmi silami nevzoprieme. Marienka
4187 II | korunovania bratanca svojho vždycky u seba zadržuje a na všetky
4188 X | X~Boli to dve rozličné osoby
4189 XI | XI~Týždeň sa chýli ku koncu.
4190 XII | XII~Už sa to hádam nikdy neprestane
4191 XIII | XIII~Ako začal, tak neprestal
4192 XIV | XIV~Predstavte si, ako sa tešia
4193 XIX | XIX~Medzi Žilinou a Varínom
4194 XV | XV~Svitlo ráno. Už dávno pred
4195 XVI | XVI~Medzi Oravskou a Trenčianskou
4196 XVII | XVII~Svätý pokoj panuje na Považí.
4197 XVIII| XVIII~Vo dne ako vo dne, ale v
4198 XIV | vzdialili, a páni zostali sami zabávajúc sa a zdravkajúc si. Dlhohorský
4199 XIV | kde sa Mária s družičkami zabávala.~Nato prišla pani Dlhohorská
4200 XIV | spôsob, hoc sa málo ešte i zabaví, na Starý Hrad odíde, vyjasnil
4201 IX | A zase sa do premýšľania zaberá mládenec popredku idúci,
4202 X | vraví, že Pankrác Pankráca zabíjať mieni. - Chlapče, sem daj
4203 XVI | dostane, len keď kedy-tedy zablúdilý poľovník sa do týchto svetov
4204 XVI | oblakoch zahrmelo, zadunelo, zablysklo sa krížom-krážom po nebi
4205 II | na jej brehoch zastane a zablyštia sa oči nespočetných hôrd
4206 XIV | nestaral.~Hostia sa potom zabrali do rozprávok. Jeden rozpráva
4207 III | podpálený a všetko, čo mal, zabraté, vždy mysleli, že to ľudia
4208 VII | červený kohút nad ich hlavami, zabrinčí zbroj okolo domu, zabúchajú
4209 VII | zabrinčí zbroj okolo domu, zabúchajú zlodeji na plné truhly;
4210 IX | krúti hlavvu, zíde dolu, dá zabúchať na bránu a volá:~"Kto je
4211 II | o život pripravivších, a zabúda už na Belehrad, ktorý bol
4212 XVII | na Považí. Ľudia už skoro zabúdajú na chvíle nešťastia, ktoré
4213 IV | netreba ani na nás samých zabúdať. My sme sa teraz celkom
4214 X | už na všetky sny mladosti zabudne a teraz len celkom veci
4215 XIII | o našom nešťastí a potom zabudnime na žalosť našu. Dnešný deň
4216 XVI | izbica bola ako Cigán dymom začadená, na čiernych policiach boli
4217 XVI | tŕním dotrhaný. Vstúpi do začadenej izby, ktorú slabé svetlo
4218 XVI | čierne steny a sadzami začadenú povalu ožiaruje; tak to
4219 XIV | pomstiteľ nad hriešnymi dušami; začervenal sa, pery sa mu zatriasli
4220 X | mlčala. Mária sa odvrátila, začervenala sa a nič nerieknuc, sadla
4221 V | Dosť som pekne a priateľsky zachádzal s Jiskrom, že som skoro
4222 X | má človek s nepriateľmi zachádzať. Sadni si, sadni, nepôjdeš
4223 II | kráľa vítali a My sme im zachovanie všetkých práv krajinských
4224 XIX | chcela ovdovená Alžbeta zachrániť uhorský trón a korunu pre
4225 XII | a všelijaké myšlienky ho zachvacujú. Bolo to naozaj čudné na
4226 XII | Jeden kráčal náruživosťou zachvátený, druhý išiel zamyslený popri
4227 IV | ľudská, dobrou povesťou zachytená. ~Ledva sa povesť o výprave
4228 V | a ohňom plieň všetko, čo zachytíš, lebo Ján Jiskra z Brandýsa
4229 VIII | Pankrác ešte neprichádza; už začíajú byť mešťania netrpezliví,
4230 XI | Dlhohorský a na múroch čaká začiatok bitky so svojimi mešťanmi;
4231 I | radu nedával, ale sám dačo začínal," odpovie Ondrej.~"Chlapci!
4232 XII | aby sme všetko spoločne začínali a v bratskom dorozumení
4233 XVII | čo by nebol nikdy smútku zacítil, a tak sa krúti okolo Marienky,
4234 V | počúvajte. Tak - poriadkom - začnem od prvého." Vtom vezme listy
4235 I | dnes nič robiť nebudeme. Začni od kraja, Janko!"~"Nuž čože?
4236 X | nadávajú a hrozia, a po začúchnutí týchto na rínku volajú: "
4237 VIII | tiež dochádzajú a naň so zadivením pozerajú. Pankrác skočí
4238 XIV | vypovedala "áno", že sa všetci zadivili nevediac, že v tom slove
4239 VI | držia, akože sa do niekoho zadrapíš, nemajúc k tomu žiadnej
4240 VI | budeme mať príčinu do teba sa zadrieť. Vyhlásime, že sa Žilina
4241 XIV | páni i Dlhohorský, ale ho zadržať nemôžu. "No, keď nechcete
4242 II | bratanca svojho vždycky u seba zadržuje a na všetky prosby a napomínania
4243 IV | odpusťte - azda vás tu zadržujem? Tuším tiež idete s nimi?"~"
4244 XVI | čiernych oblakoch zahrmelo, zadunelo, zablysklo sa krížom-krážom
4245 IX | ako rozkazy dáva. Vtom zadunia bubny, zavreštia ľudia: "
4246 XII | Vladimír v dlhom bielom plášti zahalený blúdi samotný po poliach
4247 XII | vežu žilinskú smutným okom, zahalí sa do širokého bieleho plášťa
4248 VIII | zradil ako Vladimír, on zahanbil slávu a veľkosť otcovu.
4249 I | starou Nitrou dávno slnce zahaslo; svetlá po domoch pohasínajú,
4250 VI | zabudnúť, na čo sa človek zahľadel -~U pána Dlhohorského je
4251 VI | ani nevieš, ako sa do nich zahľadíš a ťažko je potom na to zabudnúť,
4252 X | nemohli, čo v ňom Milko zahliadol. Jeho oči sa po druhý raz
4253 XVI | triesok na kozub a keď sa zahoreli, pritiahla ho ešte bližšie
4254 IX | zbúra a jeho spolu so sebou zahrabe.~"Hej, páni, čo robíte?"
4255 XVI | ináčej strasiem tvoju kolibu, zahrabem i teba i seba v jej rozvalinách -"~"
4256 VI | Naozaj, vzácna pani, vaša záhrada je tak utešená, že som jej
4257 VI | prizeral na pána richtárovu záhradu a pri parkane s Vladimírom
4258 IV | keď vodičku pila,~tú mi zahraj, Cigán!" - Ale hlas jeho
4259 XVI | domom v čiernych oblakoch zahrmelo, zadunelo, zablysklo sa
4260 V | možný -"~"Kalich a Kristus!" zahrmí Jiskra. "To sú tvoje zmluvy,
4261 VIII | hneď zubami škrípe, hneď sa zahrozí a strašne zakľaje. Pozrúc
4262 I | poškrabe sa za uchom, čelo zahŕždi, ako čo by pilne premyšľoval.~"
4263 VIII | keď vám, keď celej stolici záhuba hrozí, takýchto ľudí medzi
4264 XV | hynúcu nevinnosť, ktorú zahubil, jej slová sa mu v srdci
4265 XII | robí; od východu nám Turek záhubou hrozí a celá naša krajina,
4266 XI | lisknúce sa ohne veštia záhubu a skazu, ktorú on Považiu
4267 IX | jeho zástup tratí a sa do záhuby nesvornosťou rúti, i ozve
4268 II | najvyššie osoby do paloty, zahučalo zo všetkých strán "vivat!",
4269 III | ako sa mu od mocnejších zahudie. Pán Pankrác bol mocný,
4270 III | čo vám Jiskra a Pankrác zahudú. - Či je nie Jiskra alebo
4271 XVIII| Kedy-tedy z nich i zhora i zdola zahurtuje, akoby sa nebo zrútiť chcelo,
4272 XVI | čarodejníckom hniezde. Vonká vietor zahvízdal, stromy zašumeli, Vladimír
4273 IX | svojimi starými plukmi a vy zahyniete, nič nevykonajúc. Vaše dediny
4274 VIII | dievčaťa žiadal. Mária, zahynieš, ale zahyniem i ja - bo
4275 IX | otcov, bratov a synov; oni zahynuli za krajinu, kráľa a za vás.
4276 XIX | hudie smutné pesničky o zahynutej láske, o zašlých časoch,
4277 XIV | hlavný nepriateľ jeho sám do zahynutia rúti; predstavte si, ako
4278 XI | sa Komorovskému v očiach zaiskrilo. Ale Komorovský ešte predsa
4279 XIX | sťať a Mateja odvliekol do zajatia do Prahy.~ rákoš - zhromaždenie
4280 XII | je tiež tak na Pankráca zajedený, že Vladimíra len preto
4281 XVI | Uspokoj sa len, uspokoj. Zajedz si trochu, a potom hneď
4282 VII | priateľstve naj sladšie sníva, zakikiríka červený kohút nad ich hlavami,
4283 VIII | hneď sa zahrozí a strašne zakľaje. Pozrúc na Strečno, zakričí
4284 IX | svetle mesiaca ako krajina zakliata, za svojím oslobodením vzdychajúca.~
4285 XVIII| hore Váhom; zem šumí ako zakliate zámky od dupotu-hupotu -
4286 XVI | Odpočinie? Stará, čaruj! Zaklínaj! Rob!"~"Uspokoj sa len,
4287 VIII | aby ju mamka nezbadala.~Zaklope volačo na dvere a dnu vstúpi -
4288 XIV | do chuti nahovoril, takto zakončil reč svoju: "Tak si umienil
4289 II | stolice. Z vôle božej a podľa zákonného volenia sme na trón slávneho
4290 V | práva i korunovať dal, súc zákonným dedičom koruny. Hunyadiovec
4291 VIII | richtárovmu. Vtom dakto na ulici zakriči: "Beda nám, beda nám!" Ľudia
4292 IV | nitriansky králik!"~Ondrej zakríči: "My o vlku a vlk za humny.
4293 XI | za ním, ale všetci zdola zakričia: "Na pomoc Komorovskému!"~"
4294 VII | hlboko vzdychne, oči rukami zakryje, hlavu ovesí, ako čo by
4295 XVII | moja nezastihne!" Mária si zakryla tvár a plakala; ale Dlhohorský
4296 XI | Hradu sa ustavične hrnú zakryté vozy do Žiliny, Milko dá
4297 IX | hromady ozbrojencov. Váh je zakrytý kompami a na nich sa prevážajú
4298 VIII | rúčkami si rozpálenú tvár zakrýva, aby ju mamka nezbadala.~
4299 X | Strečno. Ja pôjdem na Branč a zakúrim Komorovskému vo Fraštáku
4300 XI | Lietavy sa približujúceho.~Zakypelo to odrazu ako súdny deň.
4301 XV | ako skamenený. Prúd sĺz ho zaleje a biedny starec začne horekovať: "
4302 XIII | ovesí hlávku a jej oči slzy zalejú. Milko pozrie na ňu a hlasitejšie
4303 XVI | a len tu a tam mechúrom zalepené, bo v tých časoch sklo ešte
4304 II | cesty i so svojou družinou, záležajúcou z pánov Hornej krajiny a
4305 XII | akože ti môže dač na Márii záležať, ked Žilinu zahubiť chceš,
4306 IX | stránka zredla, pole sa krvou zalialo a mŕtvymi posypalo; ale
4307 IV | izby a jasná slza sa mu zaligotala v oku, bo dievča neodťahovalo
4308 VIII | malina, veľa ráz rúčkami zalomila, keď otec na jej reči hlavou
4309 XIX | Turci. V 13. stor. (1251) založil tu kráľ Bela IV. premonštrátsky
4310 VI | sa do toho čistého Váhu zaľúbili a že teraz preto tak pekne
4311 IV | beží do otcovských domov zameniť knihy zbrojou, lebo je treba,
4312 VIII | Vladimírovými a Pankrácovými zámkami ako sihoť osamotnená medzi
4313 XI | sa do zámku dakoľko ľudí zamkne, to ho žiaden človek nie
4314 I | tmavú noc.~Na uhle ulíc pod zámkom stoji malý domec, v ňom
4315 XIV | odrazu sa do sídla jeho zamotáva: tak budete vedieť, ako
4316 XV | je tmavo, v hlave mu je zamračené, lebo je strašná istota
4317 IX | rozoznať, ako muž vysoký, zamračenej tváre, tmavých očú, silných
4318 V | ani hnev, ona len dvíha zamračenú, šedivú hlavu svoju dohora,
4319 XVIII| poslala. A na tú myšlienku sa zamraští, zaškrípe zubami, vyskočí
4320 VII | krajiny. Ich srdce sa zdá byť zamrznuté, ich oko skamenelé, ich
4321 XII | vítalo široké krajiny. Noc zamumlala temným hlasom a utiekla
4322 VI | zámok, že by sa žiaden kráľ zaň nehanbil. - Ale žarty stranou.
4323 XII | otec v panovaní na Strečne zanechá. Pravda, musel by si v jeho
4324 XVII | Mária, zľutuj sa nado mnou, zanechaj otca i matku a poď so mnou
4325 XI | poslov k Vladimírovi, aby sa, zanechajúc daromné dobýjanie mesta,
4326 IV | nedrží, obyčajne od obidvoch zanechaný býva -"~"Prosím vás, pán
4327 VIII | dievča tento nápad vzalo?"~Zanechávajúceho radný dom a odchádzajúceho
4328 XIII | nebude. A načo by ste ju zanechávali, keď by ste tým nič nevykonali
4329 V | vašej vojenskej skúsenosti zanechávame. Moje služby Jiskrovi, Pankrácovi
4330 X | viacej stranu Matiášovu zanechávať.~Dlhohorský je rezký, poctivý
4331 X | za inými. Milkovi sa tiež zanechcelo samému i pobral sa richtára
4332 X | ja to viem, že ste veľmi zaneprázdnený, že máte pred sebou mnoho
4333 II | pamiatky Ladislava, bola zaniesla, sa vynachádza. Fridrich
4334 VII | Komorovský ľudí v Liptove tak zaobchádza, že sa nazdajú, že im je
4335 XIX | skrúšene za zahynutú lásku, za zapadnuté časy. - A keď o polnoci
4336 X | vediac, že vy v mladistvom zápale vašom viac urobíte ako ja
4337 IV | nie také veľké," hovorí zapálená Mária, "a myslím, ste i
4338 XII | milé počúvať, vidno z jeho zapálenej tváre, ačpráve sa, pravda,
4339 X | vás Boh stvoril."~Mária, zapáliac sa, čiernym okom zboka pohliada
4340 XII | pozrel Vladimírovi do očú, zapálil sa, ako čo by mu Vladimírove
4341 VIII | rozprávať. Veľa razy sa zapálila ako malina, veľa ráz rúčkami
4342 X | junáckej sily a víťazského zápalu. Milko si už sám slobodnejšie
4343 XIV | najpríhodnejšie nôž do srdca zapichnúť. - Hej, Kráľovič, Šimún,
4344 IX | videli, čo sa na ňom robilo! Zaplakali všetci nad stavom svojej
4345 III | Milkovi, čo by druhý životom zaplatil.~
4346 IX | preriekol.~Milko to tiež započul, ale sa staval, akoby nič
4347 IX | Dlhohorský a dá odmykať záporu, otvárať zámky, pomáha rozhadzovať
4348 VI | i celú stolicu Jiskrovi zapredá a že ženičky, bez čích jazýčkov
4349 XI | odstránila od spoločnosti a zaprela sa samotná do izby, akoby
4350 X | kráľovskej.~Len Žilina sa tomu zaradovala, pán richtár bol od radosti
4351 XII | straka jazykom, keď na kole zarapoce, hádže hlavou, prská, akoby
4352 XIII | Dlhohorský sa nad touto rečou zarazil a zbledol, Milko ale pokračoval
4353 IV | Milkova a či dačo inšieho tak zarazilo jeho kamarátov, že sa ho
4354 IX | podzemné mumlanie, kone zarehotajú, vozy zavrždia a všetko
4355 IV | jeho je smutný, tvár jeho zarmútená, ale odhodlaná. Často sa
4356 XV | uteká preč zo Žiliny, zo zarmútenej Žiliny -~
4357 XIV | radoval. Pomysli si, ako je zarmútenému človekovi okolo srdca, keď
4358 XII | svojej izbice a obaja sú zarmútení, sám Pán Boh vie, čo majú
4359 VIII | nevie. Ale pri ňom je i tá zarmútenosť i ten smútok inakší, ako
4360 X | ale je už nie viac ten zarmútený mládenec, čo nedávno vstúpil
4361 XVII | svitla i nádeja v srdciach zarmútených. Mária otvorila oči, začala
4362 IV | ostroha hlboko do boku koňom zaryje a tieto sa vzpínajú ako
4363 II | koreňa na trón dosadne, títo zasa krútia hlavou nad tým mysliac,
4364 XII | boli všetci pohromade a zasadli si za stôl, začal Dlhohorský
4365 XII | nás do týchto čias naše zásady delia. Vladimír, ja ťa znám
4366 VIII | nevzkriesiš," - a v tom sa mu reč zasekla. Dlhohorský sa zamračí a
4367 VIII | pcháme, kde nám ju iste zaseknú? Prečo nenecháme pánov pánmi
4368 VIII | Milkovým menom Pankrácovi oči zaslepiť. Ale ženy to všetko lepšie
4369 III | zaslúžim a krajina moje zásluhy uzná, nedbám, hoc aj budem
4370 X | stisol mu ruku. Ondrej sa zasmial a hovoril: "Ej, Milko, čiže
4371 VI | od dakoľko dní prvý raz zasmiala, ale i ten úsmev tak chytro
4372 X | skutky, páni by sa boli hádam zasmiali, stisli plecom a riekli: "
4373 XI | Pán Ondrej z Turca mnoho zásoby i ľudí poslal, takže sa
4374 XV | Prosím vás, nechoďte ta, zaspalo nebožiatko, azda sa mu nemoc
4375 XIX | vetrík umorený v svojom žiali zaspí, to sa divný šumot v povetrí
4376 XVI | ktorých sa im sníva, keď zaspia a ich nešťastie postihlo.
4377 XV | až k samému hrobu. Kňazi zaspievali nad jamou, pomodlili sa,
4378 Inc | Zaspievalo vtáča na kosodrevine:~Čo
4379 XVI | všetka kry v žilách jeho zastala, uchytí starú za plece,
4380 XI | ľahko prísť, lebo Turčania zastali na Fatre i na strečnianskych
4381 IX | ľudí, čo k nim pristali.~Zastalo smutne vojsko. Každý hľadá
4382 X | Lietavu napadať, od Vrútok zastaneš cestu Vladimírovi zo Strečna,
4383 IX | múroch mestských, biela zástava si pyšne povieva v rukách
4384 XV | na večnosť." A nedajúc sa zastaviť richtárovi, otvorí dvere
4385 IX | znivočiť; vychytí prvému zástavnikovi zástavu z ruky, zavolajúc: "
4386 IX | koňa, čo popadne, a letí so zástavou na tú stranu, odkiaľ sa
4387 IX | vychytí prvému zástavnikovi zástavu z ruky, zavolajúc: "Za mnou,
4388 XV | zastane. Ľudia sa pri ňom zastavujú, poznávajú ho a zvedia,
4389 XII | bola kliatba denného svetla zastihla. Oko zhliadne, ako sa hory
4390 XVIII| ako Vladimír božou strelou zastihnutý padá mŕtvy k Márii - na
4391 XVII | zostaraných zbierala; mrak zastrel čelo jeho a jeho šedivá
4392 X | cesta ďalšieho pustošenia zastúpila; a hoc to daktorý i dobre
4393 IX | sa uklonil, pohol rukou a zástupok sa pohol hore Váhom a ľudia,
4394 IV | Hlavný išpán prišiel s celým zástupom ľudstva. Najprv sa ustanovili
4395 XI | otvorili, zvony zahučali, bubny zasurmovali, trúby zavrešťali i v meste
4396 XI | ide Žiline ohnivým mečom zasvietiť!" A taký zostal strašný,
4397 XV | umyjú tvár krvou celkom zatečenú, a jeden z nich vyvolá: "
4398 I | odhlásil.~Odrazu všetci traja zatíchnu. - Každý pozerá dolu, každý
4399 XVIII| povznesie holý svoj meč a zatne do šišaka priblíživšiemu
4400 XV | zavolal: "Nebudeš nikdy zaťom mojím, Vladimír! To prisahám
4401 XVII | naň neopytuje. Dlhohorský zatopil celú činnosť v žiali svojom
4402 VIII | ktoré sa ju každý okamih zatopiť stroja. - Mešťania sa ozbrojujú,
4403 XVI | poľovník sa do týchto svetov zatúla. Za našich časov jesto i
4404 XI | ostrohami svojho vranka, pán Záturecký si švihá šablicou ponad
4405 XI | Hradu pod pánom Rutkayom a Zátureckým prišlí, tisnú Vladimíra,
4406 X | spoločnosti s druhými vylieval, zatúži, namoždiac a naprajúc sa,
4407 X | samo a samo bez svedkov a zatúžili pery moje za okamihom, keď
4408 XII | je. S pánom richtárom sa zatvára do svojej izbice a obaja
4409 XI | budúcnosti! - Ondrej, potichu zatvárajúc dvere, usmieval sa a odchádzal.
4410 XV | Uhorskej krajiny budúce šťastie zatvorené bolo; slzy mu potokom tiekli
4411 XVI | nikdy neprenikne. Marta zatvorí dvere, pozrie na prišlého
4412 II | báli. Starý Hunyadi oči zatvoril, Jiskra je už starý a Szilágyi
4413 XV | Dohovorila a od slabosti oči zatvorila i zaspala zase. Vladimír
4414 VII | rozkazuje, aby znivočil Žilinu, zaujal Prešporok a blížil sa k
4415 V | dolu z vašich hôr spustíte, zaujmete ľahko zle opatrený Budín
4416 IV | Načože by ten tu bol, iba ak zavadzať? Nemôže oči Maríny Dlhohorského
4417 XIII | vlasti nemá, žiadne rodinné záväzky ho nepútajú k zemi našej;
4418 XIV | a panstvo nad Strečnom, zaväzujúc sa vždy pridŕžať sa Pankráca.
4419 XVI | dnu sa vrúti muž vysoký, zaváľaný, tŕním dotrhaný. Vstúpi
4420 VII | strieborný pás, šabľu si naň zavesí, ostrôžkami pobrinkuje,
4421 VII | spojila."~"Ktože vám to na nos zavesil? Na Žilinu sa strojí, že
4422 XVI | Keď od tej strany vietor zavial, vtedy sa niesol černokňažník
4423 XVI | nemôže ohluchnúť, aby ani zaviatie vetra nepočul; nemôže zabudnúť,
4424 XIII | nemohol, bo od toho slova závisí všetko moje šťastie."~"Ej,
4425 IX | zástavnikovi zástavu z ruky, zavolajúc: "Za mnou, za mnou!" a zubami
4426 XVII | búrke."~Vyskočila Mária i zavolala: "Utekaj, Vladimír môj,
4427 II | zemanom, súc krikom sem zavolaní. Jiskra káže i hlavný išpán
4428 X | strany. Potom dá ku sebe zavolať svojho starého priateľa
4429 XI | bubny zasurmovali, trúby zavrešťali i v meste i za mestom a
4430 III | pre akýsi odpor do temnice zavrieť, kde aj zomrela - a preto
4431 IX | mumlanie, kone zarehotajú, vozy zavrždia a všetko sa to pohybuje
4432 VI | robil na každú maličkosť a zavše hlavou pokyvoval, dávajúc
4433 IX | žiadnej skúsenosti nemá, tretí zazeral, štvrtý, Pán Boh vie, čo
4434 X | nebude lepší od otca; štvrtí zazerali na pánov a vojakov s Milkom
4435 IV | nazdával, že to "zbohom" zaznelo na prsiach jeho. Netreba
4436 XV | plakali a hudba i spevy ticho zaznievali, akoby dušu do neba sprevádzať
4437 VIII | ho nezhliadne, a keď ho zazrie, čuší a trasie sa; ale on
4438 IX | stavom svojej rodnej zeme, zaškrípali zubami a pomstu vyvolávali
4439 V | Hrom a peklo !" zubami zaškrípuc, vyvolá Pankrác a oči mu
4440 XVI | jeho pozoru zľakne, bo okom zaškúlil ako spolovice šialený a
4441 XIX | zabudli na zahynutú lásku, na zašlé časy. Ale vetrík ľuďom nehudie,
4442 IX | meno božie.~Už mrká. Slnce zašlo pomaly za hory, mesiac ticho,
4443 XIX | pesničky o zahynutej láske, o zašlých časoch, na ktoré už ľudia
4444 XVI | vietor zahvízdal, stromy zašumeli, Vladimír sa uškľabil a
4445 II | hlasy medzi horami, zahučia, zašumia a hukot ich sa ozve, odraziac
4446 XIV | Ondrej môj, Ondrej môj," zažalostí Milko," "nebuď taký neľútostivý,
4447 III | Hradu, lebo čo jeho pán zažiadal, to sa stať muselo; zemania
4448 XVI | prichádzala do dedín a čo si zažiadala, to jej ľudia dávali bojac
4449 VI | že to i pani richtárka zbadať musela. Priblížila sa teda
4450 V | čo mi na pleciach ležia, zbaviť, potom musím tie pijavice,
4451 V | tomu: ,Musím tú naničhodnú zberbu vykoreniť, lebo nebude prv
4452 IX | sa okolo prichádzajúcich zbiera; tento sa opytuje na svojho
4453 IV | Trenčianska stolica? Hej, zbierajú sa chlapci, schodia sa šuhajci,
4454 XVII | sila v prsiach zostaraných zbierala; mrak zastrel čelo jeho
4455 XVI | vystavali sme si tu kolibu, zbierali sme všelijaké horské zeliny
4456 V | Naše veci stoja dobre; my zbierame vojsko proti Hunyadimu sa
4457 XVI | cesty stál starý z dosák zbitý stôl, okolo neho lavica,
4458 XIV | jeho postava a tvár jeho zbledla. Ale naraz zdvihol hlavu,
4459 IV | ako a prečo. - Prvé ich zblíženie sa bolo spolu okamihom odchodu
4460 II | každý rád pánu richtárovi zbližil, ačpráve je nie pánom zámkov
4461 VIII | ďalej letí ako vietor. Už sa zblížil k richtárovmu domu, kde
4462 XI | Vladimír ku Komorovskému zblížiť nemôže, ani tento k tamtomu.
4463 XVI | vyhynula a len potom sa zbližovali k nej trasúci sa ľudia,
4464 X | zapáliac sa, čiernym okom zboka pohliada na šuhaja, a ten
4465 XI | Milko dá zvážať zbroj, zbožie a rozličnú živnosť do mesta,
4466 IV | zniesť, nieto by ešte blesk zbrane."~"A škoda toho šuhaja,"
4467 IX | nedbá, čo priam celý svet zbúra a jeho spolu so sebou zahrabe.~"
4468 V | celý sa trasie ako vetrom zbúrená jedľa. "Hore, Vladimír,
4469 X | starodávneho priateľa svojho, zďaleka len naňho pozerajúceho,
4470 XV | detí; ale dietky jeho sa zdali byť všetci prítomní. Starý
4471 V | Komorovskému Garai, palatín. Zdeľujem vám tu list cisára Fridricha;
4472 IV | prskavice, dusia sa, akoby boli zdivené - a všetko sa to mrví ako
4473 XV | tvoj Vladimír."~"Vladimír?" zdĺhavo vyriekne Mária. "Aký Vladimír?
4474 X | priviedol, aby potom mesto i zdnuká i zvonka dobýjať mohol.
4475 XVII | rozpráva, že je ona telom zdravá, ale že na duši trpí. -
4476 XIX | Maria - (lat.) Otčenáš, Zdravas Mária.~polmesiac s rozvlnenými
4477 XIV | zostal. Začali potom na zdravie pripíjať hneď Matiášovi,
4478 XIV | starý známy, ľudstvo jeho si zdravká s vojakmi Pankrácovými a
4479 XIV | zostali sami zabávajúc sa a zdravkajúc si. Dlhohorský odíde na
4480 XIV | začne prvý poberať. Dosť ho zdržujú i páni i Dlhohorský, ale
4481 IX | mládencom, ruka jeho sa zdvihla ako na privítanie, a on
4482 XIV | obzrela po izbe a keď jej zdvihnutý prsteň na prst kládli, uzrela
4483 XIV | jeho zbledla. Ale naraz zdvihol hlavu, oko sa mu roziskrilo
4484 VI | na múroch a okolo mesta zdvojnásobte, pán kapitán, prach a gule
4485 II | končiare dočahujú do neba a zelená ich farba nádeje pekne oko
4486 VI | a ločká a ločká pri tých zelených brehoch tak tajomne a tak
4487 XVI | misky s nakladenými v nich zelinami; v kúte od cesty stál starý
4488 XVI | Vladimír ako beží, tak beží so zelinkou života horami-dolami, krivými
4489 XVI | nešťastie postihlo. Tu máš zelinku, do ktorej som len tri malé
4490 XVI | doliny, hory a lesy i hľadajú zelinky, o ktorých sa im sníva,
4491 XVI | mu z nich jednu. "Tu máš zelinu života," hovorila, "pred
4492 V | je mi to za kráľa, taký zemanček ako druhý - a kde jeho kráľovstvo?
4493 VIII | a odchádzajúceho s pány zemanmi, ho radostný krik sprevádzal: "
4494 II | títo velikáši k rozpustilým zemanom, súc krikom sem zavolaní.
4495 IX | tlčiete! Hanba, zeman proti zemanovi! Ja, nech som dobrý, ďalej
4496 XI | trenčianskym ľudstvom, s kráľovským zemianstvom a s vlastnými poddanými
4497 II | literarum regalium slávnemu zemianstvu et omnibus, quibus interest,
4498 XIV | a to dupotanie sa popod zemou rozlieha; Váh spieva nočné
4499 XVII | Milkovho. Ale by dal poklady zemské, dal by všetko, čo má na
4500 XV | plakali nad pominuteľnosťou zemskou, zahučali čiernym súknom
4501 VIII | zámku, a už ho zajtra zase zhadzuje, lebo ho oklamal Vladimír,
4502 VII | Strečne sa tisíce ľudstva zháňa, zemania z Jiskrovej strany
4503 XII | denného svetla zastihla. Oko zhliadne, ako sa hory z pár nočných
4504 XIII | i ten najtvrdší človek, zhliadnúc ju, opýtať musel: "Krásna
4505 XIII | spamätala.~Dlho sa nato zhovárali, dlho si pošeptávali, ako
4506 XII | že sa on sám s Vladimírom zhovárať bude.~Už neďaleko Žiliny
4507 XV | strach pred budúcnosťou. Zhovor a hádanie pri koníkovi je
4508 XII | Pán Boh vie, čo majú za zhovory medzi sebou! Marienka sa
|