Cap.

4509 VIII |              ligotajú, mladosi čistia zhrdzavené a ostria vyštrbené meče,
4510 XI   |           mihu oka sa vyhodí na múry. Zhŕknu sa okolo neho síce Žilinčania
4511 VIII |             zemania sa okolo richtára zhŕňajú, tľapkajú ho po pleciach,
4512 II   |       pripomínam? - Nie to cieľ nášho zhromaždenia. - Na rákoši je Matiáš za
4513 II   |              svedčí, aby v stoličných zhromaždeniach skúsenejší radu viedli.
4514 II   |               moje sa teší nad húfnym zhromaždením vaším a hlava moja v službe
4515 V    |              pozerajúc na Jiskru a na zhromaždených, povie: "Ak dovolíte, páni,
4516 VI   |            Dlhohorský a obrátiac sa k zhromaždeným úradským, zavolá: "Počuli
4517 XII  |            mlčali, počúvali, divili a zhrozili sa. Dlhohorský dohovoril,
4518 VIII |         Vladimír chce i jeho i Žilinu zhubiť, ale on sa na tom iba smeje.
4519 VIII |               na Strečno a koník jeho zhýbal hlavou, prskal a rechtal
4520 XV   |            nič nepočuť. Dlhohorský sa zhýbne k nemu, prikladá ucho k
4521 VIII |              biele pero na kalpaku sa zhýňa a dohora vstáva ako živé.
4522 XIII |            Vladimírovým, a vy jednako zhyniete. Nie, nikto ťa nechce zapredať -
4523 XIX  |            Marienka richtárova. Obaja zhynuli na jednom mieste, obaja
4524 XVII |        Vladimír očakávať bude, tam sa zídeme, aby sme večne svoji zostali."~
4525 IV   |              krajinu.~Deň všeobecného zídenia sa už blíži. Hlavný išpán
4526 XIX  |             nemeckého. Korunu Turecký získal Matej Hunyadi za veľké výkupné
4527 IV   |            vážnosť a dôveru v krajine získať."~"Tak je, pane, tak je,"
4528 XII  |      richtárovom, vo veľkej palote sa zišiel mestský úrad a hlavnejší
4529 XI   |            Bacho - ale pozerá na toto zjavisko - pozerá, pozerá a tvár
4530 IV   |             Netreba tam slov, netreba zjavných výlevov, kde duša k duši
4531 IV   |           času, a tak vám v chytrosti zjavujem, aby ste všetku silu von
4532 XIII |                srdce moje: Považie sa zjednotí, ale nie inak, len ak sa
4533 X    |            možný spôsob, Trenčín zase zjednotiť, ktorý Milko radí. Páni
4534 XVI  |             Vladimír uchytil chlieb a zjedol ho, napil sa z krčiažka
4535 XI   |               sa ho všetci Žilinčania zľakli, bo to už nebol ten pekný
4536 XVI  |       prišlého a skoro sa jeho pozoru zľakne, bo okom zaškúlil ako spolovice
4537 IV   |             husľami," zavolá druhý, a zľaknutí Cigáni hrať prestanú.~"Nuž
4538 XIV  |            Vladimír na koni, celkom v zlate a striebre vyobliekaný,
4539 II   |         ľahkých uhorských šatách, pod zlatom i striebrom; potom richtár
4540 VII  |         odpadla. Čo sa stavíte?"~"Päť zlatých stojí."~"Dobre! Stojí! Poďme
4541 XVI  |           počkaj. My starí ľudia máme zlé oči a tu treba silného zraku."
4542 IX   |               na tom, naši sa nad tým zlobili. Jedni vraveli: Ale my takého
4543 XIV  |           šabľu z pošvy, pretne hlavu zločincovi, že sa hneď na zem zvalí;
4544 VII  |           zbroj okolo domu, zabúchajú zlodeji na plné truhly; a keď sa
4545 XI   |               odhodlanosť nebola ešte zlomená. Dobre sa teda Turčania
4546 V    |         žiaden Pankrác nemôže prísahu zlomiť, žiaden Pankrác proti Jiskrovi
4547 XI   |          zbrojou. Komorovský nechal v zlosti Starý Hrad a prirazil k
4548 XV   |          vyslobodil, a dietky pri ňom zložia rúčky a modlia sa za jeho
4549 XVII |             tvoj otec hovoril. Mária, zľutuj sa nado mnou, zanechaj otca
4550 III  |              Starý Hrad vo spojení so zlým; zemania šomrali a keď sa
4551 II   |           predoznámenú korunu, aby sa zmätky v krajine nestali, čím skorej
4552 IV   |              bol človek, kým sa nedal zmámiť; naši predstavení bohviečo
4553 IX   |             Odrazu sa ale s ním stala zmena; včera, príduc domov, začal
4554 XVII |             tom dome pána richtára sa zmenilo! Marienka leží v horúčke,
4555 II   |            sily naše sú slabé. Ak čas zmeškáme, čo potom? - Slávne stavy!
4556 X    |               tak hore nesie. Otec je zmierený s ním, Žilina má dosť pomoci,
4557 VIII |        statočnosti ľudskej a urobeným zmluvám, spoliehali sme sa na svätosť
4558 XIV  |               podpísal v mene otcovom zmluvu. - Pankrác stojí na Podhradí
4559 V    |              Trenčíne, na dáky spôsob zmocniť mohol.' Jeho milosť pán
4560 XII  |             Máriu?" trpko vyrieknúc a zmraštiac čelo, prvý raz pozrel do
4561 VI   |               vedomie."~Komorovský sa zmraštil, ako čo by sa octu napil,
4562 XVIII|               široko-ďaleko ako hlasy zmŕtvychvstávajúcich; opiera sa o vlny Váhu a
4563 IV   |              to doplňuje nádeja v jej zmužilosť a odhodlanosť. Pánu Dlhohorskému
4564 II   |         rozkaz kráľovský, ktorý podľa zmyslu práv krajiny docela spravodlivo
4565 XVI  |        Trápenie duše jeho bolo veľké, zmysly napnuté, telo od mnoho dní
4566 XI   |             celej stolici, čo by inak zmýšľal ako ostatní. Pankrác síce
4567 XVIII|           môže byť, lebo keby úprimne zmýšľala, či by už dávno tu nebola?
4568 IV   |            neverí, znajúc, že inakšie zmýšľam ako on; iba v hneve mu dakedy
4569 III  |                Či sa tak treba vôli a zmýšľaniu otcovskému vzopierať, chlapče?
4570 VII  |             majú robiť, iba všetci to znajú, že to o Žilinu ide. A Vladimír?
4571 XVI  |             okolí chýrna čarodejnica, znajúca ľudí liečiť, im porobiť,
4572 XIV  |         skrivuje na smiech. Smiech je znakom jeho náruživého srdca, pýchy
4573 XIX  |             konskými chvosty - bojové znaky tureckých vojsk, Turci.~
4574 VI   |           úradu sú povolaní, mnohí zo známejších prišli sami, takže celý
4575 XII  |             riediť začína, od východu znamenajú zore, hviezdy sa trasú,
4576 IX   |       Trenčianskej stolici zo starých známych Hunyadiho! No Pán Boh mu
4577 X    |            klania, podáva ruky starým známym a uzrúc Ondreja, starodávneho
4578 XVII |            keď ťa pomsta nebeská ešte zničiť nevedela, teda vystupuje
4579 X    |          Pankrácovom, budeš stade, zo Znieva, Lietavu napadať, od Vrútok
4580 X    |             vodcom v Turci, už máš na Znieve miesto prihotované. Ale
4581 XIX  |   premonštrátsky kláštor (Kláštor pod Znievom).~Galambovská pevnosť -
4582 XI   |               mu nesnívalo, iba o jej znivočení. Teraz sa vytiahol zo svojich
4583 VII  |       Pankráca, Jiskra rozkazuje, aby znivočil Žilinu, zaujal Prešporok
4584 V    |           Páni! Každý na svoje zámky, zober, čo máš ľudstva, mečom a
4585 VIII |             kapitánov na nich stavia, zoberá ľudstvo, a všetko to ku
4586 VII  |               poďme k Vladimírovi!" A zoberú sa obaja do zámku. Po dvore
4587 XVII |             Boha naňho." - Dopovedal, zobral sa a vyšiel z izby. - Matka
4588 IV   |               Uhorská krajina na nohy zobrala, aby sa zase časy Jána Hunyadiho
4589 II   |            slávne zemianstvo čím skôr zobralo, dane sa rozpísali a každý
4590 IV   |             Milko, priam ako richtára zočil, hybko skočil z koňa, poklonil
4591 XV   |            mŕtve telo pri samom Váhu; zodvihnú ho, umyjú tvár krvou celkom
4592 XII  |             sa. Dlhohorský dohovoril, zodvihol kráľovský list zo stola
4593 XV   |         sediaceho pri svojich nohách, zodvihuje sa na postieľke a opýta
4594 XVI  |         priateľských duchov.~Marta sa zohla, utiahla sa do kúta a stadiaľ
4595 XIV  |          tento na zem padol. Panie sa zohli na zem, prsteň hľadajúc;
4596 XV   |               nebu. Ale potom prvý sa zohol, urobil kríž nad jamou a
4597 XII  |             sa on pri požiaroch dedín zohrieva a biedou nevinných ochladzuje;
4598 II   |               Jiskru a sadne si dolu. Zôkol-vôkol je ticho - iba odrazu zahučí: "
4599 XVI  |            napnuté, telo od mnoho dní zomdlené; k tomu ho tak zmorili posledné
4600 XIX  |               v Uhorsku gubernátorom. Zomrel r. 1456.~Szilágyi - Michal,
4601 III  |               temnice zavrieť, kde aj zomrela - a preto vo svojej starobe
4602 VI   |          rozumie sa, že len keď starý zomrie. Pankrác musí preto zahynúť,
4603 XII  |          začína, od východu znamenajú zore, hviezdy sa trasú, akoby
4604 XIV  |       prievozníci volajú: "Hej, pane, zosadnite a chyťte si koňa, lebo inak
4605 X    |          pozerajúceho, skočil k nemu, zosadol z koníka a stisol mu ruku.
4606 XVI  |               dušu vytrasiem z tvojho zoschnutého tela."~"To ľudia vravia
4607 XV   |             zastal, páni pomohli dolu zosňať truhlu a dievčatá ju vzali
4608 X    |              stolici."~"Nemôžeš? Teda zostaň na Starom Hrade, maj si
4609 VI   |               azda inaďalej priateľmi zostaneme."~"To sa rozumie - ak len
4610 XVII |             sa ostatná sila v prsiach zostaraných zbierala; mrak zastrel čelo
4611 XVII |             čo Milka pochovali, veľmi zostarel a keď príde k svojmu jedinému
4612 VIII |         väčšmi pracujú všetky v meste zostavšie sily. Kováči a nožiari kujú
4613 IX   |            vodca."~"Pankrác?" ozvú sa zostrašení ľudia. "Utekajte! Pankrác
4614 IX   |              driapu sa na múry, tamtí zostreľujú dolu z múrov žilinských
4615 XII  |      stopäťdesiattisíc do Bosny a dal zoťať jej kráľa, teraz sa blíži
4616 XVI  |            dedina medzi tými horami a zovie sa Terchová; ale či Terchová
4617 II   |            hlava moja v službe vlasti zošedivená sa pokojne do hrobu kloniť
4618 III  |            okolo neho starí, v bojoch zošedivení a vycvičení vojaci českí
4619 II   |       privádzajú svojich už v Tatrách zošedivených vojakov. Mesto je tak ľudom
4620 IV   |                Vpravo stojí na koňoch zošikované zemianstvo; mnoho je tam
4621 XVI  |            jeho a ony ho budú za živa zožierať - hahaha, pre lásku jeho."~"
4622 II   |          loptošov, huncútov, kujonov, zradcov - počuť volať: "Dajte mu
4623 VIII |            myslieť nechce, on ho tiež zradil ako Vladimír, on zahanbil
4624 XVIII|          tieto sa penia, búria, akoby zradu na ľudské plemeno kovali.
4625 IV   |           sedí mladý zamyslený šuhaj; zrak jeho je smutný, tvár jeho
4626 XVI  |            zlé oči a tu treba silného zraku." Potom mieša prstom ľavej
4627 XII  |            telo spojili, v jednu vôľu zrástli a to vykonali, že sa posiaľ
4628 IX   |            hádžu skálie na ich hlavy, zrážajú ich pikami z rebríkov, šabľami
4629 IX   |              že jedna i druhá stránka zredla, pole sa krvou zalialo a
4630 XI   |          stojí, jeho bojovný ľud síce zredol, ale jeho starí Česi ešte
4631 XIX  |     insurekcia - v uhorskom feudálnom zriadení povinnosť šlachty postaviť
4632 XVI  |               v tých časoch sklo ešte zriedkavé bolo a chudobní ľudia ho
4633 VI   |              susedia."~"Ba veru u nás zriedkavý hosť," odpovie pani richtárka, "
4634 XII  |            mám, všetkého ostatného sa zriekam!~
4635 III  |          preto ustavične sa pozerá do zrkadla popod jeho stenami a skalami
4636 III  |        skalami hučiaceho Váhu a v tom zrkadle Váhu vidí aspoň tôňu svojej
4637 XIX  |         pochopí on šumenie povetria i zrozumie povievaniu vetríka - i pomodlí
4638 XIX  |        rozlieha, temný síce uchu, ale zrozumiteľný duši. A ten šumot si hudie
4639 IV   |           duši hovorí v nemote svojej zrozumiteľným hlasom. Už od rokov ľudia
4640 III  |            Hrad je teraz, pravda, len zrúcanina, ale za dávnych časov bývalo
4641 III  |           Hrad je teraz už len smutné zrúcanisko, ktoré svoje dávne časy
4642 XVIII|              zahurtuje, akoby sa nebo zrútiť chcelo, a hučí to v nich
4643 XVII |        nespomáha.~Už starý Dlhohorský zúfa, keď ho dakto teší, pokrúti
4644 XV   |               okolo seba očima, akoby zúfalstvo, bolesť, láska a všetko
4645 XVI  |           stará Marta, pozrúc na jeho zúfalú postavu. "A vy ste dali
4646 XV   |      pomstiteľ. - Vykríkne, vyskočí a zúfanlivo uteká preč zo Žiliny, zo
4647 XVIII|        búrlivá duša jeho sa rozleje v zúfanlivý výkrik: "Sklamaná láska
4648 V    |            hoc aj to všetko ako peklo zúri, zdá sa, že sa usmieva.~"
4649 II   |               Z toho sa strhne krik a zvada. Kráľovská strana a Jiskrova
4650 VIII |               sú nie veľké, bo mládež zväčša ta išla na Fridricha, zbroj
4651 XII  |               vstúpiť do priateľského zväzku."~"Tak? A či on môže myslieť,
4652 XVI  |               z kúta, vzala z poličky zväzok zelín a dala mu z nich jednu. "
4653 XIV  |         zločincovi, že sa hneď na zem zvalí; ale priskočí druhý prievozník,
4654 XIX  |        Vladislav, v poľských dejinách zvaný "Varnenčik".~medio harum
4655 XI   |              vozy do Žiliny, Milko dá zvážať zbroj, zbožie a rozličnú
4656 V    |           pohybuje a ostatní s veľkou zvedavosťou počúvajú.~Jiskra hovorí: "
4657 I    |                  Nuž kdeže mi chodí?" zvedavý prevetí Milko, "povedz.
4658 XI   |            bez toho, že by to bol kto zvedel, priblížil sa k Varínu.
4659 XV   |             zastavujú, poznávajú ho a zvedia, že je to kôň Milkov; lebo
4660 XII  |         položí jej k nohám Žilinu, by zvedieť musela, čo je Vladimír,
4661 XIII |             je, ako chce, lenže sa mi zverte; veď komuže sa zveriť môžete,
4662 VII  |             túla, všetko na kapitánov zveruje -~Už je večer, krásny, utešený
4663 XVIII|           Ľudia sa skrývajú do domova zvery sa uťahujú do dúpnych skál.
4664 XVII |          prahu starý Dlhohorský. Jeho zvesená hlava sa hore zodvihne,
4665 XI   |             holou šablicou, v pravici zvesene držanou, vstúpil do mesta;
4666 VII  |              vyháňajú, starí ľudia so zvesenou hlavou horekujú, bolestne
4667 XV   |             svojho dieťaťa a plače so zvesenými rukami. Spomína často Milka,
4668 XIV  |             vážne, zostanúc ale sama, zvesí hlavu a zaplače -~Ľudstvo
4669 IV   |              rúčku svoju od neho, ale zvesilo hlávku i triaslo sa a tiché "
4670 XIII |         Pankrácom nezastavil, bo i on zvesuje hlavu a málo vraví, mladistvá
4671 VI   |              pretože ste mu vraj syna zviedli a na vojnu poslali ?"~"Ja
4672 VI   |            poslali ?"~"Ja som mu syna zviedol? Kto to smie povedať? No
4673 VI   |           prenocujeme u Dlhohorského, zvieme, čo myslí, a ako to s jeho
4674 IV   |           srdce sa neslýchanou túžbou zvieralo.~Po brehu Váhu cvála bystrým
4675 X    |            všetko, čo otec synovi pri zvítaní vravel, viac ani slova,
4676 IX   |           Naši sú, naši sú!" radostne zvolá Dlhohorský a dá odmykať
4677 XIX  |              to, aby zajatý Matej bol zvolený za uhorského kráľa.~Ladislav
4678 VIII |             teda na ľudí, dáva biť na zvon radného domu, rozžehná sa
4679 X    |            aby potom mesto i zdnuká i zvonka dobýjať mohol. Ale všetci
4680 XIV  |              oddávkach i pri svadbách zvykli dievčatá ostýchavo sa držať,
4681 XIV  |           neprišlo hanbiť sa za staré zvyky preto, že ich ľud užíval.
4682 I    |                kde ťa guľka nedôjde a šabľa nezačiahne - pritom pri
4683 XI   |             ozbrojených ľahká uhorská šablica tak ľahko neporaní, nepretne
4684 X    |         vojaci si len tak pobrnkávajú šabličkami, len si tak pokreskávajú
4685 VIII |             ruku Marienkinu, sľubujúc šanovať Žilinu, keď Marienka láskou
4686 XVII |            náručí vraha!"~"Ach, otec, šanuj dieťa svoje, ono miluje
4687 XVI  |             sa niesol černokňažník na šarkanovi, a ani za všetok svet by
4688 I    |                Čo? Veď keď sa ti taký šarvanec k dačomu priberie, nuž len
4689 XI   |           oblokov červenými i bielymi šatkami kyvocú, až je to milá vec
4690 XI   |           ľahko nepristúpi k udatnému šedivému Čechovi, ktorý od dávnych
4691 XIX  |           starec s horiacimi očami so šedivou hlavou; ľavicou ju od neho,
4692 V    |              ona len dvíha zamračenú, šedivú hlavu svoju dohora, akoby
4693 VIII |            meč mu hrká pri boku, dlhý šedivý fúz pláva v povetrí, vysoké
4694 I    |             do smiechu a pozerajú naň šelmovským zrakom. "Janko, vieš ty
4695 XV   |       modlitbu jeho, bo ako ústa jeho šepcú, tak sa trasú vlasy na hlave
4696 XV   |             ústam i počúva, ako tieto šeptajú: "Vladimírovi ľudia nás
4697 XI   |           dohora a ústami hýbe, akoby šeptal: "Mária! Vladimír ide Žiline
4698 XV   |              svojho pána i začne dačo šeptať, ale tak potichu, že ho
4699 XV   |         rukách nesúcich dievčat, nato šesť čiernymi fáťolmi prikrytých
4700 II   |            slávny trón uhorský; šuhaj šestnásťročný, neskúsený, ale ducha -
4701 XVI  |          kozubom, pozor starej Marty, šialená radosť Vladimírova, tak
4702 XIV  |          obliekli Marienku do bielych šiat od hlavy až do päty, sadli
4703 VI   |             skalkách ako chlapci, keď šibenice preskakujú; hučí, ako čo
4704 XII  |            nie obecný človek, lebo to šibké telo prezradzuje ohnivú
4705 IX   |             svojej mladosti, Marienka šije a len kedy-tedy okom hodí
4706 XIV  |           zapichnúť. - Hej, Kráľovič, Šimún, Biely! Sedlajte kone, udrite
4707 XII  |        odchodil pešky s Vladimírom do šíreho poľa. Obaja spočiatku mlčali,
4708 XII  |               a okom plamenným vítalo široké krajiny. Noc zamumlala temným
4709 XII  |            smutným okom, zahalí sa do širokého bieleho plášťa a hoc aj
4710 VIII |             že je osamotnený na celom širokom svete. A syn jeho? O tom
4711 XIV  |     prievozníkov, vytiahne spoza pása široký nôž a strčí ho Milkovi prosto
4712 XII  |               Vladimír teda zastal na šírom poli neďaleko mesta čakajúc,
4713 XI   |               až sa mu tak to pero na šišaku kníše. Bubny vreštia, ľudstvo
4714 IX   |          možno rozoznať české oceľové šišaky, uhorské kalpaky, dolomány
4715 II   |          ozrutné vrchovce. A spomedzi škár vrchov svojich pozerajú
4716 XVI  |            strechou pre strigy, každá škára do skaly bola vchod do dier
4717 IX   |             sa všetci búriť, na Milka škarede pozerajúc. On ale stojí
4718 XVIII|               a tisícročné objímajú a škeria sa na obete, čo im do pazúrov
4719 III  |            pre moju ctižiadosť vlasti škodiť mal, to nikdy nechcem a
4720 IV   |              šuhaji mladí, nedávno zo škôl nitrianskych prišli. "Ale
4721 I    |       odpočinul, keď sa celý týždeň v škole namoždí a natrápi.~"No,
4722 XIV  |        svojich priateľov, rozprával o školských časoch; druhí tiež hovoria,
4723 IV   |               škrípe husľami, ako keď škripcom taniere šúchajú a široko-ďaleko
4724 VIII |              vlasy sa mu ježia a zuby škrípu; bo kde by sa mohla podieť
4725 II   |           jedna i druhá strana zubami škrípuc a päsťami hroziac, odchádza
4726 IX   |              mnou, za mnou!" a zubami škrípúc, ako blesk chytro letí na
4727 XIII |              budem ju sám prosiť, aby šla za Vladimíra. Jej dobré
4728 XIX  |               Mikuláš a Peter, poľskí šlachtici, istý čas spojenci Jiskrovej
4729 XIX  |        Ladislavovi Pohrobkovi pozvala šlachtická opozícia na uhorský trón
4730 XIX  |          feudálnom zriadení povinnosť šlachty postaviť vojsko na obranu
4731 VI   |           nabudoval? Kto chce do jeho šľakov vstúpiť, musí byt silný
4732 VIII |          šable a kopije, až sa všetky šmikne až tak od iskier ligotajú,
4733 III  |              spojení so zlým; zemania šomrali a keď sa dáky človek v okolí
4734 XVI  |               prst na troch miestach, šomre dačo pod nos, trasie hlavou
4735 XV   |           čudujú sa mu, bo dáke tmavé špľahy sa lisnú na snehobielej
4736 XI   |               toľko, ale, chvalabohu, šťastlive napracovalo. Na jeho čele
4737 XII  |            vietor sťahuje údy ľudské, štípe tvár a fúka do očú, že slzy
4738 XII  |     stanoviskách behajú, lebo je ráno štipľavé, chladný pofukujúci vietor
4739 II   |               sa ozve, odraziac sa od štítov šedivých skál a od nebosiahlych
4740 II   |              durkajú hromy a paromy - štrkocú šable, blyštia sa fokoše
4741 IV   |               rukoväte šabieľ, že ich štrkotom skoro muziku preráža; všetky
4742 XV   |             kopytom, potriasa hlavou, štrngá kantárom i strmeňmi, a keď
4743 XIV  |             druhému, pohárom na pohár štrngajúc. Keď sa všetci zhovárajú,
4744 XVIII|              a ligot panciera, počuje štrnganie šable a búrlivá duša jeho
4745 IX   |       skúsenosti nemá, tretí zazeral, štvrtý, Pán Boh vie, čo len vystrájal,
4746 IV   |        zostala -"~"Pravda, je tomu už štyri roky, čo ste ju zanechali."~"
4747 V    |              Vladimír je muž ešte len štyridsaťročný, a tak ešte počúvať musí.
4748 IV   |              ako keď škripcom taniere šúchajú a široko-ďaleko nič inšieho
4749 IV   |                pridá Ondrej. Obaja to šuhaji mladí, nedávno zo škôl nitrianskych
4750 IV   |            poblyskujúcich, ale viacej šuhajov pekných ako paničky, mladých
4751 XIX  |           nadprirodzených; pochopí on šumenie povetria i zrozumie povievaniu
4752 XVIII|         staroveké hory považské a ony šumia po celom okolí široko-ďaleko
4753 XIX  |               do Viedne do rúk svojho švagra Fridricha III., cisára nemeckého.
4754 X    |               že sa chceš ukázať tomu švárnemu dievčaťu, ako ti svedčí
4755 XVI  |            ten prostredný k palcovému šváru priblíži a s ním spojí,
4756 XI   |              vranka, pán Záturecký si švihá šablicou ponad hlavu, a
4757 IX   |            strieľajú z dakoľko dlhých švihavíc, títo prikladajú rebríky
4758 XV   |             je strašná istota najave, ža to Vladimírov kúsok. I zavolal: "
4759 XIII |         nešťastí a potom zabudnime na žalosť našu. Dnešný deň náleží
4760 IX   |         dedinami. Plač radosti a plač žalosti sa dookola ozýva, tí sa
4761 XV   |               žilinskej veži, smutne, žalostne, akoby plakali nad pominuteľnosťou
4762 XIX  |            jeden druhému krivdy svoje žalovali.~Na tom Milkovom hrobe si
4763 X    |              Ondrej chcel ešte trochu žartovať, ale Milko vážne obrátil
4764 VI   |              ani sama nevediac o čom, žartúvala, každému bola milá a príjemná.
4765 VII  |     nepriateľskou krvou, vidia sa byť železné. Sedia a čakajú, čo im pán
4766 XV   |     varínskemu prievozu. Najprv idú v železných šatách oblečení vojaci,
4767 VII  |            mečom, to trepú po hlavách železnými kiahnicami, ani hlasu, ani
4768 XI   |           starí Česi ešte stoja, majú železo i na hlavách i na prsiach
4769 XIII |             Mária urobí, že bude jeho ženou, a možno ho ešte i milovať
4770 X    |             tak, Marienka! Oddávna si žiadalo oko moje spočinúť na tvári
4771 II   |               Oznamujeme, nakladáme a žiadame teda slávne stavy, aby sa
4772 X    |             čože mu chybí? Čože si má žiadať? - Ale predsa mu chybí dačo,
4773 XII  |       prehovorí: "Ja som Vladimír, čo žiadate?"~Prišlý jazdec pozerá na
4774 XIII |              že Vladimír vlasti nemá, žiadne rodinné záväzky ho nepútajú
4775 XII  |              sa nazdávaš, že Vladimír žiadneho ľudského citu nezná, že
4776 XVII |            zabil, a že on svoje dieťa žiadnemu vrahovi nedá."~"Zabil som
4777 II   |           bratia, niet rozdielu medzi žiadnym, ale predsa pozorovať, že
4778 V    |            svet uvidí, že on je pravý žiak bojovného Jiskru. Aspoň
4779 XII  |                že v tom chce zabudnúť žiale svoje."~Tmavá noc sa pomaly
4780 XIX  |               Žigmunda Luxemburského. Žigmundova dcéra Alžbeta bola matkou
4781 XVI  |            stvora - ja sama z almužny žijem."~"Chleba, chleba daj, stará,
4782 III  |              zo sveta, keď len druhým žiješ a nie sebe?" ~"Otec, otec,
4783 VIII |         pomstiť. Pankrác desať takých Žilín rozmrví."~"Dobre teda Komorovský
4784 XII  |              Ktorú Máriu?" spytuje sa Žilinčan.~"Ty si zo Žiliny a neznáš
4785 IX   |            meč sa len tak kúpe v krvi Žilinčanov. Vladimír rúbe a šepce: "
4786 XV   |         nebolo tam treba hrobárov, bo Žilinci vlastnými rukami naplnili
4787 X    |         všetko išlo veselo; už je dom žilinského richtára nie viac domom
4788 XII  |               po poli, pozerá na vežu žilinskú smutným okom, zahalí sa
4789 II   |          spojovať k cieľu jednému - k žitiu za vlasť našu a k vernosti
4790 X    |              budeme páliť a rúbať, že živá duša nezostane z Komorovského
4791 XVII |             budem svedčiť pred tvárou živého Boha naňho." - Dopovedal,
4792 XIV  |              prevážajú; ale teraz ani živej duše tu nevidno, lebo je
4793 XIV  |         duchovia v noci, keď vzbúrené živly o polnoci krajiny vnivoč
4794 XI   |               dostatočnej zbroje, ani živnosti. Starý Pankrác oddávna hotoval
4795 XIV  |               v Žiline neprestáva byť živo. Páni a panie prichádzajú
4796 XIII |            červené, líca jej stratili živosť a sviežosť odrazu. A prečo?
4797 XIV  |          vlasoch jej dodávajú kvetu a živosti. Na otázku otcovu, či z
4798 II   |              neskúsený, ale ducha - a životaplný - a celá krajina sa raduje
4799 II   |               napája ju citom vrelým, životaplným; a nikdy noha vraha, čo
4800 XVIII|              tak temne, tak tmavo, že živú dušu mráz prejme, že by
4801 V    |           jeho hlavnými spojencami či živých, či mŕvych na každý možný -"~"
4802 XV   |          hádanie pri koníkovi je vždy živšie, takže to i Dlhohorský počuje
4803 X    |               a s červenou hrivou, so žltými nôžkami hrdo sa nesie pán
4804 XVI  |               za všetok svet by vtedy žobráka bez almužny nebol odpravil,
4805 XIX  |      kožušinová čiapka.~kongregácia - župné zhromaždenie vo feudálnom