Cap.
1 I | Dunaja; potom pomaly sa tratí a jeho lúče možno len na vysokých
2 I | zahoreli, kdežto im dmúca a zas stískajúca sa voda dunajská
3 I | hudbu dohráva.~Už zmizlo a Dunaj plynie ako predtým
4 I | ticho, pokojne, bublajúc a ločkajúc vo svojom hlbokom
5 I | tým menej ale na biedy a strasti ľudské so skončeným
6 I | slávne ticho. Vietor mlčí a celá príroda mlčí; len malé
7 I | prírody, za ňou darmo úpia a prosia.~Vtom sa prvá hviezda
8 I | hviezdy na pláni nebeskej a každá sa akoby o závod v
9 I | krajšia, či ona je nežnejšia; a Dunaj nebráni tomu znajúc,
10 I | milenca, mokrého Dunaja a sem-tam poskakujúce svetlo
11 I | Prievozník dostal odmenu a prepravil sa nazad k Budínu.
12 I | rúchu zaobalení mužovia a poberali sa kolo záhrad
13 I | peštianskych, len ďaleké pusté a teraz nočnou rosou ako-tak
14 I | vlastných príbytkoch hrozí zrada a záhuba.“~Takto hovoril starší
15 I | pozhovárať o dobre vlasti a spolurodákov svojich. Postavenie
16 I | zastávajúc znamenité úrady a hodnosti krajinské a kráľovské,
17 I | úrady a hodnosti krajinské a kráľovské, kdežto Dobeš
18 I | úradníkmi uhorskými obsadená, a práve preto myslieval mnoho
19 I | práve preto myslieval mnoho a dlho, ako by sa zlému tomuto
20 I | staré zákony sa šliapu a nové nám úradníci kráľovskí
21 I | záhubné rozkazy novšie. A kto proti týmto nešvárom
22 I | vykričaný za zradcu, šľakujú a lapajú ho, statku a majetku
23 I | šľakujú a lapajú ho, statku a majetku ho pozbavujú, vypovedajú
24 I | ho pozbavujú, vypovedajú a vyháňajú ho z vlastnej vlasti
25 I | jeho. Ja to znášam bolestne a nikdy nemôžem byť spokojným
26 I | predných hrdinov veku svojho a pred plukmi jeho triasli
27 I | Uhorská krajina.~Kráľ slávny a spravodlivý sedel na tróne
28 I | doterajšími kráľmi najväčšie a najjasnejšie. Národy svoje
29 I | svornosti. Sila jeho vojska a múdrosť jeho rady záležala
30 I | on ani Slováka Maďarovi a Nemcovi, ani týchto onomu
31 I | hlučné divadlo vojenské. A keď tu i tu nastali časy
32 I | nastali časy krátkeho pokoja a kráľ prísny súd držal nad
33 I | trúba vojenská ozvala sa zas a vlasť pre seba ostala bezbranná,
34 I | vybiehali na susedné krajiny a okolia. Nápady takéto: boli
35 I | spočiatku len oproti protivníkom a súperom svojim namierené,
36 I | potom ale i proti pocestným a kupcom. Matiáš síce započal
37 I | Preto sa lúpežníci množili a Uhorsko samo v sebe smrteľnou
38 I | vykonať nemohli.~V zmätku a prevrátenosti tejto má sa
39 I | sa protivil tým zmätkom a prevrátenostiam. A preto
40 I | zmätkom a prevrátenostiam. A preto všemožne usiloval
41 I | učenosť, miernu povahu a neobyčajnú krásu na dvore
42 I | Matiášovej stál, sú úrady a hodnosti vysoké, ktoré Jaroslav
43 I | Jaroslav Bozkovec zastával.~A práve preto myslel Dobeš,
44 I | svoje porušiť po-hodllm a slávou svojou! Bo si ty
45 I | seba dlžen svojmu národu a nie sláve osobnej! Táto
46 I | hovoril Dobeš slová tieto a Jaroslav sa podivil nad
47 I | Dobeš, keď takto o mne a kráľovi mojom zmýšľaš.“
48 I | sľúbená sloboda? - Ach, a my vycediac mužnú krv za
49 I | verejný, ani bezpečnosť a česť osobnú, ale ničia najlepšie
50 I | ich z vlastného príbytku a k tomu ich vysmievajú, hovoriac
51 I | nás dúfa, nám sa žaluje - a ja, keď som sa kráľovi sťažoval,
52 I | to ma vyhlásil za buriča a hrozil mi pozbavením dedičnootcovských
53 I | nedospela k samostatnosti a preto nám je nutno do času
54 I | kráľa? Dnes ti slovo dá, a zajtra ho zruší. Čo urobil
55 I | odložiť.~Tak sa obrátili a šli brehom Dunaja ticho,
56 I | smútok nad osudom vlasti. A Dunaj pozerá na nich, vidí
57 I | putovať bude, ešte väčší žiaľ a smútok ako tu uhliadne.~
58 I | na nebi zavrtela, spadla a nežiarila viac svetlom svojím
59 I | ako tá hviezda nebeská a bohzná, či sa zas kedy skvieť
60 I | smiech, nezrozumiteľný hluk a vravor, všetko spolu zmiešané
61 I | prechádzali sa dvaja mužovia a v tajomnom zhovore zdali
62 I | Talianka z umu neschádza; a ona? Ona mňa nemilo a bez
63 I | neschádza; a ona? Ona mňa nemilo a bez citu odpravila, bežiac
64 I | tak ako u kráľa v láske, a tak ako s týmto z cesty!
65 I | tak ako s týmto z cesty! A čo zas Matiáš s nami robí,
66 I | naše práva zemianske úži a panovanie svoje nad nami
67 I | už krem toho kráľovstva, a Beatrix musí byť mojou ženou.
68 I | vyvolal jeden, vytiahol meč a rozohnal sa na Bozkovcov.
69 I | Divno! Aká tmavá je tá noc, a predsa sa toľko tisíc hviezd
70 I | nami skvelý veľký knieža a v krajoch našich všade pusto,
71 II | obdivovanie krásy svojej a zhliadanie sa na šírošíre
72 II | hľadí dolu na utešené luhy a údolia i vidí tam tisíce
73 II | svojich druhov sa schýliť a radostí vospoľných požívať
74 II | vospoľných požívať mohol. A nebo vyslyší prosbu jeho.
75 II | všetko podmaňujúci príval a strhne kvietok utešený zo
76 II | naschvál sa od neho odvracajú, a on bez pomoci, bez obsiahnutia
77 II | ako ruža v plnosti krásy a nežnosti svojej. Vídalo
78 II | skvostne vyšívanú stolicu a zdala sa dačo premýšľať,
79 II | čierne vlasy stiahnuté boli, a ony vlniac a prstenkujúc
80 II | stiahnuté boli, a ony vlniac a prstenkujúc sa závisli na
81 II | prsia prudký plameň vášní a náruživostí. Jej oko je
82 II | Hlboko sa uklonil Jaroslav a zastal pred kráľovnou pokorne,
83 II | vysoké, pod ním oči sivé a pod pravidelným nosom čierny
84 II | uprúc naň ohnivý svoj zrak a ľahko sa usmejúc i kývnuc
85 II | vlniace, cez rameno prehodila a „No, mladý, učený pán, sadnite
86 II | krásnej manželky Matiášovej a hoc by iný za podobnú milosť
87 II | pani,“ prerečie Jaroslav, „a odpustite, že som hneď prísť
88 II | sa zakladá šťastie moje a vaša sláva, prv ale chcem
89 II | svoju, milostivá pani, vám a pánovi môjmu, kráľovskému
90 II | som vždy hotový obetovať a všetko, čo som vstave, urobiť.“~„
91 II | bujarosti; prišiel ženích a rodičia dali mu ruku dieťaťa
92 II | dievča ženou ženíchovou a muselo zakúsiť, že manžel
93 II | svojmu mohol celý žiť.“~„A či nie ste žiadnymi zväzky
94 II | Jaroslavovej hádžuc.~On zdvihol a oprel na ňu oko, porozumiac
95 II | porozumiac sčiastky jej rečiam, a chcel už odpovedať, už mu „
96 II | Jaroslav ako splašený jeleň a hovoril hlasom pokojným: „
97 II | zaväzuje vernosťou ku kráľovi, a tejto by som zadržať nemohol,
98 II | svoju.“~Poklonil sa hlboko a odišiel.~Čo je následok
99 II | netrvalo to dlho, striasla sa a celá jej postava vzala na
100 II | prebehla jej vnútornosťou a beda Bozkovcovi, ak sa kedy
101 II | bo žena vysoko postavená a od mužského opovrhnutá málokedy,
102 II | odprosiť, rozmyslela som si a slová tvoje som ocenila,
103 II | slová tvoje som ocenila, a ver - milosťou budeš odmenený.“~
104 II | pani moja,“ bola odpoveď, „a ja sa vyšiniem do neba,
105 II | sa vyšiniem do neba, káž, a ja stúpim do pekla. Kážte -
106 II | podnikol k jeho znivočeniu. A to práve ty, bo ako on mňa,
107 II | mňa, paniu svoju obrazil a pohanil, tak ty máš práve
108 II | nás neviem prečo napadli, a priateľa môjho poranil.
109 II | sprostý vrah zabije človeka a má na tom dosť; ale duchom
110 II | nevraždí, ale sa pomstí, a to zoblečúc najprv soka
111 II | pozbaviac ho dobrého mena a urobiac z neho naostatok
112 II | najobyčajnejší človek zahrávať môže, a keď ho i druhý zničí, to
113 II | Mňa do toho nič. Ty si muž a úlohou tvojou je konať,
114 II | konať, abys’ cieľa dočiahol, a znáš!“ - položiac mu ruku
115 II | skorého občiahnutia žiadosti a priam svojich dávnych Bátory
116 II | snila krásna žena ďalej: „A ty zas čakáš milosť moju?
117 II | každého; rob, čo sa ti páči - a ja ťa odmením tým, čím sa
118 II | toho si žiada, za tým túži, a komu šťastie sľubuje, tým -
119 III | nádherne dnes slnce zaligotalo a bohato ožiarilo obzvášte
120 III | zaujímal palatín Imrich Zápoľa a obaja Bozkovci.~„Milí moji
121 III | potrestať odbojnú Viedeň, a to tiež znáte, že nerád
122 III | záležitostiach, tým ale dôraznejšie a obšírnejšie konal.~Nato
123 III | tvoj popredku prezrel úplne a dokonale nielen výhody,
124 III | nesnádky podujatí vojenných; a nariadenia tvoje nás vždy
125 III | nás vždy vodili k sláve a víťazstvu, ráč nám i teraz
126 III | vôľu svoju, pokývni nám, a my pôjdeme za tebou, kde
127 III | ináčej mužovia zaslúžení a múdri, ktorých rada ml nikdy
128 III | Bozkovický, „ak má rada a mienka mladého akú-takú
129 III | tak odhodlane hovoriaceho, a to tým viac, bo on vlastne
130 III | len Bátory zmrštil obrvami a skloniac sa hovoril dač
131 III | nezoberúc, Viedni väčšiu a výdatnejšiu pomoc nezašle.
132 III | Bozkovický, vojsko štajerské a korutanské nádvorník; pluky
133 III | nemohla, aby nemŕštila tvárami a mrmot odporný nevydávala,
134 III | uhorskej na čele stojaci.~Znal a zná to každý, že bol kráľ
135 III | prívetivý, každej strane a každému stavu prístupný;
136 III | stavu prístupný; ale znal a zná to tiež každý, že vášeň
137 III | samej závisti, revnivosti a nenávisti doby žitia svojho
138 III | jeden druhému krivdu robia a jeden na druhého pre márny
139 III | Štajersko, Korutansko, Rakúsy a Morava teraz zväčšujú vlasť
140 III | teraz zväčšujú vlasť vašu a mali by ste znať, že panovník
141 III | zverenými spravodlivo panovať a v dobách rozhodných nie
142 III | osobné pletky, ale na zásluhy a schopnosti hľadieť musí. -
143 III | svedok, trpieť nebudem! - A teraz rozkazujem vám hovoriť,
144 III | bol Matiáš zraky uprel, a začal smelo hovoriť: „Milostivý
145 III | vojská uhorské, mrzí nás a bolí nás to, keď ale dôveru
146 III | tebe docela oddanej niesť a považovať.“~Kráľ uprel prudko
147 III | zraky na Jaroslavovu pokojnú a vážnu tvár a búrka akási
148 III | Jaroslavovu pokojnú a vážnu tvár a búrka akási žiarila z tváre,
149 III | zas utíchli.~„Slávny kráľ a pán môj! Závisť a nenávisť
150 III | Slávny kráľ a pán môj! Závisť a nenávisť z neho hovorí,
151 III | ale nebuď nespravodlivý a vyslyš tiež i obviňovania,
152 III | tiež i obviňovania, bo čas a vernosť moja zvíťazí nad
153 III | moja zvíťazí nad nenávisťou a pravda vyjde navrch. Teraz
154 III | tohoto vojenského pravidla a ráč ma prepustiť i postaviť
155 III | premohol už toľko národov, a odpusť Bátorymu, každého
156 III | treba; ja Bátorymu odpúšťam, a keby malo byť pravdivé udanie
157 III | Tým ukončil kráľ radu a celý rozmrzený odišiel do
158 III | si sám seba premohol.“~„A ty musíš byť Kleitom jeho,“
159 III | radca vyšiel z radnej paloty a kráľovský strážnik zamkol
160 IV | cisára Fridricha leží v meste a káže dúfať v skorú pomoc
161 IV | očakávaná pomoc prichádza a či je obrana mesta možná.~
162 IV | Slnce zachádzať počalo - a tu zo západnej strany do
163 IV | dôvera v chrabrosť svoju a silu poslanú obživila ducha
164 IV | Viedenčania stáli na baštách a ohradách mestských, súc
165 IV | prvý i minul sa deň druhý a čierna noc opanovala rozľahlú
166 IV | Ťažké vozy s delami, prachom a guľami burácali po kamení,
167 IV | stálo toto mesto hotové a k dlhému i statnému boju
168 IV | vpredu, pluky štajerské a korutanské tvorili prostriedok,
169 IV | nikto nevidel pre vždy viac a viac hustnúce mrákavy. Celý
170 IV | prospechu; len tisíce mŕtvych a ranených ležali na hradbách
171 IV | na hradbách viedenských a v tábore Matiášovom.~Uhorské
172 IV | ale ohliadal vojsko svoje a pripravoval strašnejší deň
173 IV | predsa sa držali statne a zmužile. Ohnivé gule a strely
174 IV | statne a zmužile. Ohnivé gule a strely pršali z násypov
175 IV | vystúpilo na najvyšší stupeň a preniklo blesky svojimi
176 IV | hradieb viedenských prúd gúľ a striel valiť sa neprestáva.
177 IV | aj výpad z hradieb urobiť a veľkú škodu vo vojsku Matiášovom
178 IV | V šiatri sedí Jaroslav a Dobeš, udatní to Bozkovci.
179 IV | ty ho vždy vyhováraš, a nemyslíš na vrtkavosť jeho,
180 IV | vbehne do šiatra vojak a oznamuje útek vojsk uhorských,
181 IV | vojsk uhorských, štajerských a korutanských.~Jaroslav i
182 IV | Dobeš vyskočia zo šiatra a sotva vydali rozkazy, už
183 IV | zovreli utekajúce vojská a im takrečeno bránu urobili.
184 IV | znepokojovať Viedenčanov a ich násypy napádať.~Slnce
185 IV | Slnce sa už klonilo k západu a boj sa obnovoval. Nastala
186 IV | Nastala skorá zimná noc a Jaroslav s Dobešom užili
187 IV | stalo, že Viedenci večerným a nočným časom beztoho nevidiac,
188 IV | kde sa najviac blýskalo, a zavše sa minuli žiadaného
189 IV | mnohých miestach bola zapálená a jej hradby značne porúchané.~
190 IV | ostatky plukov uhorských a pritiahol k polnočnej strane
191 IV | Za hodinu trvala bitka a Jaroslav je prvý na baštách
192 IV | Čierny pluk ako roj včiel a za chvíľu opanuje celú poslednú
193 IV | sa však ukázala ľudskosť a mierumilovnosť Jaroslavova
194 IV | svetle. Zhromaždil pluk svoj a hovoril k nemu: „Tu sme,
195 IV | moji! Ale Boh vás podmaní a vytvorí z chrámu víťazstiev
196 IV | budúcich, ak opriete meče a bodáky svoje proti bezbranným
197 IV | bodáky svoje proti bezbranným a neozbrojeným. I títo premôžení
198 IV | Čierneho pluku, od mordov a vraždenia, neprznite slávu
199 IV | hrdinnosťou ožiarenú - mordom a vraždou!“~Slová tieto, ako
200 IV | podriadení náčelníci ľudu svojmu; a Čierny pluk, zvyknutý poslúchať,
201 IV | zaujali polnočnú stranu a navzdor príkazom kráľovským
202 IV | príkazom kráľovským lúpili a zabíjali obyvateľstvo. Viedenčania, ,
203 IV | víťazoch obrancov imania a života svojho.~Poslednejšia
204 IV | Poslednejšia strana jasala radosťou a dávala hody vojakom čiernym;
205 IV | strana polnočná tenula v dyme a požiaroch.~
206 V | za týmito starší mesta a iných miest rakúskych, ako
207 V | Matiáš predložil mestu a zhromaždeným stavom vôľu
208 V | zhromaždeným stavom vôľu svoju a títo prisahali mu vernosť
209 V | predsebavzala Matiášovi odpor klásť a neuznávať vládu jeho.~Poslala
210 V | boja sto ráz mocnejší páni; a preto povedomie toto zdalo
211 V | Ebersdorf.~Hneď ukončil radu a dal rozkazy, aby sa vojsko
212 V | vojska uhorského, štajerského a korutanského i s kráľom
213 V | prerúbaných povalách, na strechách a hradbách sa nachádzajúce
214 V | sa ku koňovi Jaroslavovmu a bozkávali plášť a nohy hrdinove,
215 V | Jaroslavovmu a bozkávali plášť a nohy hrdinove, takže musel
216 V | otcovia so synáčikmi ponáhľali a tlačili sa k nemu, aby tvár
217 V | jeho uzrieť mohli; z okien a balkónov mu kývali i rukami
218 V | kývali i rukami i šatkami a krik ozýval sa jemu na slávu.
219 V | naučení, kývali len hlavami a tiahli ticho v dlhých radoch
220 VI | návrší, vývodí celému okoliu a pozerá na okolné dediny
221 VI | ako matka na dietky svoje a tieto zas naň ako na matku
222 VI | svoj upierajú, hľadia naň a dač od neho pýtajú - obyvateľov
223 VI | myseľ hrdinov neústupná a zmužilá.~Matiáš rozložil
224 VI | rozhovor je medzi kráľom a vodcami jeho. Je teraz rada
225 VI | Ebersdorfa. Matiáš je obrazený a ako lev rozdráždený; zachcelo
226 VI | na rozboreniny Ebersdorfu a preto navrhuje, aby sa dobývanie
227 VI | vyskúmajúc položenie hradu a všetkých miestností, radil
228 VI | dobývanie to na čas odložilo a bezčinná posádka v hrade
229 VI | ustavične v ceste stojaceho a zásobu živnosti zo dňa na
230 VI | pevnosť, za krátky čas hladom a vnútrajším zmätkom zmožená,
231 VI | ale podopierali nádvorník a Bátory, sčiastky znajúc
232 VI | uhorským k vyznačeniu sa a utíšeniu ich revnivosti,
233 VI | viedenské ku svojmu osohu a k záhube Bozkovcov upotrebiť.
234 VI | Matiášovu zatôniť sa usiloval. A čo bolo viacej mocnárovi
235 VI | mocnárovi prudkej, vrtkavej a slávybažnej povahy treba?
236 VI | mu každé podujatie darí, a že ľudia predtým na svoju
237 VI | svoju dôležitosť všetko, a na jeho nič nedržavší, teraz
238 VI | pred ním pokorne v prach a v ničotu klonia. A tak hoc
239 VI | prach a v ničotu klonia. A tak hoc Matiáš i rád, vrúcne
240 VI | Jaroslava, predsa začínal a navykol dávať slovám Bátoryho,
241 VI | Delá hrmia pod Ebersdorfom a Čierny pluk nespokojne stojí,
242 VI | túto, i ťažko mu je počúvať a pritom stáť pokojne. Ale
243 VI | taká je raz vôľa kráľova, a prísna poslušnosť je vojsku
244 VI | tomuto každodenným chlebom, a tak i teraz len počúva daromný
245 VI | teraz zaoblačená ťažkými a smutnými predcity, a tuším
246 VI | ťažkými a smutnými predcity, a tuším dačo nepríjemného,
247 VI | presvedčuje, že bez Jaroslavovej a Čierneho pluku pomoci víťaziť
248 VI | pluku pomoci víťaziť nemôže; a ani toto hniezdo ebersdorfské
249 VI | nedržal pre seba nemožným, a tak i víťazstvo bez Čierneho
250 VI | Jaroslav dobrotu srdca jeho a veľkú náklonnosť k nemu,
251 VI | veľkú náklonnosť k nemu, a tak nemohol pochopiť, akými
252 VI | manžela svojho lestnú zradu a žalobu na Jaroslava, sťažujúc
253 VI | Rozumel tomu Matiáš znamenite, a to práve tak ako porážať
254 VI | za mladi nebol prenechal? A keď mu to vlastná žena zverila,
255 VI | na tom, i pokrútil hlavou a začalo sa mu to nepáčiť;
256 VI | jeho jediným svojím dychom a jediným lichotivým úsmechom
257 VI | okamihnutí môže zvrátiť. A keď je raz hradba naštiepená,
258 VI | neobmedzenosti dôvery k nemu - a čím viacej ho obletovali
259 VI | viacej ho obletovali Bakač a Bátory a iní nepriatelia
260 VI | obletovali Bakač a Bátory a iní nepriatelia Bozkovcov,
261 VI | tu tiež Jaroslav prítomný a umienil si nedôveru kráľovu
262 VI | kráľovu zahanbiť.~„Slávny kráľ a vodca náš najvyšší,“ tak
263 VI | odpočinúť plukom bojovnejším a rozkáž na bubny uderiť Čiernemu
264 VI | bubny uderiť Čiernemu pluku, a ja sa ti svojou cťou dokladám,
265 VI | Bozkovci snažia u vojska meno a slávu jeho zatôniť, čo jemu,
266 VI | jemu, výtečnosti svojej a slávy vojenskej povedomému,
267 VI | že Turek vtrhol do Uhier a tam nemilosrdne hospodáriť
268 VI | žiarou nekonečnej nenávisti a skorého víťazstva, i ústa
269 VI | hniezdom ebersdorfským, a potom sa vyberieme na Turkov.
270 VI | v dobývam neupotrebené, a toto je iste Čierny pluk,
271 VI | vstave návalu nášmu odolať, a ako každé dieťa za svojím
272 VI | sa ohrozovať budú Rakúsy a Viedeň, a Rakúsy i Viedeň,
273 VI | ohrozovať budú Rakúsy a Viedeň, a Rakúsy i Viedeň, tak mozoľne
274 VI | vlasti; ty chceš, aby Budín a Uhorsko kleslo mečom tureckým,
275 VI | Uhorsko kleslo mečom tureckým, a ty spriaznený s Rakúšanmi,
276 VI | nad odhodlanou, s istotou a povedomím prednesenou rečou,
277 VI | pravdivosti dodať znal.~Vtom náhle a neočakávane preborí delová
278 VI | nazad do Uhier chystajte.“ A pokývnúc rukou, dal znak
279 VI | nevedel sám, kde je; Jaroslav a 1ós Uhorska sa ako svetlo
280 VI | nespôsobný k bystrosti umu a odhodlanosti. Rád by sa
281 VI | Tak premýšľajúc dlhý čas a neklipkajúce oči na jedno
282 VI | nikdy o tom počuť nechcel, a tak sme mlčali. Teraz je
283 VI | slová vravia: Že sme Viedeň a teraz Ebersdorf dobyť nemohli,
284 VI | Bozkovec. On dal z Čiech a Moravy obľahnutým potravu
285 VI | Moravy obľahnutým potravu a zbraň dovážať. Viedeň, pravda,
286 VI | verenicou jeho.“~Prudkému a náruživému Matiášovi to
287 VI | sopke, i vyvolal teda: „A znáš dokázať reči svoje?“~„
288 VI | pravdu pod pokutou smrti.“~„A budú prisahať, pán môj!“
289 VI | Boli pristihnutí naskutku a vyznali, od koho najatí
290 VI | jeho; raz sa usmial trpko a zas stiahol tvár vážne,
291 VI | svojho!“ - I zas sa zamyslel a vidno, že mu krv udrela
292 VI | Ale verím vám, verím vám, a ak ma klamete, tak žiaden
293 VI | kázal zavrieť Jaroslava a zradu jeho hneď vyšetrovať,
294 VII | Bude to iste súd prísny a dôležitý, lebo Viedenčania
295 VII | Viedenčania hlavy zvesujú a tváre si pretierajú. Len
296 VII | Bozkovický, muž, ktorého si kráľ a pán náš nanajvýš dakedy
297 VII | náš nanajvýš dakedy vážil a miloval, ktorý si ale spolu
298 VII | dovážal živnosť Ebersdorfským a stál s nimi v porozumení
299 VII | zločin jeho je, že nastrojil a preplatil vojakov, aby strelili
300 VII | tam rady, chtiac tak kráľa a pána nášho usmrtiť.“~Bátory
301 VII | nič o udalostiach týchto, a zadivili sa veľmi, že majú
302 VII | neprislúchajú pred súd občiansky a nám teda ani nesluší nad
303 VII | vysoko postavenými pány a ich skutky, v obore mesta
304 VII | bojovníkov, čo ako duby stáli a teraz za vodcami plakali,
305 VII | príčiny obvinenia, uväznenia a súdu svojho, i uprel zvedavé
306 VII | odhodlaným krokom predstúpil a dôrazne odpovedal: „Dobre
307 VII | zastali stráže ako začarované a neopovážili sa ruku naňho
308 VII | zvedavosťou, on ale povstane a povie: „Ľudí týchto som
309 VII | preriekne Bátory zľahka a na kývnutie jeho predstúpi
310 VII | pravdivosti výpovedí svojich a Bátory posmešne vyriekol: „
311 VII | odpovie tento dôrazne, pyšne a vznešene, „tí neznaj ú oceniť
312 VII | činom tým nikdy nepriznám, a čo by ste i tisíc podobných
313 VII | pánko,“ odvetí s pohrdou a úštipkom Bátory, potom ale
314 VII | pravdu mocou vynútiť.“~Kývol a drábi odviedli Jaroslava
315 VII | raniac ale niekoľko vojakov a spamätajúc sa, preriekne: „
316 VII | preriekne: „Nie! Tí sú nevinní a musia plniť rozkazy náčelníka
317 VII | pred kráľovskou hodnosťou a vôľou vždy sa klaňať naučivšieho
318 VII | zakryli kŕčovite zhŕždené líca a dutý z najhlbšej útroby
319 VII | pohrdlivo pozrel na Bátoryho a uteká von ako šialený z
320 VII | sa dvere komory otvorili a pri nich uhliadli Jaroslava
321 VII | priviazaný súc, mal na nohy a na hrdlo kosílky tak pripravené,
322 VII | pripravené, že po pritiahnutí a zavrtení kolečiek celé telo
323 VII | Povedz, teraz po tretí a posledný raz sa ťa pýtam,
324 VII | opýtal sa so surovým úsmechom a s divokou pýchou a pohŕdavosťou
325 VII | úsmechom a s divokou pýchou a pohŕdavosťou Bátory.~„Rob,
326 VII | Bátory zakýval zas rukou a kati i z jedného i z druhého
327 VII | pravdou byť nemusí.“ - A slovíčko „priznávam“ sa
328 VII | každého osobne to isté, a od všetkých tú istú odpoveď
329 VII | Ja teda, v mene kráľa a pána môjho Matiáša, kráľa
330 VII | Matiáša, kráľa uhorského a českého, pána Moravy, Rakús,
331 VII | Moravy, Rakús, Štajerska a Korutanska, vyslovujem tu,
332 VII | vyslovujem tu, ako plnomocník a námestník jeho, na spáchanú
333 VIII| voda; povetrie je zdusené a pustá nemota tu prebýva.
334 VIII| žalára je rozprestrená slama a na slame odpočíva sem uvrhnutý
335 VIII| sa ďaleko do krajín snov a preludov obrazných.~Zdá
336 VIII| slobodne z tela vyprostenú a pravdu uhliada neskaleným
337 VIII| ako svedomím znepokojený a prenasledovaný Bátory vyznáva,
338 VIII| smrťou nevinného miláčka. A zas sa mu zjavuje Dobeš,
339 VIII| Dobeš, pomstiaci smrť jeho, a celé prúdy krvi celých krajín
340 VIII| vidí statočný kmeň moravský a kmeň zbrataných Čechov a
341 VIII| a kmeň zbrataných Čechov a Slovákov vznášať sa na vrcholec
342 VIII| jeho, i pozdvihujú sa ruky a ústa samy pre seba šomrú: „
343 VIII| koňovi, bodá ho ostrohou, a kôň a jazdec sotva dýchať
344 VIII| bodá ho ostrohou, a kôň a jazdec sotva dýchať môže.
345 VIII| Viedni, zastane, spadne a už ho viac niet; uhnaný
346 VIII| už ho viac niet; uhnaný a prehnaný kôň sa viac ani
347 VIII| ide prosto k žalárnikovi a teraz vstupuje do temnice
348 VIII| temnice Jaroslavovej.~„Milosť a pozdravenie kráľovské,“
349 VIII| kráľovské,“ počal onen jazdec a vyslanec Matiášov hovoriť
350 VIII| sa kráľ nad vami zľutoval a nič iného od vás nežiada,
351 VIII| z ktorých ste obžalovaný a sprostí vás žalára.“~Zamlčal
352 VIII| žalára.“~Zamlčal sa posol a tichosť hrobovú nepremohol
353 VIII| milosť, ktorá by mojou cťou a mojím svedomím bola kúpená.
354 VIII| kráľovskej, vždy som mu vernosť a vďačnosť zachoval, a predsa
355 VIII| vernosť a vďačnosť zachoval, a predsa ma kráľ uväzniť kázal,
356 VIII| môjho nielen z chrámu slávy a šťastia, ale zošliapol ma
357 VIII| ktorí ma krivo obžalovali a nespravodlivo súdili! Iď
358 VIII| súdili! Iď teda ku kráľovi a povedz mu, že mi už viac
359 VIII| už viac nič vziať nemôže, a ja od neho nemám väčšej
360 VIII| tieto len mdlo vypovedal a obrátiac sa zaryl do slamy
361 VIII| pohliadol ešte raz naň, a žalárnik zavrel za ním železné
362 IX | cela príroda podriemkava a berie podiel v žalosti ľudskej;
363 IX | človek žiada, to i rád verí, a nikdy neopúšťa nádeja za
364 IX | uplatili, aby ho len ranil, a im zas inak dôvodili. ~Neďaleko
365 IX | Vorlauf l s radnými pány padol a kde sa teraz nádherný palác,
366 IX | Jaroslav vystúpil na popravisko a po vyčítaní mu výroku smrti
367 IX | nie som si povedomý viny a skoro budem spojený s predky
368 IX | široký cvendžiaci meč rukami a hoc i ľud volal: „Neopovažuj
369 IX | sa, ty biednik,“ švihol a meč, blesknúc vo výške,
370 IX | slovo, do kata kamenie, a to práve keď ho zozadu Dobeš
371 IX | zozadu Dobeš za hrtan ulapil a ním o zem trepol tak, že
372 IX | strhol zo steny meč svoj a ako rozdráždená levica nad
373 IX | plodom svojím prerazí stráže a prudkosťou blesku beží holohlavý
374 IX | svoju, silnými ramenami a bez slova, bez slzy uberá
375 IX | to vidí, i Bátory to vidí a bohzná, prečo sa neopovažuje
376 IX | že lekári sa len ťažko a neskoro predrať môžu. A
377 IX | a neskoro predrať môžu. A tak on ležal celý zaliaty
378 IX | krvi. Dobeš škrípe zubami a ako zbesnený kľaje Bátoryho,
379 IX | z jamôk i stĺpkom stoja a kŕčovite zhŕždené ústa volajú: „
380 IX | prestane i ich revnivosť a Boh vzbudí v ich duši city,
381 IX | alebo teba ľútosť tvoja!“ - A potom uchytiac, tak horúce,
382 IX | tak horúce, ako mohol, a stisnúc ruku Dobešovu, vypovie: „
383 IX | jediná, zdrav sa mi maj a odpusť - odpusť mi moje
384 IX | vzdych posledný primŕza a krásna duša krásnym hrdlom,
385 X | zakázal všetky návštevy a držal počet s manželkou
386 X | merajúc, „tvoja sťažoba a žaloba na Bozkovca bola
387 X | pravdivá?! Ako? Bože! Ty slzíš a si zapálená?! - Pre spravodlivosť
388 X | vzhľadom mojej krivej žaloby; a ak je takým spôsobom nevinný
389 X | úmyslov dlhé časy kovaných. A Beatrix ľúbila Jaroslava
390 X | jej dušou, takže sama seba a všetko na svete by bola
391 X | z druhej stránky berie; a tak i Matiáš. On zmŕštil
392 X | Matiáš. On zmŕštil obočím a akoby zlorečenstvo celého
393 X | upadlo - zaryl tvár do dlani a stál dlho bez pohnutia,
394 X | Áno, krása tvoja dojala a láska moja k tebe vzbúrila -
395 X | tebe vzbúrila - ale cnosť a šľachetnosť tvoja úlisne
396 X | úlisne podkopala slávu tvoju a - dôveru moju a hádam i
397 X | slávu tvoju a - dôveru moju a hádam i život tvoj. - Ó,
398 X | vstúpili v čiernom obleku a poklonia sa hlboko pred
399 X | sa hlboko pred kráľovnou a dotknúc sa rýdzeho lemu
400 X | niekoľko krokov od kráľa a jeden z nich držaný, čiernou
401 X | dlhým šlárom sa zahalila a obrátila k oknu, akoby sa
402 X | Jaroslava Bozkovického.“~„A svedectvo, že je nevinne
403 X | zamyslenosti, obrátil oči na list a čítal, potom zložiac list,
404 X | viedenskou, čo krivo prisahali? A Jaroslavova nevinnosť sa
405 X | Jaroslavova nevinnosť sa ukázala? A kedy bol - a na čí rozkaz
406 X | sa ukázala? A kedy bol - a na čí rozkaz odpravený Jaroslav?“~
407 X | miesto upieral, ruky klesali a list padol na zem.~I vztýčil
408 X | vztýčil sa poslednou silou a kýval vyslancom, aby sa
409 X | Tu máš svedectvo popravy a nevinnosti Jaroslavovej!“
410 X | nevinnosti Jaroslavovej!“ a odišiel.~Čo hovoriť o biednej
411 X | pomstila sa nad ním smrťou, a teraz by ho rada nechtami
412 X | zabolestila, utiahla sa do samoty, a čo tu robievala, nikto nevidí,
413 XI | hrozí rukou, škrípe zubami a zas má okamihy, v ktorých
414 XI | očami, na ktorých dakedy, a to viac ráz s Jaroslavom
415 XI | ktorú tiež Matiáš držal, a upadnúc do šialenej zúrivosti,
416 XI | docela vojsko kráľovské, a ho zo zeme docela vytisol.
417 XI | víťazným vojskom cez Dunaj a Heinburg šturmovať začal.~
418 XI | netrvalo dlho, pevnosť padla a posádka prišla v moc jeho
419 XI | duše jeho najodpornejší a najneznesitelnejší nachádza
420 XI | svojimi, dá predviesť Bátoryho a zočiac ho, hrozne sa zamračí,
421 XI | svojmu vždy po boku stál a zvlášte od smrti Jaroslavovej
422 XI | zničením tela nezatracuj i dušu a dovoľ, aby aspoň poslednú
423 XI | hrozným skutkom svojim, a ako to Dobeš čuje, tak mu
424 XI | ostatnú prosbu Jaroslavovu!“ A na tieto slová ľúty lev
425 XI | slzy sa zo zrakov vytlačili a ústa vyriekli: „Áno, vyplň
426 XI | vyrval dušu z tela môjho a umoriac dušu, umoril si
427 Vysv| Bozkovický - Dobeš a Jaroslav Bozkovickí (Bozkovci),
428 Vysv| Jaroslava obvinili zo zrady a sťali. Dobeš prešiel potom
429 Vysv| syn sedmohradského veľmoža a krajinského gubernátora
430 Vysv| 1458. Bojoval s Turkami a Jurajom Poděbradským. Založil
431 Vysv| známu pod menom Corvina) a r. 1465 si vyžiadal od pápeža
432 Vysv| sekularizáciou cirkevných majetkov a dala Juraja Poděbradského
433 Vysv| cisár nemecký, kráľ český a uhorský (1387 - 1437).~-
434 Vysv| Turci vojsko Ľudovíta II. a sám kráľ zahynul na úteku.
435 Vysv| Pohrobka. V štyridsiatych a päťdesiatych rokoch 15.
436 Vysv| Jiskra ve!kú čast Slovenska a o svoju moc bojoval s Jánom
437 Vysv| vojnu. Svoj sľub nedodržal a zaujaté: moravské a sliezske
438 Vysv| nedodržal a zaujaté: moravské a sliezske kraje neopustil.~-
439 Vysv| Zápoľský, spišský šľachtic a vplyvný politik uhorský,
440 Vysv| 324 pred n. l.), panovník a vojvodca mimoriadnych vlastností.~-
441 Vysv| vlastností.~- vojsko štajerské a korutanské - Korutansko
442 Vysv| korutanské - Korutansko a Štajersko, územia v juhovýchodnom
443 Vysv| Matej Korvín dostal do sporu a po jeho porážke ovládol
444 Vysv| Ebersdorf - zámok a dedina v Dolnom Rakúsku,
445 Vysv| redaktora Nitry. Šľachetný tento a svojho veku najslávnejší
446 Vysv| Bohuslav z Lobkovíc, slávny a svojho času najučenejší
447 Vysv| Hasištejnského z Lobkovic věk a spisy vybrané, v Praze~-
448 Vysv| Praze~- 1836 - podávame a ktoré takto znejú:~Kdož
|