Cap.
1 I | z vlastnej vlasti jeho. Ja to znášam bolestne a nikdy
2 I | dobyl Heinburg? Nebol som to ja s mojím Čiernym plukom?
3 I | dúfa, nám sa žaluje - a ja, keď som sa kráľovi sťažoval,
4 I | Ty si vášnivý.“~„Áno, ja som vášnivý,“ pretrhne mu
5 II | milostivá pani, plameň svoj, ja vás nikdy milovať nemôžem,
6 II | nemôžem, nesmiem. Zabudnem i ja na chvíľu túto, nikto o
7 II | moja,“ bola odpoveď, „a ja sa vyšiniem do neba, káž,
8 II | vyšiniem do neba, káž, a ja stúpim do pekla. Kážte -
9 II | cudzincov vo vlasti svojej; ja som ale pri tom zvláštne
10 II | rob, čo sa ti páči - a ja ťa odmením tým, čím sa mne
11 III | nás prevziať.“~„Nechcem ja,“. odpovie Matiáš, „tu sám
12 III | vašej,“ hovoril ďalej kráľ, „ja som práve tej istej mienky,
13 III | vojskám uhorským? Ha, znám ja vaše náruživosti, znám ja
14 III | ja vaše náruživosti, znám ja vašu nenávisť národnú! Vy
15 III | schopnosti hľadieť musí. - Ja vašu revnivosť, vašu závisť
16 III | odpusť chybiacemu, bo i ja sám sťažovanie si Bátoryho,
17 III | za spravodlivé uznávam. Ja rozumiem môjmu ľudu, uhorskému
18 III | každého ramena ti teraz treba; ja Bátorymu odpúšťam, a keby
19 III | ale vyvolal: „Teraz ťa i ja menujem Alexandrom, bo si
20 VI | posádku; nie je to div - ja som to tiež predvídal. Ale
21 VI | uderiť Čiernemu pluku, a ja sa ti svojou cťou dokladám,
22 VII | nechyroval!“~„Dobre! Budem i ja očakávať s tebou, ako vypadne
23 VII | oceniť vážnosť prísahy; ja sa ale k činom tým nikdy
24 VII | svojimi otázkami, bo ti ja na ne nikdy neprisvedčím.“~
25 VII | odpoveď dostanúc, vyriekol: „Ja teda, v mene kráľa a pána
26 VIII| Zastaň, zastaň, žalárnik! Ja sa k činom mnou nikdy neobmýšľaným
27 VIII| viac nič vziať nemôže, a ja od neho nemám väčšej milosti
28 IX | vyvolal: „Bátory, Bátory! Ja umieram rukou tvojou, smrťou
29 IX | poslednej hodinke smrti? Ja ti nezávidím.“ I odhalil
30 XI | život na bremeno vlastné, ja ti ho darúvam, hoc ty mne
|