Cap.
1 I | vždy jednako bez toho, že by dbal na zachádzajúce slnce,
2 I | myslieval mnoho a dlho, ako by sa zlému tomuto pomôcť mohlo.~„
3 II | horiaceho, na ktorého prsia by mohlo hlávku skloniť ako
4 II | manželky Matiášovej a hoc by iný za podobnú milosť pol
5 II | vernosťou ku kráľovi, a tejto by som zadržať nemohol, keby
6 II | ako jej oko zahorelo, tak by si teraz zo žil jej nevydobyl
7 II | okrem maličkostí, ktoré by som od teba žiadať mohla
8 III | márnejšiu slávu i vtedy, keď by pri tom záležitosti verejné
9 III | nenávisť národnú! Vy Uhri súc, by ste mali byť pyšní, že Štajersko,
10 III | zväčšujú vlasť vašu a mali by ste znať, že panovník nad
11 IV | neohrozenosť jeho. I radi by sa poddali, ale vojsko cisára
12 IV | vrtkavosť jeho, nemyslíš, že by ťa v dobrej vôli obsypal
13 IV | najmenšej tôni podozrenia by ťa, hoc najväčšieho miláčka,
14 V | vyslancov na radu túto, - by tu úmysel svoj verejne vyznala.~
15 VI | na deň umenšujúceho; tak by pevnosť, za krátky čas hladom
16 VI | prísnejšieho stanoviska. Prečo by to u Jaroslava nebolo možné,
17 VI | Jaroslava nebolo možné, čo by on iste za mladi nebol prenechal?
18 VI | umu a odhodlanosti. Rád by sa dozvedieť istotu o vernosti
19 VI | môj, nikdy si neskúsil, že by som sa kedy bol vzpieral
20 VI | sprevádzané slová kráľove, „že by som sa opovážil pred tvár
21 VI | Všetko vám verím, len nie, že by Jaroslav ruku pozdvihol
22 VII | sú nám reči vaše, i dobre by bolo súd alebo odložiť,
23 VII | tento tu môj meč? Áno! Ten by ti odpovedal na podlosti
24 VII | tým nikdy nepriznám, a čo by ste i tisíc podobných holomkov
25 VII | prítomných porozumelo, že by sudca na mieste obete svojej
26 VIII| zavrhujem takú milosť, ktorá by mojou cťou a mojím svedomím
27 IX | nádhernom rúchu vedený.~Ľud by už bol vzbúrenie urobil,
28 X | citom tak prenikavým, že by každý z toho spozorovať
29 X | sama seba a všetko na svete by bola vstave obetovať pre
30 X | nad ním smrťou, a teraz by ho rada nechtami vlastnými
|