Cap.

 1 I   |                         I~Slnce zas prebehlo dennú púť, už sa
 2 I   |     zahoreli, kdežto im dmúca a zas stískajúca sa voda dunajská
 3 I   |        trúba vojenská ozvala sa zas a vlasť pre seba ostala
 4 I   |         nebeská a bohzná, či sa zas kedy skvieť bude na oblohe
 5 I   |       ako s týmto z cesty! A čo zas Matiáš s nami robí, to je
 6 II  |        krásna žena ďalej: „A ty zas čakáš milosť moju? Tá je
 7 III | Jaroslav k reči hotovil, všetci zas utíchli.~„Slávny kráľ a
 8 IV  | nepriateľa guľami. Za mestom je zas ticho; nevidno tam človeka,
 9 IV  |   hľadal v meste útočište, vták zas, bojac sa štrngotu zbrane,
10 IV  |      oblaky dymu zakryli. Slnce zas zachádzalo, ale ho nikto
11 IV  |          odtiaľ ale vystreliac, zas na inú stranu. Tým sa stalo,
12 VI  |         na dietky svoje a tieto zas naň ako na matku zrak svoj
13 VI  |       určite vyslovil, sčiastky zas, aby tým snadnejšie Bozkovcov
14 VI  |         potrebe zachoval, možno zas, aby dal príležitosť vodcom
15 VI  |       prenáhlením za krátky čas zas utratíme.“~„Áno, áno, utratíme,“
16 VI  |        vernosti Jaroslavovej, i zas sa mu zdá pravdepodobná
17 VI  |     Matiáš sám pre seba - potom zas nemohúc sa na ničom ustáliť,
18 VI  |     jeho; raz sa usmial trpko a zas stiahol tvár vážne, akoby
19 VI  |  pozdvihol na pána svojho!“ - I zas sa zamyslel a vidno, že
20 VII |   neprisvedčím.“~Bátory zakýval zas rukou a kati i z jedného
21 VIII|     smrťou nevinného miláčka. A zas sa mu zjavuje Dobeš, pomstiaci
22 VIII|     zarývajúc, bo myslel, že ho zas nútiť chcú, aby sa priznal
23 IX  | popravisku milosť obdrží, tretí zas, že kata uplatili, aby ho
24 IX  |          aby ho len ranil, a im zas inak dôvodili. ~Neďaleko
25 X   |         dával otázky kráľ - oči zas na jedno miesto upieral,
26 XI  |         vojsku uhorskému, Dobeš zas, pochovajúc bratanca svojho,
27 XI  |    hrozí rukou, škrípe zubami a zas má okamihy, v ktorých sadnúc
28 XI  |         zlosť, nenávisť, pomsta zas zatieni rozum i pozdvihne