Cap.

 1 I   |       robili, to netrvalo dlho, bo trúba vojenská ozvala sa
 2 I   |       chyba zožierala i Moravu, bo tie isté úhony boli do nej
 3 I   |      po-hodllm a slávou svojou! Bo si ty sám seba dlžen svojmu
 4 II  |        zdala sa dačo premýšľať, bo bielunká rúčka koľko ráz
 5 II  |       žiadate, to je nemožnosť, bo ma starší sľub zaväzuje
 6 II  |        sa kedy v skutok uvedie, bo žena vysoko postavená a
 7 II  |      znivočeniu. A to práve ty, bo ako on mňa, paniu svoju
 8 II  |         príčinu žalovať sa naň, bo on vám úrady, on vám priazeň
 9 III |     hovoriaceho, a to tým viac, bo on vlastne myšlienkam jeho
10 III |      vyslyš tiež i obviňovania, bo čas a vernosť moja zvíťazí
11 III |   prosím ťa, odpusť chybiacemu, bo i ja sám sťažovanie si Bátoryho,
12 III |        i ja menujem Alexandrom, bo si sám seba premohol.“~„
13 IV  | nepriateľom hýbe všetkým ľudom, bo znajú Viedenčania, že Matiáš
14 IV  |       zmužilosť Čierneho pluku, bo viac ráz už hľadeli na hrdinnosť,
15 IV  |         život nastal vo Viedni, bo touto pomocou nádeje znovu
16 IV  |     ticho; nevidno tam človeka, bo každý roľník, dedinčan,
17 IV  |      guľami burácali po kamení, bo sa všetko to privážal o
18 VI  |   náklonnosti mužských k ženám, bo ktože býval veselším dobrodruhom
19 VI  |         on jej bol čo viac rád, bo mu práve vhod prišla, akoby
20 VI  |  Jaroslavovi je nepremožiteľná, bo s mlčaním našim bohzná,
21 VII |         vám ale menej do osoby, bo je zločin vždy zločinom,
22 VII |    Jaroslav, „svojimi otázkami, bo ti ja na ne nikdy neprisvedčím.“~
23 VIII|         slamy hlbšie zarývajúc, bo myslel, že ho zas nútiť
24 IX  |    rukou tvojou, smrťou ľahkou, bo nie som si povedomý viny
25 XI  |    zaviera na pomätenosť mysle, bo o jedlo, o pokoj nestojí,
26 XI  |        ani slovom jej neuškodí, bo má nielen miesta tie ustavične