Cap.

 1 I   |    hlbokom koryte vždy jednako bez toho, že by dbal na zachádzajúce
 2 I   | slobodné pole, aby sa tu mohli bez svedkov slobodne pozhovárať
 3 I   |  brehom Dunaja ticho, pokojne, bez ďalšieho slova. Každý myslí
 4 I   |        a ona? Ona mňa nemilo a bez citu odpravila, bežiac za
 5 I   |        i prešli cez most mlčky bez slova, až sa naostatok Dobeš
 6 II  |        od neho odvracajú, a on bez pomoci, bez obsiahnutia
 7 II  |    odvracajú, a on bez pomoci, bez obsiahnutia žiadostí, túžob
 8 II  |       túžob svojich letí ďalej bez konca. Prúd zaniesol kvietok
 9 II  |   každé druhé obyčajné dievča, bez oh ladu na rod, bez ohradu
10 II  |    dievča, bez oh ladu na rod, bez ohradu na postavenie.~Ale
11 III |   úplne nehodného, nemôžeme to bez pohnutia mysle našej tebe
12 IV  |       Celý deň sa bojovalo ale bez prospechu; len tisíce mŕtvych
13 VI  |      chcel skúsiť, či je nie i bez pričinenia Čierneho pluku
14 VI  |      druhý raz presvedčuje, že bez Jaroslavovej a Čierneho
15 VI  |    nemožným, a tak i víťazstvo bez Čierneho pluku, obzvlášte
16 VI  | kráľovský šiator, i skrútil sa bez ublíženia k nohám Matiášovým.
17 VIII|       hrozne skrižované, teraz bez pohnutia leží; duša ale
18 VIII|      šťastia, ale zošliapol ma bez ľútosti tu do hnusnej tejto
19 IX  |      svoju, silnými ramenami a bez slova, bez slzy uberá sa
20 IX  |  silnými ramenami a bez slova, bez slzy uberá sa s ním do mesta,
21 IX  |      ležal celý zaliaty krvou, bez nádeje, bez možnosti zastavenia
22 IX  |     zaliaty krvou, bez nádeje, bez možnosti zastavenia krvi.
23 X   |      tvár do dlani a stál dlho bez pohnutia, až naostatok vyvolal: „
24 X   |     moji milí?“ opýtal sa kráľ bez myšlienky, bez vedomia.~
25 X   |  opýtal sa kráľ bez myšlienky, bez vedomia.~Poslanci hľadia