Cap.

 1 I  |      Len tu sme bezpeční, drahý môj Jaroslav, v našich nám vlastných
 2 I  | Jaroslav hovoriť: „Ver mi, brat môj, srdce kráľovo je nie zlé,
 3 I  |   páchajú.“~„Strež sa ale, brat môj, jeho dobroty; ty o ňom
 4 II |         vás za onehdajší skutok môj odprosiť.“ Beatrix mu vtom
 5 III|     utíchli.~„Slávny kráľ a pán môj! Závisť a nenávisť z neho
 6 III|       Čiernemu pluku. - Ó, kráľ môj, zvíťaz nad sebou, všaks’
 7 IV |        podiel brať. Ó, Jaroslav môj - na nás sa len teraz búrka
 8 VI |         vyriekol pokojne: „Kráľ môj, nikdy si neskúsil, že by
 9 VI |       teraz urobil, odpusť, pán môj milostivý! Urobil som to,
10 VI | Bozkovcom vystríhali, tys’, pán môj, nikdy o tom počuť nechcel,
11 VI |        hrozia. Počuj teda, kráľ môj z úst vždy verného poddaného
12 VI |          Ako môžeš myslieť, pán môj,“ pokorne odpovedá Bakač
13 VI |            A budú prisahať, pán môj!“ odpovie pokojne Bakač.~
14 VI |     vypovie: „Tu ti vediem, pán môj, vojakov, ktorí uplatení
15 VII|         Škaredíš sa na tento tu môj meč? Áno! Ten by ti odpovedal
16 VII|        povie: „Uspokoj sa, brat môj! Nech uvidíme súd nado mnou.
17 VII|    Jaroslavovi, preriekne: „Pán môj, či sa nerozpamätáš, žes’
18 VII|      zavolá: „Priznajte sa, pán môj drahý, priznajte! Však čo
19 IX | milostným hlasom vypovie: „Brat môj radostný! Nie tak, nie tak!
20 IX |        Dobešovu, vypovie: „Brat môj, potecha moja jediná, zdrav
21 X  |        Milosť, kráľovský manžel môj!“ volá Beatrix hlasom trasavým,
22 X  |       ty! - Vidím - ó, Jaroslav môj, vidím, aké ti strojili
23 XI |     prudko hovorí: „Zastaň, syn môj! Rozpamätaj sa na ostatnú
24 XI |        darúvam, hoc ty mne viac môj navrátiť nemôžeš, bos’ vyrval