Cap.
1 I | dobrý,“ odpovedal Dobeš, ,.lebo ťa urobil kancelárom, kormidelníkom.
2 I | pretrhne mu reč Dobeš, „lebo som vychovanec vojny, muž
3 I | pravdy; ale ty si dobrý, lebo necítiš biedu národa v srdci
4 I | veci i Bozkovcom dôležité, lebo medzitým Bozkovcov nespozorujúc,
5 I | byť mojou ženou. Áno tak, lebo ináčej ani žiť nechcem.“~
6 I | priepasť vlastnej záhuby. Lebo ak ťa nepriatelia tvoji,
7 III | rozhodovať nad vecami vojenskými, lebo sú tu nielen hlavy v bojoch
8 IV | ohrady; zornice vídať nebolo, lebo ju oblaky dymu zakryli.
9 IV | Viedni nová nádeja vzchádza, lebo všetko doterajšie šťastie
10 IV | časti mesta poludňajšej, lebo tu nachádzala vo víťazoch
11 V | Ebersdorf ale chyboval, lebo si vdova Ebersdorfova, spoliehajúc
12 V | jeho tonul v zlatom mori, lebo slnce temer len v ňom sa
13 VI | Čierny pluk nespokojne stojí, lebo už od dávnych časov navykol
14 VI | Matiáš tri dni strieľať, lebo Ebersdorfu ešte žiadna znamenitejšia
15 VII | iste súd prísny a dôležitý, lebo Viedenčania hlavy zvesujú
16 VII | sudcovia hlboko mlčali, lebo nepočuli nič o udalostiach
17 VII | vždy zločinom, či ho ten, lebo onen, či ich tu, lebo tam
18 VII | ten, lebo onen, či ich tu, lebo tam spáchal - to je vôľa
19 VII | týchto som nikdy nevidel.“~„Lebo sa nepamätáš viac, lebo
20 VII | Lebo sa nepamätáš viac, lebo sa rozpamätať nechceš,“
21 VIII| bude hlučné divadlo sveta, lebo sem žiaden hlások ľudský
22 IX | sa už z úst prednášali, lebo čo si človek žiada, to i
23 X | kráľovskom bolo ticho o tom, lebo kráľ dnes zakázal všetky
24 X | od tej doby dlho nežil, lebo roku 1490 vo Viedni dokonal.
|