Cap.

 1 I   |       čiste vlasteneckej! Ba čo viac, tu je ona istejšia ako
 2 I   |    zavrtela, spadla a nežiarila viac svetlom svojím nad tmavistou
 3 I   |       Matiáš s nami robí, to je viac znášať nemožno; on nič viac,
 4 I   |     viac znášať nemožno; on nič viac, len ako my zeman, naše
 5 III | odhodlane hovoriaceho, a to tým viac, bo on vlastne myšlienkam
 6 IV  |    zmužilosť Čierneho pluku, bo viac ráz už hľadeli na hrdinnosť,
 7 IV  |       ho nikto nevidel pre vždy viac a viac hustnúce mrákavy.
 8 IV  |         nevidel pre vždy viac a viac hustnúce mrákavy. Celý deň
 9 VI  |  utiekli do pevnosti i nemyslia viac na tie miesta, kde sa zrodili.
10 VI  |       Bátory nie; on jej bol čo viac rád, bo mu práve vhod prišla,
11 VII |    nevidel.“~„Lebo sa nepamätáš viac, lebo sa rozpamätať nechceš,“
12 VII |      mužom takým vznešeným, keď viac veríš zakúpeným, ani mena,
13 VIII|         zastane, spadne a už ho viac niet; uhnaný a prehnaný
14 VIII|        uhnaný a prehnaný kôň sa viac ani nehnul. Len jazdec ide
15 VIII| Nakoniec prehovoril: „Nie mi je viac milosti kráľovskej treba,
16 VIII|   milosti kráľovskej treba, tým viac ale zavrhujem takú milosť,
17 VIII|   kráľovi a povedz mu, že mi už viac nič vziať nemôže, a ja od
18 XI  |         na ktorých dakedy, a to viac ráz s Jaroslavom víťazne
19 XI  |         voči hľadieť smrti, tým viac vlnila sa zúrivosť v prsiach
20 XI  |       ti ho darúvam, hoc ty mne viac môj navrátiť nemôžeš, bos’