Cap.

 1 I  | osvetlené, odkiaľ spozorovať, že ich majitelia, obyčajne z vyššieho
 2 I  |    zemianstva pochádzajúci, ešte ich neopustili.~Zašli obidvaja
 3 I  |         stavu Moravy. Teraz teda ich reč znela o tomto predmete.~
 4 I  |        dcéry, majetok, vyháňajúc ich z vlastného príbytku a k
 5 I  |      vlastného príbytku a k tomu ich vysmievajú, hovoriac im,
 6 I  |      pozerá na nich, vidí žiaľ v ich prsiach, on tiež plače s
 7 I  |     hlasne prenášali. Neskôr ale ich zaviedol rozhovor do takého
 8 III|         že sa teraz pri menovaní ich mien väčšina zdržať nemohla,
 9 IV |       znepokojovať Viedenčanov a ich násypy napádať.~Slnce sa
10 V  |        jemu na slávu. On, vidiac ich vďačnosť, nemohol byť nepohnutým
11 VI |         vyznačeniu sa a utíšeniu ich revnivosti, možno chcel
12 VII|     Viedni sudcovia sa zišli, na ich čele Bátory za vrchstola
13 VII|        vysoko postavenými pány a ich skutky, v obore mesta nášho
14 VII|         či ho ten, lebo onen, či ich tu, lebo tam spáchal - to
15 IX |        vzdychom mojím prestane i ich revnivosť a Boh vzbudí v
16 IX |         revnivosť a Boh vzbudí v ich duši city, čo ich sto ráz
17 IX |       vzbudí v ich duši city, čo ich sto ráz horšie trápiť budú
18 IX |       horšie trápiť budú ako mňa ich zločiny alebo teba ľútosť
19 X  |          odpovie komorník.~„Pusť ich dnu!“ odpovedal strmo kráľ.~