Cap.

 1 I   |         vo svojom hlbokom koryte vždy jednako bez toho, že by
 2 II  | kráľovskému manželovi vášmu, som vždy hotový obetovať a všetko,
 3 III |           a nariadenia tvoje nás vždy vodili k sláve a víťazstvu,
 4 IV  |         ale ho nikto nevidel pre vždy viac a viac hustnúce mrákavy.
 5 IV  |        Jaroslavovu Dobeš, „ty ho vždy vyhováraš, a nemyslíš na
 6 V   |        bol onen jediným riadnym, vždy pod zbraňou držaným vojskom
 7 VI  |        síce spytovať zvykol, ale vždy podľa svojho presvedčenia
 8 VI  |         pokoriť nechce. Býval on vždy pyšný ináčej na Čierny pluk
 9 VI  |      ináčej na Čierny pluk svoj, vždy ho vyznamenával, vždy ho
10 VI  |      svoj, vždy ho vyznamenával, vždy ho druhým za príklad zmužilosti
11 VI  |       Počuj teda, kráľ môj z úst vždy verného poddaného pravdu,
12 VII |     menej do osoby, bo je zločin vždy zločinom, či ho ten, lebo
13 VII |         ako výpovedi človeka, čo vždy býval pýchou kráľovou.“~
14 VII |     kráľovskou hodnosťou a vôľou vždy sa klaňať naučivšieho sa
15 VIII|   zaslúženej milosti kráľovskej, vždy som mu vernosť a vďačnosť
16 IX  |    Pomsta, pomsta!“~Ale Jaroslav vždy tichý, rozumný, dobrý, zbadajúc
17 X   |          jedno miesto, čo bývalo vždy znakom hlbokého zamyslenia
18 XI  |           čo vychovancovi svojmu vždy po boku stál a zvlášte od