Cap.

 1 I   |        Ja to znášam bolestne a nikdy nemôžem byť spokojným s
 2 I   |      chovaná, ktorú ani on sám nikdy celkom zlomiť nemohol. .
 3 II  |      pani, plameň svoj, ja vás nikdy milovať nemôžem, nesmiem.
 4 II  |        opovrhnutá málokedy, ba nikdy neopomenie príležitosť moc
 5 III |       a múdri, ktorých rada ml nikdy ľahostajnou byť nemôže.
 6 VI  |  zbehla, srdce začalo tĺcť ako nikdy predtým. On teraz nevedel
 7 VI  |   ustáliť sa nemohol na ničom, nikdy ešte nebol taký nespôsobný
 8 VI  |   vyriekol pokojne: „Kráľ môj, nikdy si neskúsil, že by som sa
 9 VI  |        ti o veciach, o ktorých nikdy rád nepočúvaš. Koľko ráz
10 VI  |     vystríhali, tys’, pán môj, nikdy o tom počuť nechcel, a tak
11 VII | hanebných činov, o ktorých som nikdy nechyroval!“~„Dobre! Budem
12 VII |        povie: „Ľudí týchto som nikdy nevidel.“~„Lebo sa nepamätáš
13 VII | prísahy; ja sa ale k činom tým nikdy nepriznám, a čo by ste i
14 VII |       otázkami, bo ti ja na ne nikdy neprisvedčím.“~Bátory zakýval
15 VIII|   žalárnik! Ja sa k činom mnou nikdy neobmýšľaným nepriznám -
16 IX  |        žiada, to i rád verí, a nikdy neopúšťa nádeja za dačím
17 X   |        z celej duše, ako iného nikdy na svete. I žiaľ, i zúfalstvo,
18 X   |   zlého od hlavy Jaroslavovej.~Nikdy je žena nie krajšou ako