Cap.

 1 I   |         Jaroslava, ktorý bol pre svoj vtip, učenosť, miernu povahu
 2 I   |          pohliadli teraz na stav svoj, aby sa pohliadli v zrkadle
 3 II  | Bozkovcovu, ale uprúc naň ohnivý svoj zrak a ľahko sa usmejúc
 4 II  |           milostivá pani, plameň svoj, ja vás nikdy milovať nemôžem,
 5 II  |         v láske oklamaný obetuje svoj pokoj, svoje šťastie, svoj
 6 II  |       svoj pokoj, svoje šťastie, svoj život, aby sa len pomstiť
 7 IV  |          svetle. Zhromaždil pluk svoj a hovoril k nemu: „Tu sme,
 8 IV  |          zanechavšia tam majetok svoj, utiekala sa k Jaroslavovi
 9 V   |        radu túto, - by tu úmysel svoj verejne vyznala.~Kráľ Matiáš
10 V   |        takže musel zastaviť pluk svoj. Matky s deťmi, otcovia
11 VI  |        zas naň ako na matku zrak svoj upierajú, hľadia naň a dač
12 VI  |      pyšný ináčej na Čierny pluk svoj, vždy ho vyznamenával, vždy
13 VII |      vytiahnúc ťažký, široký meč svoj, začne si cestu kliesniť
14 VIII|        myseľ jeho; vidí on národ svoj v budúcnosti slnečnou slávou
15 IX  |    značiť, i strhol zo steny meč svoj a ako rozdráždená levica
16 XI  |        mojou!“ I vytrhol z pošvy svoj ohromný meč.~Ale kňaz, starý
17 Vysv|         proti nemu útočnú vojnu. Svoj sľub nedodržal a zaujaté: