Cap.

 1 I   |   počal Jaroslav hovoriť: „Ver mi, brat môj, srdce kráľovo
 2 I   |    vyhlásil za buriča a hrozil mi pozbavením dedičnootcovských
 3 I   |     ňom dobre zmýšľaš, ale ver mi, že čím vyššie vyletíš k
 4 II  |        Prosím vás, neodťahujte mi, milostivá pani, i naďalej
 5 II  |       povďačný som vám, že ste mi dali príležitosť vás za
 6 II  | priateľa môjho poranil. Záleží mi teda mnoho na týchto nepovolaných
 7 II  |       na výšku kráľovskú, načo mi je moc, keď ani len sluhu
 8 II  |      odmeniť môžem tým, čím sa mi bude páčiť.~
 9 III |        vašu závisť osobnú, Boh mi svedok, trpieť nebudem! -
10 V   |  dlhých radoch hránami mestský mi k Ebersdorfu.~Čierny pluk
11 VII |       či sa nerozpamätáš, žes’ mi sľuboval zámok rytiersky
12 VIII|         Prečo ma teraz, keď sa mi tak pekne zdá, mordujú?
13 VIII|      Nakoniec prehovoril: „Nie mi je viac milosti kráľovskej
14 VIII|        kráľovi a povedz mu, že mi už viac nič vziať nemôže,
15 IX  |  potecha moja jediná, zdrav sa mi maj a odpusť - odpusť mi
16 IX  |       mi maj a odpusť - odpusť mi moje previnenia.“~Oko ticho
17 X   |  hlbokého zamyslenia jeho.~„Čo mi nového donášate, moji milí?“