Cap.

 1 I  |  vykonáš u ľstivého kráľa? Dnes ti slovo dá, a zajtra ho zruší.
 2 I  |        ťa nepriatelia tvoji, čo ti milosť kráľovskú závidia,
 3 I  | kráľovskú závidia, nezničia, to ti tým tvoj dobrotivý pán poslúži.“~
 4 II |        zajasala Beatrix, „práve ti naložiť chcem, abys’ všetko
 5 II |         pre každého; rob, čo sa ti páči - a ja ťa odmením tým,
 6 III|        Bátorymu, každého ramena ti teraz treba; ja Bátorymu
 7 VI |         Čiernemu pluku, a ja sa ti svojou cťou dokladám, že
 8 VI |        okamih príhodným povedať ti o veciach, o ktorých nikdy
 9 VI |         poddaného pravdu, ktorú ti v tomto okamihu tieto slová
10 VI |       pokloniac sa vypovie: „Tu ti vediem, pán môj, vojakov,
11 VII|         tu môj meč? Áno! Ten by ti odpovedal na podlosti tvoje!“~
12 VII| Jaroslav, „svojimi otázkami, bo ti ja na ne nikdy neprisvedčím.“~
13 IX |     poslednej hodinke smrti? Ja ti nezávidím.“ I odhalil si
14 X  |         som, trestaj ma, ako sa ti páči, ale - ponáhľal, ponáhľaj!“~
15 X  |        Jaroslav môj, vidím, aké ti strojili úklady! Áno, krása
16 XI |    život na bremeno vlastné, ja ti ho darúvam, hoc ty mne viac