Cap.

 1 I  | prestieralo sa pred nimi.~„Len tu sme bezpeční, drahý môj Jaroslav,
 2 I  |          ligotá! - Áno, tak práve sme my, panuje nad nami skvelý
 3 III|        vôľa tvoja platná. Skúsili sme za čas celého panovania
 4 III|      povedieš. Podľa nášho zdania sme sa dnes tu len na to zišli,
 5 III|           tu len na to zišli, aby sme, vypočúvajúc rozkazy tvoje,
 6 III|       práve tej istej mienky, aby sme sa čím skorej vypravili,
 7 IV |        svoj a hovoril k nemu: „Tu sme, Boh nám pomohol bojovať
 8 VI |         radíte, pán Jaroslav, aby sme čas marili s dobývaním Ebersdorfa?“~„
 9 VI |             za dvadsaťštyri hodín sme hotoví s týmto hniezdom
10 VI |         zriadenú silu svoju. Keby sme ale teraz odstúpili, tak
11 VI |          rád nepočúvaš. Koľko ráz sme ťa pred Bozkovcom vystríhali,
12 VI |          tom počuť nechcel, a tak sme mlčali. Teraz je to ďalej
13 VI |    okamihu tieto slová vravia: Že sme Viedeň a teraz Ebersdorf
14 VI |         Ebersdorfe ale radil, aby sme čím ďalej tu zostávali,
15 X  |       starší prehovorí: „Utratili sme ochrancu nášho Jaroslava