Cap.

 1 I   |        o dobrote kráľovej, ale predsa uznal, že sa vec táto na
 2 I   |         Aká tmavá je tá noc, a predsa sa toľko tisíc hviezd ligotá! -
 3 I   |        všade tmavo.“~„Dobrý je predsa kráľ náš,“ odvetil ticho
 4 II  |    pred kráľovnou pokorne, ale predsa tak dôstojne, že z postavy
 5 IV  |      kráľom vyjednávať začali, predsa sa držali statne a zmužile.
 6 IV  | kráľovskej v nás; ale hádam má predsa iný cieľ kráľ - -“~„Áno,
 7 VI  |      vrúcne rád mal Jaroslava, predsa začínal a navykol dávať
 8 VI  |      vlastná žena zverila, tak predsa muselo byť dačo na tom,
 9 VI  |      osočovaniu Jaroslava, bol predsa rozkývaný v neobmedzenosti
10 VIII|        sa ustatý kôň naostatok predsa len ku Viedni, zastane,
11 VIII| vernosť a vďačnosť zachoval, a predsa ma kráľ uväzniť kázal, vytrhnúc
12 IX  |   Jaroslava neodsudzovali; ale predsa našli sa niektorí, čo tu
13 XI  |        Ha, prekliaty hanobník! Predsa ťa ruka božská priviedla