Cap.

 1 I  |   svojej. Časy Matiášove žijú až doteraz v spomienkach uhorského
 2 I  |    zdedená, od smrti Žigmunda až po Matiáša vnútornými rozbrojmi
 3 I  |  oblohe národov.“~Vtom prišli až k záhradám peštianskym.
 4 I  |     cez most mlčky bez slova, až sa naostatok Dobeš ozval: „
 5 IV | bojovalo s malými prestávkami až do rána. Čierny pluk mnoho
 6 VI |  jediný spoľahlivý pluk tento až k najvyššej potrebe zachoval,
 7 VI |    Namrzený dlho mlčí Matiáš, až naostatok preriekne: „Čo
 8 VII|     krútili poľakaní hlavami, až jeden vyriekol: „Pane! Hanebne
 9 VII|  svojho dívajú, odvracajú sa, až jeden z nich zavolá: „Priznajte
10 X  |      opovrhnutie osoby svojej až k smrti pomstou prenasleduje,
11 X  |       stál dlho bez pohnutia, až naostatok vyvolal: „Ha,
12 X  |       hľadia naň s podivením, až konečne jeden z nich starší
13 XI |    hubil vlastnú vlasť svoju, až porazil docela vojsko kráľovské,