Cap.

 1 I   |     raz, akoby svoju plamennú tvár v hladko, ticho plynúcom
 2 II  |     Jej oko je plné ohňa, jej tvár síce dačo brnastá, ale žiarou
 3 II  |    nosom čierny fúz ozdoboval tvár jeho.~Kráľovná nedbala na
 4 III |   Jaroslavovu pokojnú a vážnu tvár a búrka akási žiarila z
 5 V   |  vyznala.~Kráľ Matiáš zmŕštil tvár, spupnosť túto ľahostajne
 6 V   |      a tlačili sa k nemu, aby tvár jeho uzrieť mohli; z okien
 7 VI  |       by som sa opovážil pred tvár tvoju s nepravdivosťami
 8 VI  |    usmial trpko a zas stiahol tvár vážne, akoby celú dôstojnosť
 9 VIII| hrmotom klúčov, i potrháva sa tvár jeho, i pozdvihujú sa ruky
10 VIII|         Takto volal Jaroslav, tvár svoju do stuchnutej slamy
11 X   |      sveta naň upadlo - zaryl tvár do dlani a stál dlho bez
12 X   | nedopusť!“ I zahalil si znovu tvár dlaňami.~Zazvoní Matiáš;