Cap.
1 I | vidieť chcelo, ohliadlo sa na šírošíre kraje Uhorska i
2 I | šírošíre kraje Uhorska i na siné vody starého Dunaja;
3 I | tratí a jeho lúče možno len na vysokých vrchoch uhliadnuť,
4 I | vysokých vrchoch uhliadnuť, na ktorých leskom svojím ešte
5 I | jednako bez toho, že by dbal na zachádzajúce slnce, na nastalú
6 I | dbal na zachádzajúce slnce, na nastalú šerosť, ktorá zem
7 I | nebezpečie hrozí, tým menej ale na biedy a strasti ľudské so
8 I | prvá hviezda zaligotala na obzore nebeskom, pekná,
9 I | Vyšli pomaly i iné hviezdy na pláni nebeskej a každá sa
10 I | prepravil sa nazad k Budínu. Na brehu zostali stáť dvaja
11 I | kolo záhrad peštianskych na šíre pole.~V záhradách týchto
12 I | títo dvaja mladi mužovia na slobodné pole, aby sa tu
13 I | pomôcť mohlo.~„Zle vyzerá na Morave,“ počal Dobeš Bozkovický, „
14 I | krajina vystúpila toho času na vysoký stupeň slávy svojej.
15 I | slávny a spravodlivý sedel na tróne uhorskom, koruna svätého
16 I | dávnych časov neligotala sa na hodnejšej hlave. Matiáš
17 I | spravodlivosť!~Ešte pred Matiášovým na trón dosadnutím, za panovania
18 I | uvyklí stavať nedobytné zámky na tvrdých skalách, v ktoré
19 I | svojou, časom vybiehali na susedné krajiny a okolia.
20 I | krvácalo, keď sa medzitým na zovňajšok tislo na prednom
21 I | medzitým na zovňajšok tislo na prednom mieste medzi všetkými
22 I | povahu a neobyčajnú krásu na dvore Matiášovom vysoko
23 I | Matiášovom vysoko ctený, na svoju stranu pritiahnuť.~
24 I | Táto ťa beztoho neminie ani na postati čiste vlasteneckej!
25 I | tu je ona istejšia ako na výslní priazne kráľovskej!“~
26 I | krv moravská po poliach, na ktorých sa s divokými pluky
27 I | krv za tvojho kráľa, teraz na to pozerať musíme, ako jeho
28 I | im, aby pohliadli teraz na stav svoj, aby sa pohliadli
29 I | otvrdnutý, neodstupujúci ani na krok od pravdy; ale ty si
30 I | blahoslavenstvom dvorským.“~Na prudkú štipľavú reč túto
31 I | predsa uznal, že sa vec táto na príhodnejší čas má odložiť.~
32 I | osudom vlasti. A Dunaj pozerá na nich, vidí žiaľ v ich prsiach,
33 I | uhliadne.~Medzitým sa hviezda na nebi zavrtela, spadla a
34 I | sa zas kedy skvieť bude na oblohe národov.“~Vtom prišli
35 I | vytiahol meč a rozohnal sa na Bozkovcov. Bozkovci sa bránili,
36 I | čo uvidiac druhý, dal sa na útek, utekajúc ale zvrešťal: „
37 I | najhlavnejších nepriateľov svojich na dvore Matiášovom.~Uhliadnuc
38 II | II~Vyrástol útly kvietok na vysokej skaline; tiché vetríky
39 II | krásy svojej a zhliadanie sa na šírošíre kraje jeho zábavou.
40 II | Krásny kvietoček hľadí dolu na utešené luhy a údolia i
41 II | zvyšuje. I prišlo ľúto kvietku na vysokej skaline osamotenému,
42 II | prosbu jeho. Mraky hustnú na oblohe, prichádza bujný,
43 II | kvietok utešený zo skaly, na ktorej opustený túžil. Nesie
44 II | len zaň jedine horiaceho, na ktorého prsia by mohlo hlávku
45 II | obyčajné dievča, bez oh ladu na rod, bez ohradu na postavenie.~
46 II | ladu na rod, bez ohradu na postavenie.~Ale rodičia
47 II | Kráľovná Beatrix vyzerala oknom na nádherný palác, v ktorom
48 II | Zavrela mrzuto okno, sadla si na skvostne vyšívanú stolicu
49 II | a prstenkujúc sa závisli na jej snežnej šiji. Beatrix
50 II | viacej vyvýšená. Sedela ona na stolici voľne, rúchom len
51 II | bol muž asi tridsaťročný, na tvári nie je patrný ani
52 II | tvár jeho.~Kráľovná nedbala na poklonu Bozkovcovu, ale
53 II | krásna Beatrix, „je vec, na ktorej sa zakladá šťastie
54 II | uprela vtom zraky svoje na Jaroslava, akoby osobu jeho
55 II | hádžuc.~On zdvihol a oprel na ňu oko, porozumiac sčiastky
56 II | odpovedať, už mu „nemi -“ na jazyku splývalo, keď kráľovná,
57 II | nesmiem. Zabudnem i ja na chvíľu túto, nikto o nej
58 II | a celá jej postava vzala na seba podobu pokoja, pod
59 II | divokých úmyslov zúril, nemôžuc na površie vyšľahnúť. Cudná
60 II | uchádzajúcemu; i prišiel jej práve na myseľ mocný tento velikáš
61 II | zavolať.~„Tu som, pani moja, na rozkaz váš,“ prehovoril
62 II | veľmož uhorský sťažovať sa na ustavičné vyznačovanie cudzincov
63 II | poranil. Záleží mi teda mnoho na týchto nepovolaných hosťoch
64 II | vrah zabije človeka a má na tom dosť; ale duchom vznešenejším
65 II | smelo povedať môže, že on na tom žiadnej účasti nemá.“~
66 II | znáš!“ - položiac mu ruku na plece i zabodnúc do tváre
67 II | paláci, načo som povýšená na výšku kráľovskú, načo mi
68 III | stôl; za vrchstolom sedel na vyvýšenom nádhernom stolci
69 III | zdania sme sa dnes tu len na to zišli, aby sme, vypočúvajúc
70 III | výhodný, pokiaľ jej cisár na pomoc nepríde; preto myslím,
71 III | preto myslím, aby sa výprava na Viedeň čím skôr podujala.
72 III | závisí. Poďme teda čím skôr na odbojnú Viedeň.“~Znal Jaroslav
73 III | zostavujem sebe. Ostatní zostanú na svojich miestach.“~Reč táto
74 III | strane výlučne uhorskej na čele stojaci.~Znal a zná
75 III | druhému krivdu robia a jeden na druhého pre márny zisk,
76 III | v dobách rozhodných nie na osobné pletky, ale na zásluhy
77 III | nie na osobné pletky, ale na zásluhy a schopnosti hľadieť
78 III | vodcov?!“~Povstal Bátory, na ktorého bol Matiáš zraky
79 III | ale dôveru svoju skladáš na človeka dôvery tvojej úplne
80 III | Kráľ uprel prudko zraky na Jaroslavovu pokojnú a vážnu
81 III | Bátory do žalára - Bozkovec na čelo plukov uhorských!“
82 III | Bátorymu buď daná milosť na slovo tvoje, ale očakávam
83 IV | IV~Celá Viedeň stojí na nohách, bázeň pred nepriateľom
84 IV | bo viac ráz už hľadeli na hrdinnosť, na neohrozenosť
85 IV | už hľadeli na hrdinnosť, na neohrozenosť jeho. I radi
86 IV | mestom prudkým krokom kráča na násypy mesta, chtiac tam
87 IV | znamenité pluky nemecké na pomoc Viedni od cisára poslané.
88 IV | objaviť sa majúce udalosti.~Na násypoch mesta rozostavané
89 IV | nepriateľovi. Viedenčania stáli na baštách a ohradách mestských,
90 IV | mŕtvych a ranených ležali na hradbách viedenských a v
91 IV | Matiášovho. Slnce vystúpilo na najvyšší stupeň a preniklo
92 IV | vojsku Matiášovom pôsobiť.~Na pobreží Dunaja leží Čierny
93 IV | šiatrov vypína sa jeden vyšší, na ňom zástava Čierneho pluku
94 IV | brať. Ó, Jaroslav môj - na nás sa len teraz búrka valí.“~„
95 IV | zvlášte posledná rada na hrade budínskom mnoho dopomohla
96 IV | vždy vyhováraš, a nemyslíš na vrtkavosť jeho, nemyslíš,
97 IV | urobili. Sami sa ale hnali na Viedeň. Utekajúci sa teda
98 IV | Čierny pluk ale, zastanúc si na mŕtvolách svojich spolubojovníkov,
99 IV | svoje, z ktorých striedali na ohrady viedenské, hneď tiež
100 IV | tiež i s vojskom odvážali na iné miesta, odtiaľ ale vystreliac,
101 IV | odtiaľ ale vystreliac, zas na inú stranu. Tým sa stalo,
102 IV | neutratil, keď medzitým Viedeň na mnohých miestach bola zapálená
103 IV | k polnočnej strane mesta na pomoc Dobešovi, že tu ale
104 IV | ho s polovicou pluku jeho na pomoc Jaroslavovi, ktorý
105 IV | bitka a Jaroslav je prvý na baštách viedenských. Za
106 V | V~Na radnom dome vo Viedni drží
107 V | radu kráľ Matiáš. On sedí na vyvýšenom mieste, pri ňom
108 V | Ebersdorfova, spoliehajúc sa na silnú posádku, predsebavzala
109 V | Poslala i ona vyslancov na radu túto, - by tu úmysel
110 V | V blesku slnečnom sedel na svojom bujnom koni kráľ
111 V | plukom za ním. Tu ale zástupy na uliciach, v oknách, v prerúbaných
112 V | v prerúbaných povalách, na strechách a hradbách sa
113 V | nové divadlo. Tí, čo boli na zemi, hrnuli sa ku koňovi
114 V | šatkami a krik ozýval sa jemu na slávu. On, vidiac ich vďačnosť,
115 V | toho tiež radovali, ale na cvik vojenský naučení, kývali
116 VI | široká rovina. Hrad vypína sa na návrší, vývodí celému okoliu
117 VI | vývodí celému okoliu a pozerá na okolné dediny ako matka
118 VI | okolné dediny ako matka na dietky svoje a tieto zas
119 VI | svoje a tieto zas naň ako na matku zrak svoj upierajú,
120 VI | pevnosti i nemyslia viac na tie miesta, kde sa zrodili.
121 VI | zmužilá.~Matiáš rozložil sa na Ebersdorfských rovinách;
122 VI | zachcelo sa mu už hľadieť na rozboreniny Ebersdorfu a
123 VI | príčin, aby sa dobývanie to na čas odložilo a bezčinná
124 VI | a zásobu živnosti zo dňa na deň umenšujúceho; tak by
125 VI | červ nedôvery začínal hrýzť na duši jeho. Nepriatelia Bozkovcov
126 VI | Bátory ale usiloval sa pritom na slabú stránku kráľovu narážať,
127 VI | Zriedka je ktorý mocnár viacej na znamenitosť svoju revnivý,
128 VI | darí, a že ľudia predtým na svoju dôležitosť všetko,
129 VI | svoju dôležitosť všetko, a na jeho nič nedržavší, teraz
130 VI | od dávnych časov navykol na víťaznú hudbu túto, i ťažko
131 VI | daromný hrmot diel, i pozerá na ďalší vývin nápadu, i neteší
132 VI | nemohla.~I zvoláva kráľ na štvrtý deň vodcov svojich
133 VI | štvrtý deň vodcov svojich na radu do šiatra svojho.~Namrzený
134 VI | Býval on vždy pyšný ináčej na Čierny pluk svoj, vždy ho
135 VI | Matiášovej.~Dobeš ho bol na to upozornil; ale on znajúc
136 VI | svojho lestnú zradu a žalobu na Jaroslava, sťažujúc sa naňho,
137 VI | lásku získať. Matiáš sa na to zasmial, nedržiac od
138 VI | nedržiac od mladosti mnoho na pletky ženské, na výlevy
139 VI | mnoho na pletky ženské, na výlevy náklonnosti mužských
140 VI | tak ako porážať nepriateľa na poli bitky. Ale teraz ostarieval
141 VI | tak predsa muselo byť dačo na tom, i pokrútil hlavou a
142 VI | nepáčiť; vidno, že mladá žena na ostaraného muža taký vplyv
143 VI | plukom bojovnejším a rozkáž na bubny uderiť Čiernemu pluku,
144 VI | čo podozrelému kráľovi na um padlo, bola výpoveď Bátoryho,
145 VI | ebersdorfským, a potom sa vyberieme na Turkov. K odôvodneniu rady
146 VI | Ale ustáliť sa nemohol na ničom, nikdy ešte nebol
147 VI | dlhý čas a neklipkajúce oči na jedno miesto upreté majúc,
148 VI | seba - potom zas nemohúc sa na ničom ustáliť, obrátil zraky
149 VI | ustáliť, obrátil zraky svoje na odpornú stránku. Vyskočí
150 VI | pokorne odpovedá Bakač na prchké, rozžiareným okom
151 VI | Jaroslavom Bozkovickým, vypálili na teba guľu delovú! Boli pristihnutí
152 VI | podivné výrazy bolo vídať na tvári jeho; raz sa usmial
153 VI | celú dôstojnosť kráľovskú na seba vziať mienil. Po malom
154 VI | Jaroslav ruku pozdvihol na pána svojho!“ - I zas sa
155 VII | VII~Na radnom dome vo Viedni sudcovia
156 VII | Viedni sudcovia sa zišli, na ich čele Bátory za vrchstola
157 VII | nášho usmrtiť.“~Bátory sadol na svoju stolicu; všetci sudcovia
158 VII | vám vec tá nová, či nie, na tom mnoho nezáleží, tým
159 VII | odpovedal: „Máme,“ kývnúc na sluhov, aby i obžalovaného
160 VII | uprel zvedavé oko svoje na Bátoryho so zarazením. Nie
161 VII | Nestratil ale pritom ani na okamih bývalú smelosť svoju,
162 VII | hanobník, spriadol úklady na hlavy naše. Vyvolil si si
163 VII | mňa nevyvolil? Škaredíš sa na tento tu môj meč? Áno! Ten
164 VII | Áno! Ten by ti odpovedal na podlosti tvoje!“~Bátory
165 VII | svojmu.~Ako potom Bátory na dvoch privedených vojakov
166 VII | tiahnuť, druhý ale že strelil na kráľa z návodu Jaroslava.
167 VII | návodu Jaroslava. Tu upäli na tohoto oči všetci prítomní
168 VII | preriekne Bátory zľahka a na kývnutie jeho predstúpi
169 VII | vojaci položili prsty svoje na kríž, prisahali o pravdivosti
170 VII | ale všetku vážnosť sudcu na seba vezmúc, ľahostajne
171 VII | Splnilo sa teda proroctvo moje na budínskom moste prednesené!“
172 VII | moste prednesené!“ zavisol na ústach jeho. Potom pohrdlivo
173 VII | Potom pohrdlivo pozrel na Bátoryho a uteká von ako
174 VII | uhliadli Jaroslava vytiahnutého na škripcoch, stroji to máram
175 VII | stroji to máram podobnom, na ktorý nešťastník priviazaný
176 VII | nešťastník priviazaný súc, mal na nohy a na hrdlo kosílky
177 VII | priviazaný súc, mal na nohy a na hrdlo kosílky tak pripravené,
178 VII | porozumelo, že by sudca na mieste obete svojej ležať
179 VII | svojimi otázkami, bo ti ja na ne nikdy neprisvedčím.“~
180 VII | Viedenčania sa s hrúzou na muky dobrodinca svojho dívajú,
181 VII | Jaroslava odviesť, zasadol znovu na súdnu stolicu svoju i opýtal
182 VII | plnomocník a námestník jeho, na spáchanú velezradu Jaroslava
183 VIII| hlások ľudský nepreniká. Na prostriedku žalára je rozprestrená
184 VIII| je rozprestrená slama a na slame odpočíva sem uvrhnutý
185 VIII| obrazných.~Zdá sa mu, že je už na popravisku, už cíti dušu
186 VIII| skrivodlivých svedkov, aby prisahali na veci ním vymyslené; vidí
187 VIII| Čechov a Slovákov vznášať sa na vrcholec slávy svojej.~No
188 IX | Títo sa síce odvolávali na súd kráľov; ale on dokazoval,
189 IX | požehnávajúci ľud vo veľkom dave na ulice. Rozličné povesti
190 IX | odpraviť, druhí tvrdili, že len na popravisku milosť obdrží,
191 IX | rozprestierala veľká priestranina, na ktorej bol dakedy mešťanosta
192 IX | s úženým prsami zástup, na čele ale vojska viedenského
193 IX | Jaroslav obsiahne milosť na popravisku, zdržala rozjatrenosť
194 IX | zdržala rozjatrenosť jeho na uzde; už Jaroslav vystúpil
195 IX | uzde; už Jaroslav vystúpil na popravisko a po vyčítaní
196 IX | zo všetkých strán, akoby na jedno slovo, do kata kamenie,
197 IX | prudkosťou blesku beží holohlavý na popravisko, i prerazí húfy
198 X | Jaroslava Bozkovického. Na hrade kráľovskom bolo ticho
199 X | tvoja sťažoba a žaloba na Bozkovca bola teda pravdivá?!
200 X | celej duše, ako iného nikdy na svete. I žiaľ, i zúfalstvo,
201 X | takže sama seba a všetko na svete by bola vstave obetovať
202 X | lemu kráľovho, odstúpili na niekoľko krokov od kráľa
203 X | čítajúcu smutné zvesti na tvárach poslancov i zatriaslo
204 X | nechcela.~Kráľ pohliadnúc na list, zostal za dlhú chvíľu
205 X | nepohnutý i oprel oči svoje na jedno miesto, čo bývalo
206 X | zamyslenosti, obrátil oči na list a čítal, potom zložiac
207 X | ukázala? A kedy bol - a na čí rozkaz odpravený Jaroslav?“~
208 X | dával otázky kráľ - oči zas na jedno miesto upieral, ruky
209 X | ruky klesali a list padol na zem.~I vztýčil sa poslednou
210 X | Matiáš dopustil sa skutku na Jaroslavovi takého, ako
211 X | Jaroslavovi takého, ako Alexander na Kleitovi, zakalil značne
212 XI | Jaroslavovej zasadol smútok na celú Viedeň, ktorá nemohla
213 XI | Kto ho pozoruje, zaviera na pomätenosť mysle, bo o jedlo,
214 XI | tie ustavične pred očami, na ktorých dakedy, a to viac
215 XI | syn môj! Rozpamätaj sa na ostatnú prosbu Jaroslavovu!“
216 XI | ostatnú prosbu Jaroslavovu!“ A na tieto slová ľúty lev Dobeš
217 XI | ľúty lev Dobeš premenil sa na slabé decko; meč mu vypadol
218 XI | vypadol z ruky i zarinčal na podlahe, on ale zbledol
219 XI | Jaroslavova, maj si život na bremeno vlastné, ja ti ho
220 Vysv| Zastávali významné funkcie na dvore kráľa Mateja Hunyadiho.
221 Vysv| gubernátora Jána Hunyadiho. Na trón nastúpil r. 1458. Bojoval
222 Vysv| Ľudovíta II. a sám kráľ zahynul na úteku. Príčiny moháčskej
223 Vysv| prvom i druhom vydaní sa na koniec IX. kapitoly viaže
224 Vysv| zložil nasledujúcu báseň na jeho hrob v latinskej reči,
225 Vysv| zde Bozkovicu Jaroslav.~Na sněmu věhlasný řečník, v
|