Cap.

 1 I   |       sa kráľovi sťažoval, to ma vyhlásil za buriča a hrozil
 2 II  |  žiadate, to je nemožnosť, bo ma starší sľub zaväzuje vernosťou
 3 III |     vojenského pravidla a ráč ma prepustiť i postaviť ku
 4 VI  |    verím vám, verím vám, a ak ma klamete, tak žiaden pod
 5 VII |   ležať zaslúžil, „ale netráp ma,“ pokračuje ďalej Jaroslav, „
 6 VIII|   samy pre seba šomrú: „Prečo ma teraz, keď sa mi tak pekne
 7 VIII|   vďačnosť zachoval, a predsa ma kráľ uväzniť kázal, vytrhnúc
 8 VIII|      a šťastia, ale zošliapol ma bez ľútosti tu do hnusnej
 9 VIII|  hnusnej tejto temnice. Vydal ma súdu mojich naj horších
10 VIII|    horších nepriateľov, ktorí ma krivo obžalovali a nespravodlivo
11 VIII|  milosti očakávať nad tú, aby ma bremena života pozbavil! -
12 X   | neskoro. Zvinila som, trestaj ma, ako sa ti páči, ale - ponáhľal,